Termín prechodu na euro je napätý

Slovensko, 5. 2. 2007 (Verejná správa 2/2007)

Zvládnutie eurolegislatívy, organizovanie a zjednotenie prechodu na euro menu sú pre verejnú správu výzvou na zintenzívnenie činnosti spojenej s plnením tejto úlohy. Informačný monopol môže – nie vždy pozitívne – ovplyvniť rozhodovanie aj v tomto procese. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby pracovníci vo verejnej správe mali dostatok objektívnych informácií o cieľoch a kritériách prechodu na spoločnú európsku menu. Nasledujúci príspevok načrtáva šance Slovenska na prijatie do eurozóny a zároveň upozorňuje aj na možné riziká predčasnosti tohto kroku.

V Programovom vyhlásení vlády SR je jasne vymedzený cieľ plniť kritéria pre prechod na menu euro v roku 2009. Sú to náročné kritéria: treba mať deficit štátneho rozpočtu do 3 percent hrubého domáceho produktu, infláciu nanajvýš o 1,5 percenta vyššiu ako priemer troch členských krajín Európskej únie s najnižšou mierou inflácie, úrokovú mieru nanajvýš o 2 percentá vyššiu oproti tým istým trom krajinám, a verejný dlh do 60 percent hrubého domáceho produktu.

Osobitne na Slovensku sú prvé dve kritéria veľmi náročné. Nakoniec aj susedné krajiny – Česká republika a Maďarská republika – hoci vyspelejšie, uvažujú o odložení pôvodného termínu vstupu do eurozóny. Česko tak robí dokonca bez stanovenia nového termínu. Maďarská národná banka zasa navrhuje prejsť na menu euro v krajine až v roku 2013, aby Maďarsko neohrozilo plnenie svojich ekonomických a sociálnych cieľov. Aj pobaltské krajiny odďaľujú prechod na euro. Osobitne po skúsenostiach Estónska, ktoré pre infláciu o jednu desatinu vyššiu než určujú maastrichtské kritéria, orgány Európskej únie do eurozóny neprijali. Po splnení maastrichtských kritérií prechádza od 1. januára 2007 na euromenu jedine Slovinsko. Pravda, z nových členských krajín je Slovinsko aj najvyspelejšie.

Pri ďalšom otvorení slovenského trhu zahraničnej konkurencii prechodom na spoločnú európsku menu – euro, je nebezpečná i vyššia konkurencia. Na druhej strane je príťažlivé zbaviť sa čo najskôr transakčných nákladov z prepočtu slovenskej koruny na euro, keďže až 70 percent slovenského tovaru vyvážame a spätne zasa 70 percent tovaru dovážame.

Kumulácia problémov

Slovenská republika je ako krajina z nových členských krajín Európskej únie najmenej vyspelá, navyše sa potýka aj s najväčšími sociálnymi problémami. Má preto s prechodom na euro aj najväčšie ťažkosti. Len zdanlivo ich zakrýva – až na infláciu – pomerne priaznivé plnenie maastrichtských kritérií už v polovici roku 2006. Problémy sa pritom kumulujú do roku 2007. Vtedy už majú byť dôsledne splnené všetky maastrichtské kritéria. Pravda, ak má byť dodržaný pôvodne stanovený termín prechodu Slovenska na euro, ku ktorému sa Programové vyhlásenie vlády SR prihlásilo. Zároveň však sa majú rozvinúť rozsiahle, najmä sociálne reformy, prijaté v tom istom dokumente.

