Otvorenému úradu je občan klientom

Slovensko, 5. 3. 2007 (Verejná správa 5/2007)

Žilinský kraj je tretí najväčší čo do rozlohy, počtom obyvateľov patrí medzi stredne veľké. Má však veľký a zatiaľ len sčasti využitý potenciál na ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Plne ho zužitkovať bude dielom niekoľkých generácií. Méty predsedu Žilinského samosprávneho kraja Ing. Juraja BLANÁRA nesiahajú tak ďaleko do budúcnosti. Náročnosť im však nechýba, čo potvrdzuje aj rozhovor, ktorý nám poskytol.

Vaša samospráva spracováva Žilinskú inovačnú stratégiu. Ktoré prednosti regiónu v nej plánujete najviac využiť?

Vzhľadom na to, že susedíme s Českou republikou a Poľskom, že sa k nám buduje kvalitná cestná infraštruktúra, máme po Bratislavskom kraji najpriaznivejšie podmienky. Svedčí o tom nielen investícia Kia Motors, ale aj jej dodávatelia, ktorí sem prichádzajú. Z pozície našich kompetencií vidím obrovskú výzvu v oblasti vzdelávania, a to v tých profesiách, ktoré sú nedostatkové na našom trhu práce. Potrebujeme kvalifikovaných ľudí pre strojársky, drevospracujúci a automobilový priemysel. Veľký rozvojový potenciál má aj priemysel cestovného ruchu. V tejto oblasti pôsobíme priamo i nepriamo, máme veľký záujem pripojiť k prírodnému a kultúrno-historickému potenciálu nášho kraja aj kvalitné služby.

O kraji sa najčastejšie hovorilo v súvislosti s výstavbou automobilky pri Tepličke nad Váhom. Aké poučenie ste vyvodili z tejto investičnej akcie pre pôsobenie samosprávy?

Táto investícia nebola dostatočne pripravená, ani zvládnutá. Ukázalo sa, že v tejto oblasti zaspala aj naša legislatíva zaspala a nebola pripravená na tempo a nasadenie, aké si vyžadujú investori takého rangu, ako je Kia Motors. To je investícia nebývalého rozmeru - okolo jednej miliardy eúr, keď to vezmeme aj so štátnou pomocou. Minimálne poučenie je v tom, že treba dosiahnuť dobrú súčinnosť štátu a samosprávy, lebo v zmysle zákona hrajú kľúčovú úlohu v procese vyvlastňovania a v stavebnom konaní. Samosprávny kraj zo svojej pozície zabezpečoval predovšetkým dopravnú infraštruktúru, lebo má na starosti cesty druhej a tretej triedy. Tu sme nemali nijaký vážny problém, úlohu sme napokon zvládli dobre, ale v budúcnosti by sme mali byť pri takýchto investíciách flexibilnejší v odbornom školstve a predvídať aktuálne trendy zamestnanosti. Naše školy by mali reagovať pružnejšie, hoci svoj diel zodpovednosti má aj ministerstvo školstva, pokiaľ ide napríklad o učebné osnovy, učebnice, normatívy na žiaka.

Kraj má solídne vysokoškolské zázemie, celoštátnu prioritu v príprave odborníkov na dopravu. Už ste naznačili nároky, ktoré kladiete na zameranie a kvalitu stredného školstva. Čo môže urobiť regionálna správa v prospech pozitívnej zmeny?

Chceme v prvom rade zatraktívniť učňovské a odborné školstvo, ktoré bolo v minulosti do určitej miery zaznávané. Absolvent odborných učilíšť, napríklad z oboru automobilového opravárenstva, nebol považovaný za rovnocenného so skončeným gymnazistom. Zavážili vonkajšie znaky profesie – ušpinené montérky, zamastené ruky, hŕba manuálnej práce. To sa týkalo všetkých takzvaných remesiel čiernych rúk. Ale dnes to už neplatí. Preto chceme pozdvihnúť odborné školstvo na vyššiu vedomostnú a technologickú úroveň, zároveň ho takto zatraktívniť v očiach žiakov aj ich rodičov.

Musíme však spoločne s ministerstvom školstva popracovať na normatívoch. Ukazuje sa, že náklady na prípravu absolventa odbornej školy sú omnoho vyššie ako na gymnazistu. Kvalitné gymnáziá sú predstupňom vysokej školy, tiež potrebujú dobrú vybavenosť, ale to neznamená ukracovať učilištia a priemyslovky. Tam už potrebujeme sofistikovanejšie stroje a prístroje, aby absolventi obstáli na trhu práce. Uvediem príklad. Som veľmi rád, že Kia berie veľmi vážne aj odborné vzdelávanie. Podarilo sa nám dospieť s ňou k dohode, že každé odborné učilište zamerané na strojárske profesie, osobitne na automechanikov, dostalo od automobilky do daru jedno kompletné vozidlo z prvej vyrobenej série. To sú autá vyrobené a vybavené modernou technológiou, učni si ich môžu bezprostredne preskúmať a naštudovať.

