Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z Tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 19. 2. 2007 (Verejná správa 4/2007)

Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky sa prezident Ivan Gašparovič zúčastnil 30. januára na vyhodnotení splnenia úloh ozbrojených síl vo výcvikovom roku 2006. V príhovore zdôraznil nemennosť smerovania našej zahraničnej politiky, ako aj zodpovednosť Slovenska ako člena Severoatlantickej aliancie za úlohy, ktoré z tohto členstva a jeho záväzkov vyplývajú.

V uplynulom období prezident prijal predstaviteľov Slovenskej lekárnickej komory na čele s jej prezidentom Jánom Valjanom. Tlmočili mu, že z pohľadu komory je nedoriešená náprava bezbrehej liberalizácie, ktorá spôsobila problémy najmä u majiteľov bez lekárnickej kvalifikácie a ohrozila siete lekární na vidieku. Zrušenie povinných atestácií malo za následok, že oprávnenie na predaj liekov získali aj neodborníci orientovaní na maximalizáciu zisku. To neprospieva ochrane zdravia občana ani ľahšej prístupnosti k liekom, ktoré by mal predpisovať lekár. Prezident republiky zdôraznil nevyhnutnosť odstránenia nedostatkov reformy aj v tejto oblasti a deklaroval pripravenosť diskutovať na uvedenú tému najmä pri príprave legislatívnych krokov.

Prvý februárový deň navštívil prezidenta republiky predseda Národnej rady SR Pavol Paška, aby mu odovzdal zoznam kandidátov na ústavných sudcov. Tento akt zachycuje obrázok na druhej strane obálky tohto čísla. V ten istý deň potom prezident I. Gašparovič vymenoval Vladimíra Krčméryho za rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Zo zahraničných hostí navštívil prezidenta SR minister zahraničných vecí

Španielskeho kráľovstva Miguel Ángel Moratinos. Hovorili spolu okrem iného aj o Západnom Balkáne, pričom prezident republiky vyjadril názor, že „z tejto oblasti vojská KFOR tak skoro nemôžu odísť. Akékoľvek rozhodnutie v prospech jednej strany môže poškodiť druhú stranu sporu.“ Preto sa prihovára za rozvážne a nie unáhlené kroky, ktoré by mohli situáciu v Kosove ešte viac vyhrotiť. Prezident zastáva tento názor aj napriek zmenenému postoju nášho rezortu zahraničných vecí voči štatútu Kosova.

Ďalšou zahraničnou návštevou bola ministerka zahraničných vecí Spojených štátov mexických Patricia Cantellanová, ktorá donedávna pôsobila ako veľvyslankyňa Mexika v Slovenskej republike. Vlani navštívil Slovensko vtedajší mexický prezident Vincente Fox a v súčasnosti prebiehajú prípravné práce na recipročnej návšteve prezidenta Slovenskej republiky v Mexiku.

Prezident SR sa stretol aj s predstaviteľmi Slovenského syndikátu novinárov. Na rokovaní s nimi sa zúčastnil i minister kultúry Marek Maďarič. Nosnou témou stretnutia bol dlho očakávaný návrh nového tlačového zákona. Prezident po skončení rokovania vyjadril spokojnosť s postupom prác pri koncipovaní návrhu zákona. „Som presvedčený, že v spolupráci s ministerstvom kultúry vznikne naozaj zákon, ktorý vyváži nerovnováhu medzi vydavateľom, novinárom, občanom, politikom. Toto je náš cieľ - aby ani jedna strana nebola poškodená“, uviedol prezident I. Gašparovič. Vyjadril presvedčenie, že nový zákon bude sformulovaný tak, aby aj novinári rešpektovali ústavné rámce, aby rešpektovali ľudské a občianske práva. Minister kultúry Marek Maďarič uviedol, že návrh zákona, ktorý pripravil Slovenský syndikát novinárov, bude pre ministerstvo vážnym podkladom pri vypracúvaní vlastného návrhu a bude o ňom rokovať so zástupcami syndikátu. V ďalšej etape prác na dikcii zákona bude treba objektívne vymedziť ústavné princípy ako sú sloboda prejavu, právo na informácie, ochrana informačného zdroja, zabezpečenie práva občanov na odpoveď či opravu v prípade publikovania nepravdivej, alebo polopravdivej informácie. Témou rokovaní ešte budú otázky spojené napríklad so spôsobom evidencie tlače, s usporiadaním vzťahov medzi vydavateľmi, prevádzkovateľmi masmédií, otázky práv redakčných kolektívov, práv štátnych a iných inštitúcií v súvislosti s informáciami, ktoré budú šírené prostredníctvom tlače a ostatných masmédií, či otázka garancie práv občanov. Ministerstvo kultúry SR podľa slov ministra Mareka Maďariča v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov a vydavateľmi predloží nové znenie zákona do konca júna 2007.