Sú to úlohy veľmi náročné a ich termíny napäté doslova do krajnosti. Niektoré úlohy sa ani nedarí plniť podľa pôvodných predpokladov. Pre slovenské poľnohospodárstvo je skorý prechod na euro o to nebezpečnejší, že aj po zvýšení priamych platieb poľnohospodárov do úrovne 75 percent priemeru Európskej únie (len minuloročné zvýšenie týchto priamych platieb im prinieslo naviac 2,2 miliárd korún) dostávajú o 30 percent priamych dotácií menej ako je priemer únie. V praxi to znamená pokračovanie hlbokej diskriminácie slovenského poľnohospodárstva, hoci už o niečo menej intenzívnejšie ako predtým. Samozrejme, bolo by to možné nahradiť z národných zdrojov. Ale dosť demagogická diskusia o tom, či podporovať kapustu alebo učebnice ukázala, že k tomu nie je ochota. V prechode na euro slovenským poľnohospodárom hrozí, že o to bezprostrednejšie budú stáť pred problémom ako svoje produkty na trhu Európskej únie, včítane vlastnej krajiny, predať s primeraným ziskom, či aspoň za výrobné náklady. Ba niekedy môžu stáť pred hrozbou ako predať svoje produkty vôbec a nemusieť ich zaorávať, či inak likvidovať, ako predvlani práve kapustu.

Slovensko má však pomerne značné rezervy, a to i v poľnohospodárstve. Samotné sociálne reformy znamenajú skôr prerozdelenie v prospech chudobnejších na úkor bohatších. V obmedzení luxusných výdavkov sú aj rozsiahle možnosti štátnych úspor. V rámci maastrichtských kritérií možno ešte dosť podstatne zvyšovať štátny dlh, aj keď to znamená väčšie zaťaženie do budúcnosti. Veľké rezervy však predovšetkým predstavuje urýchľovanie ekonomického rastu, ktorý mal v minulom roku dosiahnuť 6,5 až 7 percent hrubého domáceho produktu, no bol ešte vyšší.

Najväčším problémom bude dosiahnuť plnenie jediného zatiaľ nesplneného maastrichtského kritéria – maximálnej inflácie. Sú však dobré predpoklady splniť ho už v roku 2007. Cestou k tomu vedie najmä cez obmedzenie enormných ziskov monopolov. Obmedzenie rastu monopolných cien, ba dokonca ich zníženie, je nielen reálne, ale je i v záujme ostatných podnikateľov. Zníženiu inflácie môže napomôcť zvýšenie úrokovej miery v rámci medzí stanovených maastrichtskými kritériami.

Nesplnenie kritérií nemusí byť tragédiou

Prechod na euro znamená najbezprostrednejší prínos pre obchod, pretože práve v ňom sa realizujú úspory transakčných nákladov na výmenu mien v rámci eurozóny. Slovenský obchod sa tak môže o to bezprostrednejšie a ľahšie presadiť na celom obchode eurozóny. Pravda, platí to aj naopak, o presadení sa kapitálu z ostatných krajín eurozóny na Slovensku. A pretože je tento kapitál silnejší ako slovenský, v obchode to platí ešte viac a bezprostrednejšie než v iných odvetviach. Preto je o to dôležitejšie, aby sa prijatie eura za spoločnú menu aj na Slovensku neuskutočnilo skôr, ako slovenský obchod na toto ďalšie otvorenie konkurencie bude pripravený. Situácia je o to vážnejšia, že susedné členské krajiny vstup do eurozóny odďaľujú.

Na druhej strane by bola škoda nevyužiť priaznivú situáciu danú začlenením do systému ERM II. Nevyužitím tejto šance by sa situácia mohla rýchlo obrátiť. Bezprostredne pre slovenské poľnohospodárstvo je veľkou rezervou využitie jeho veľkovýrobných možností, zatiaľ čo v iných členských krajinách únie, včítane Poľska, im konkurujú prevážne malé rodinné podniky.

V každom prípade neprijatie do eurozóny, respektíve odklad vstupu do nej či už z vlastnej iniciatívy, alebo pre nesplnenie niektorej z maastrichtských kritérií, nemusí byť žiadnou tragédiou. To nakoniec ukázal aj príklad Estónska.