Akú perspektívu majú ostatné tradičné priemyselné centrá, napríklad Martin, Liptovský Mikuláš, Ružomberok?

My nepripúšťame, ani nemáme záujem o nejaký žilinocentrizmus. Vývoj ostatných miest so silnou priemyselnou tradíciou, ktoré prežívajú v posledných rokoch väčší alebo menší útlm, bude závisieť od infraštruktúry – kam povedú kvalitné cesty a železničné trate. Pri dnešnom priemyselnom trende, keď sa každý vyhýba drahému skladovaniu, sú dôležité časované dodávky surovín, polotovarov, materiálu, agregátov, súčiastok, aby sa výroba ani na chvíľu nezastavila. Preto Kia žiadala vybudovať diaľnicu až po Žilinu. To je aj problém našich prirodzených regiónov – Turca, Oravy, Liptova a Kysúc. Preto naliehame na vybudovanie rýchlostnej komunikácie R-3, vedúcej z juhu Slovenska až do Trstenej, ktorá by priniesla oživenie do Turca. Martin je predsa známym strojárskym centrom. Ale zatiaľ sa ani jeden dodávateľ pre Kiu neusadil v Turci, lebo nemá spoľahlivé cestné spojenie so Žilinou. Stačí jedna vážnejšia dopravná nehoda v Strečnianskej úžine a v tomto lieviku uviaznu nákladné autá aj na niekoľko hodín. To automatická pásová výroba automobilky nemôže riskovať. Preto ma potešilo vyhlásenie ministra dopravy, že v roku 2008 by sa mal začať budovať diaľničný tunel Višňové medzi Turcom a horným Považím, ktorý obíde Strečno.

Budeme podporovať všetky kroky vlády, ktoré povedú k urýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií – nielen nám potrebnej R 3, ale všade na Slovensku. To je nielen otázka oživenia Turca, ale i Kysúc, kde potrebujeme dobudovať diaľnicu D 3. V moravských Nošoviciach sa bude stavať nový závod firmy Hyundai, ktorý bude v roku 2009 produkovať štyristotisíc automobilov ročne. Počíta sa s prepojením na žilinskú automobilku Kia, to bude obrovský logistický nárast. Nebudeme pasívne čakať, kým sa schvália veľké medzinárodné infraštruktúrne projekty, ale vo vlastnej réžii pripravíme založenie a naštartovanie priemyselných parkov.

Vo svojich plánoch na poste župana ste často spomínali veľké možnosti rozvoja cestovného ruchu v kraji. Mohli by ste urobiť stručnú inventarizáciu námetov z tejto ponuky?

Najväčším lákadlom je jedinečná príroda., ale i história a kultúra majú čím očariť. Treba si uvedomiť, že na území kraja sa nachádzajú štyri národné parky – Malá Fatra, Veľká Fatra, Vysoké Tatry a Nízke Tatry, tri chránené krajinné oblasti, päťdesiatsedem národných prírodných rezervácií, osemnásť národných prírodných pamiatok, tridsaťosem prírodných pamiatok, 917 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, 1462 hnuteľných kultúrnych pamiatok, jedna mestská pamiatková rezervácia, tri pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry a osemnásť pamiatkových zón. Bol by hriech toto nevyužiť.

Čo plánujete urobiť v tejto sfére vlastnými silami? Aké sú možnosti vašej regionálnej samosprávy? Kto by mal byť koordinátorom budovania priemyslu cestovného ruchu?

Na vládnej úrovni sa uvažuje o vytvorení osobitného ministerstva alebo inej ústrednej inštitúcie riadiacej cestovný ruch. Niečo také naozaj potrebujeme, lebo Slovenská agentúra pre cestovný ruch to nedokáže urobiť a nemá na to ani patričné kompetencie. Cestovný ruch treba koordinovať na viacerých úrovniach – na úrovni miest a obcí, regionálnej samosprávy, veľkých aj malých podnikateľov, živnostníkov. Naša krajská samospráva robí zatiaľ to, na čo jej stačia sily a prostriedky.

V prvom rade propagujeme región na veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu v Poľsku, Česku a na Slovensku, ale napríklad aj v Maďarsku. Tu cítime prínos spolupráce s partnerskými krajmi a vojvodstvami. Snažíme sa do tohto systému zapojiť mestá a obce, ktoré prejavia záujem, a je ich dosť. Asi ako jediní v oblasti samosprávy organizujeme infocesty pre zahraničných touroperátorov, ktorí vozia svojich hostí na Slovensko. Vypracujeme pre nich plán cesty s ponukou návštevy atraktívnych miest a objektov, ale i ubytovacích, stravovacích, kultúrnych, športových a zábavných zariadení. Sami na vlastné oči vidia to, čo budú svojim zákazníkom ponúkať. Minuloročná infocesta sa nám vydarila, mala veľmi priaznivú odozvu. To nám pomôže prilákať viac klientov zo zahraničia. Predovšetkým si chceme udržať tých, čo sa za posledné desaťročia naučili k nám chodiť – Čechov, Poliakov, dnes už aj obyvateľov Pobaltia alebo Rusov, ktorí sa zamerali na Tatry.

