Studená minulosť v horúcej súčasnosti

Slovensko, 19. 2. 2007 (Verejná správa 4/2007)

        Na tradičnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove nedávno narazili na seba dve zahraničné politiky – Spojených štátov a nového Ruska. Stalo sa tak prvý raz od skončenia studenej vojny. Preto nie náhodou viacerí politici, ale najmä politickí komentátori začali v obavách spájať studenú minulosť s horúcou prítomnosťou..

        Známy nemecký publicista Josef Joffe o tvrdom protiamerickom prejave ruského prezidenta Vladimíra Putina na konferencii napísal: „Vyjadrujem nádej, že historici jedného dňa azda neprídu s názorom, že práve mníchovská konferencia v roku 2007 sa stala dejiskom vyhlásenia druhej studenej vojny.“ Čosi podobné, ako prejav Winstona Churchilla v roku 1947 na konferencii v americkom Fultone, keď charakterizoval vtedajšiu zahraničnú politiku J. V. Stalina, ibaže v obrátenom garde, predniesol teraz Vladimír Putin.

        V poradí už 43. bezpečnostná konferencia, ktorá je neformálnou platformou na diskusiu o najpálčivejších problémoch sveta, dostala po Putinovom vystúpení punc najvyššej vážnosti. V prvých radoch konferenčnej sály sedeli generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer, šéf zahraničnej politiky EÚ Jávier Solana, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale aj americký minister obrany Robert Gates, či dvaja známi americkí senátori – republikán John McCain a nezávislý demokrat Joseph Lieberman. Obaja pri Putinových slovách nechápavo krútili hlavami. Nemožno sa ani čudovať. John McCain ako nádejný prezidentský kandidát podoruje Bushovu agresívnu politiku vo svete a Joseph Lieberman je militantý zástanca tvrdej politiky Izraela voči Palestínčanom.

        Putinov slovník bol naozaj tvrdý a počas svojho prezidentovania na medzinárodnom fóre doposiaľ ešte podobný tón nepoužil.

        „Sme svedkami takmer neuváženého použitia sily v medzinárodných vzťahoch. Jeden štát – USA, prekročili svoje národné hranice v každom smere. To je nebezpečné a nikto sa už necíti byť istý, pretože nikto sa nemôže zaštiťovať medzinárodným právom. USA a ďalšie západné štáty sa usilujú vnútiť svoju vôľu zvyšku sveta a urobiť ho jednopolárnym. Čo je jednopolárny svet? Bez ohľadu na to, ako skrášľujeme tento výraz, znamená to jediné centrum moci, sily a jediného pána. Nemá to nič spoločné s demokraciou. Ľudia, ktorí nás učia o demokracii, sa ju nechcú sami naučiť.“

        Vladimíra Putina už na mníchovskú konferenciu viackrát márne pozývali. Tento rok pozvanie prijal. Sergej Prichoďko, prezidentov poradca pre zahraničnú politiku novinárom dôvod účasti vysvetlil strohou vetou: „Máme potrebu a želanie vyjadriť sa k medzinárodnej problematike.“

Na Putinov prejav vzápätí reagoval senátor John McCain a označil ho za „najagresívnejší od konca studenej vojny.“ Biely dom odmietol obsah Putinovho prejavu s prekvapením a sklamaním.

        „Obvinenia pána Putina sú nezodpovedajúce,“ povedal doslova Gordon Johndroe, hovorca Národnej bezpečnostnej rady. Už aj fakt, že na Putina reagoval predstaviteľ práve tohto Bushovho úradu a nie „iba“ hovorca Bieleho domu Tony Snow, naznačuje, že Putinov prejav vyvolal vo washingtonských vládnych kruhoch poriadnu dávku adrenalínu.

        Lenže Putin, ako predstaviteľ neustále silnejúceho nového Ruska, mal na takéto vystúpenie plné právo. Bushova zahraničná politika ho nielen viac ráz zaskočila, ale neustále ho tlačí do kúta. Poslednou kvapkou do plného krčaha trpezlivosti bola zrejme najnovšia snaha USA postaviť v Poľsku a v Čechách protiraketovú americkú základňu. Rusko sa nemôže vyrovnaťso skutočnosťou, že väčšina niekdajších spojencov bývalého Sovietskeho zväzu sa stala členom NATO a aliancia sa tak nebezpečne priblížila k hraniciam Ruska. Vybudovanie protiraketových základní na území Poľska a Českej republiky považuje Kremeľ za ďalšie ohrozenie vlastnej národnej bezpečnosti. Rusko takisto zachováva pevný postoj proti možnému americko-britskému útoku na Irán, ktorý najmä USA a Izrael obviňujú zo snáh o zostrojenie atómovej bomby. Takmer nikomu však v tejto pretvárke a atómovom prekrikovaní neprekáža už dávno existujúci izraelský atómový arzenál vybudovaný za podpory Západu ignorovaním Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní. Aj keď nijaký dôkaz o iránskej jadrovej bombe nejestvuje, nielen v Rusku, ale aj v Číne i vo väčšine sveta silnie podozrenie, že Bush sa snaží odstrániť súčasný iránsky režim podobným spôsobom, ako v Iraku. Aj vtedy americké a britské tajné služby tvrdili, že Saddám Husajn má jadrové zbrane. A Bushov najvernejší nasledovník Tony Blair v Dolnej snemovni vykrikoval, že Husajn je schopný do štyridsať päť minút zaútočiť jadrovými zbraňami na Londýn! Išlo o neslýchaný podvod. Životmi naň doplatili státisíce Iračanov. Aj už tri tisícky amerických vojakov.

        Ukazuje sa, že po mníchovskej konferencii sa začne diskusia o skutočnom, nie predstieranom stave sveta i medzi politikmi, nielen medzi novinármi či intelektuálmi. Vladímír Putin povedal bez obrúska, čo si myslí o americkej politike a politike viacerých západných štátov. Nová studená vojna jedným prejavom istotne nezačala, ale americké vládne kruhy budú musieť rátať s tým, že terajšie Rusko začína veľmi vážne usilovať o tie pozície vo svete, z ktorých môže efektívne chrániť vlastné bezpečnostné záujmy. A Putin zrejme nechce robiť pre Rusko nič viac, než Bush robí pre Ameriku.

Späť