Slovensku sa tiež môže stať, že v úsilí splniť zatiaľ jediné nesplnené maastrichtské kritérium maximálnej inflácie a zároveň splniť náročné sociálne reformy v prospech najširších vrstiev, ku ktorým sa táto vláda zaviazala, prekročí maastrichtský limit deficitu štátneho rozpočtu a bude tu nový problém. Už dnes sa niekedy začína považovať za najťažší. Príklad Grécka ukázal, že klamanie Európskej únie sa skôr či neskôr odhalí a klamanie obyvateľstva o skutočnom stave krajiny – ako ukázal príklad Maďarska – môže viesť aj k nebezpečným sociálnym otrasom.

Ani v najťažších obdobiach vývoja však nemožno zabúdať, že vstup do Európskej únie je ďalším stupňom integrácie hospodárstva a cestou k rastu produktivity práce. Je zároveň odpoveďou europesimistom, ktorí úniu považujú za umelý produkt. Opak je pravda: únia je dôkazom možnosti napredovania k vyšším stupňom integrácie.

Predčasný vstup Slovenska do eurozóny, predčasný oproti jeho potrebám, má teda svoje riziká. Sú umocnené skutočnosťou, že Slovensko je oproti iným členským krajinám eurozóny najmenej vyspelé, že susedná Česká republika, Maďarsko a Poľsko vstúpia do eurozóny zrejme oveľa neskôr. Slovensko zatiaľ stále má natoľko nízku úroveň reálnych príjmov, že ešte nedosiahla ani úroveň spred roku 1989, teda z obdobia, než začal prechod k trhovej ekonomike. Potrebuje túto nízku úroveň reálnych príjmov u väčšiny obyvateľstva zvyšovať, a toto zvyšovanie tvrdé podmienky vstupu do eurozóny budú brzdiť. Ďalej, doslova všetky významnejšie podniky Slovenska sú v rukách zahraničného kapitálu, a teda štát nimi vlastnícky nedisponuje. Tieto riziká sú rizikami predovšetkým nárastu sociálnej nespokojnosti.

Zatiaľ ale Slovensko tieto riziká zvláda. Obyvatelia Slovensku silno podporujú súčasnú vládnu politiku, čo ukazujú opakované prieskumy volebných preferencií. Slovensko sa môže opierať o dobrý stav ekonomiky, pripravený pokročilými reformami, čo ho stavia i pred vyspelejšiu Českú republiku. Po rokovaní so slovenským premiérom Robertom Ficom český premiér v septembri minulého roka poznamenal: „My jsme přeci jenom kousíček za Slovenskou republikou, nás některé reformy na výdajové straně rozpočtu teprve čekají.“

Šanca stále trvá

Prednosti čo najrýchlejšieho vstupu Slovenska do eurozóny, ako prvej krajiny Vyšegradskej štvorky a jedinej krajiny, čo chce striktne dodržať pôvodne stanovený termín vstupu, sa prejavujú už teraz. Slovensko má z týchto krajín najotvorenejšiu ekonomiku aj v dôsledku pokročilej príprave na vstup do eurozóny, má najrýchlejší ekonomický rast zabezpečený objednávkami aj do budúcnosti. Slovenská koruna vo svojom kurze prekonáva všetky historické maximá. To je vo vzťahu k euru zvlášť dôležité, pretože slovenský tovar sa stáva na zahraničných trhoch čoraz hodnotnejší. Iste aj to má svoje tienisté stránky. Slovenský tovar je tým i čoraz menej konkurencieschopný. Ale dostatok objednávok a cena slovenskej pracovnej sily predstavujú dostatočné rezervy. A práve týmto spôsobom sa urýchlene rieši i bolestivé nízke ohodnotenie slovenskej práce.

Napriek všetkému Slovensko teda má teraz šancu byť na čele krajín Európskej únie rýchlosťou svojho ekonomického rastu a tiež výnimočným dodržiavaním pôvodne stanoveného termínu na vstup do eurozóny.

Jaroslav FIDRMUC

Späť