Treba povedať, že masmédiá sa stále dopúšťajú manipulácie s informáciami a často skreslene interpretujú najmä výroky a kroky ústavných činiteľov. V predošlom období sa to prejavilo i v tom, ako interpretovali rozhodnutie prezidenta I. Gašparoviča o neudelení milosti Viktorovi Pollákovi, otcovi piatich detí, ktorým hrozilo umiestnenie do detského domova.

Médiá predkladali verejnosti tendenčný názor, akoby prezident neudelením milosti nedoprial sirotám vlastný domov a starostlivosť otca, pričom zamlčovali alebo neinformovali svojich čitateľov a divákov o oprávnenosti dôvodov, ktoré prezidenta viedli k rozhodnutiu neudeliť milosť. Keď vzhľadom na tendenčnú kampaň Kancelária prezidenta SR vydala 23. januára k tomuto problému vysvetľujúce stanovisko, neuverejnilo ho v plnom znení žiadne médium. Aj z tohto dôvodu uvádzame na tomto mieste úplný text stanoviska:

„Udelenie milosti je výlučným oprávnením hlavy štátu, ktoré mu vyplýva z článku 102, písm. j) Ústavy Slovenskej republiky. O udelení alebo neudelení milosti prezident republiky rozhoduje podľa vlastnej úvahy a presvedčenia. Keďže každý prípad odsúdeného, ktorý žiada o milosť je iný, treba ho posudzovať a rozhodovať o ňom individuálne. Tak urobil prezident republiky aj v prípade odsúdeného Viktora Polláka. Žiaľ, viacročná prax potvrdila, že nie každé dobrodenie, ktoré prezident republiky preukáže svojím rozhodnutím, sa vo verejnosti stretne s adekvátnou odozvou, respektíve konaním samotného odsúdeného.

V prípade odsúdeného Polláka preukázal prezident republiky svoje dobrodenie tým, že práve vzhľadom na jeho ťažkú životnú situáciu mu v septembri 2005 odložil nástup výkonu trestu a to vo výmere v jednom prípade 18 a v druhom 6 mesiacov. Čiže celkovo mal už v tomto období nastúpiť trest 24 mesiacov. Práve z dôvodu, že prezident republiky si chcel objektívne preveriť všetky okolnosti prípadu ohľadom odsúdeného Polláka, tento trest odložil až do konečného rozhodnutia o žiadosti o milosť.

Medzi kritériá posudzovania žiadosti o milosť patrí aj predchádzajúca bezúhonnosť odsúdeného, závažnosť spáchaných trestných činov, okolnosti za akých boli trestné činy spáchané, povesť v mieste bydliska a iné. V rámci prešetrovania žiadosti o milosť KP SR zistila, že doteraz bol odsúdený Pollák celkom 7-krát súdne trestaný a to:

(odsúdenie už bolo zahladené)

- roku 2004 pre sexuálne zneužívanie

Podstatnou skutočnosť pre rozhodnutie prezidenta bol fakt, že odsúdený Pollák práve v období, keď mal odložený prezidentom republiky výkon trestu odňatia slobody, opätovne páchal trestnú činnosť, za ktorú bol uznaný vinným dňa 23.novembra 2006. Počas celého tohto obdobia sa snažil vyhnúť výkonu trestu odôvodňujúc to starostlivosťou o deti, čo sa snažil čo najviac medializovať a tak ovplyvňovať verejnosť.

V súčasnosti má nastúpiť výkon trestu, ktorý mal odložený prezidentom republiky, a to pre dve odsúdenia v celkovej výmere 24 mesiacov (pre dva skutky za podvod a marenie výkonu úradného rozhodnutia). Odsúdený sa snaží celú situácia zľahčiť a ovplyvňovať verejnú mienku tým, že ide do výkonu trestu iba kvôli „televízoru“. Podvodu sa však dopustil aj predtým, keď v roku 2003 predložil falošné potvrdenie o výške príjmu pri žiadosti o poskytnutie úveru, za čo si teraz bude odpykávať 6-mesačný trest odňatia slobody, ktorý mu bol predtým podmienečne odložený.

Prezident republiky zvažoval pri svojom rozhodnutí aj ťaživú rodinnú situáciu odsúdeného a starostlivosť o 5 detí, nemohol však nezohľadniť všetky okolnosti prípadu a samotnú osobu páchateľa, najmä vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia a zneužitie rozhodnutia prezidenta o odklade výkonu trestu. Dôležitou skutočnosť pri rozhodovaní bolo, že ani minister spravodlivosti udelenie milosti odsúdenému neodporučil.“

Prezident Ivan Gašparovič v rámci série návštev prijal predstaviteľov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. V rozhovore s nimi pripomenul, že okrem rozvoja rastu ekonomiky bude treba udržať deficit verejných financií pod 3 %. Je to jedno z kritérií pre vstup Slovenska do eurozóny. Aj predseda SOPK Peter Mihók je presvedčený, že slovenská ekonomika je schopná splniť kritériá na zavedenie eura v roku 2009. Podľa neho by sme mali využiť príležitosť vyplývajúcu zo súčasného pozitívneho vývoja ekonomiky a euro prijať v plánovanom termíne. Predstavitelia SOPK sa na druhej strane sťažovali na administratívne prekážky, slabú vymožiteľnosť práva a prieťahy na súdoch, ktoré sťažujú podnikanie.

Prezident Ivan Gašparovič privítal v Prezidentskom paláci aj týchto predstaviteľov Únie miest Slovenska: Andreja Ďurkovského, 1. viceprezidenta ÚMS a primátora hlavného mesta Bratislavy, Mariana Minaroviča, generálneho sekretára ÚMS, Štefana Bošnáka, viceprezidenta ÚMS a primátora mesta Trnava, Branislava Cellera, viceprezidenta ÚMS a primátora mesta Trenčín, Pavla Hagyariho, primátora mesta Prešov, Zuzanu Balážovú, primátorku mesta Kremnica a Františka Baláža, viceprimátora mesta Nitra. Po stretnutí s nimi prezident republiky uviedol, že mestá a obce zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu v živote občanov pri ovplyvňovaní ich sociálneho postavenia a podmienok ich životného prostredia. Za prioritu považuje vytváranie pracovných miest. Vláda je preto povinná napríklad prípravou dobrej legislatívy vytvárať mestám a obciam priestor a podmienky tak, aby mohli byť pri plnení svojich úloh úspešní. V diskusii sa účastníci stretnutia dotkli aj obsahu reforiem štátnej správy a samosprávy. Posúdili ich obsah a zároveň navrhli niektoré konkrétne a potrebné zmeny. Vyslovili sa za zachovanie tých zmien, ktoré sa v praxi osvedčili. Podľa názoru prítomných primátorov netreba meniť fiškálnu reformu. Nie sú však spokojní so zákonom o financovaní neštátnych škôl a zariadení.

Medzi zvlášť príjemné patrilo zvítanie sa Ivana Gašparoviča s folkloristom, tanečníkom a choreografom, pedagógom a zakladateľom súboru Lúčnica Štefanom Nosáľom. Vo veľmi srdečnej atmosfére prezident republiky okrem iného zablahoželal jubilantovi k jeho osemdesiatinám.

Späť