Sú na veľký turistický boom pripravení aj samosprávy, podnikatelia, živnostníci, napríklad na nevyhnutnosť kooperácie?

Dnes už mnohé menšie i väčšie združenia cestovného ruchu pracujú pomerne životaschopne. Vezmime si taký Zuberec. Tam fyzické jednotlivci i celé rodiny ponúkajú nebývalé množstvo ubytovacích kapacít. Ľudia dali svoje domy do poriadku, otvorili ich brány, prijímajú a obsluhujú hostí a to je ich zamestnanie. Veľmi dobrá je aj spolupráca s obcou a živnostníkmi, čo poskytujú ďalšie nevyhnutné služby. Ďalším výborným príkladom je Oščadnica, ktorá spolupracuje aj priamo s našou samosprávou. Veľa živnostníkov sa angažuje v cestovnom ruchu v Terchovskej doline.

Rozvoj cestovného ruchu nie je jednorázová a krátkodobá kampaň. Ako atlét môžem povedať, že je to beh na dlhé trate, kde sa kilometre skladajú z nekonečných metrov. My musíme v prvom rade zmeniť myslenie ľudí, ktorí sa môžu a chcú doňho zapojiť. Dlho trvalo, než si ľudia pustili hostí do súkromia, postarali sa o ich pohodlie, zabezpečili útulné prostredie, čistotu, ale dnes je to už bežné.

Niekde však musí pomôcť štát. Podnikatelia aj živnostníci nemôžu poskytovať tie najzákladnejšie služby, lebo narážajú na tvrdé obmedzujúce predpisy ochrany prírody a krajiny. Mali by sme byť citlivejší a prístupnejší k oprávneným požiadavkám hostí. Na jednej strane chceme, aby prišli do našich hôr a lesov, na druhej strane majú problémy s dopravou, parkovaním, ale i so stravovaním a hygienou. Tento rozpor treba čo najrýchlejšie odstrániť a vôbec to nemusí nenapraviteľne poškodiť prírodu, ak sa to bude robiť premyslene a zodpovedne.

Vašou odbornou doménou predtým, než ste vstúpili do politiky, bola doprava, budovanie a údržba ciest. Žilinský kraj má pomerne výhodnú pozíciu, lebo leží na hlavnej slovenskej cestnej a železničnej dopravnej tepne. Okrem toho je prepojený s Moravou, Sliezskom a Malopoľskom. Vám však zrejme väčšie starosti robia cesty druhej a tretej triedy, ktorých výstavba a údržba spadá do kompetencie krajskej samosprávy...

Dnes spravujeme vyše 1400 kilometrov ciest druhej a tretej triedy. Okrem toho pre Slovenskú správu ciest sa staráme o viac ako 500 kilometrov ciest prvej triedy. Nie je nijakým tajomstvom, že na tomto úseku existuje obrovský modernizačný dlh, niet dostatok financií na to, aby sme tieto komunikácie dávali celoplošne do prijateľného stavu. To je pre nás veľká výzva. Tu uvažujeme o využití prostriedkov z eurofondov. V prvom rade musíme prekonať veľkú prekážku – nevysporiadané pozemkové vlastníctvo pod cestami, a to je 80 až 90 percent všetkých dotknutých pozemkov. Musíme nájsť také východisko z tohto položenia, aby sme mohli čerpať prostriedky Európskej únie, hoci nie sme vlastníkmi a často ani netušíme, komu určitý pozemok patrí.

Transformovali sme regionálne správy a údržby ciest. Zo správ sme urobili príspevkové organizácie, ktoré sa musia správať viac trhovo, teda podnikateľsky, a nielen vyčkávať na rozpočtové financie. V prvom rade treba obnoviť strojový park, ktorý je zanedbaný, a dávať viac peňazí do opravy ciest. Tento základ považujem za dobrý, ale hľadáme aj iné spôsoby, ako získať finančné prostriedky na skvalitnenie ciest.

Neraz ste boli na odborných študijných a pracovných pobytoch v zahraničí. Čo by ste chceli z týchto poznatkov uplatniť aj u seba doma, a to nielen vo sfére dopravy a cestných komunikácií?

Pre mňa bola inšpiráciou práca verejnej správy. Keď som chodil po tamojších úradoch, videl som, že sú naozaj otvorené verejnosti. Občan sa cíti ako klient, o ktorého má úradník záujem, nesnaží sa ho odbiť, poslať nezmyselne ďalej, alebo šikanovať administratívnymi drobnosťami, ale hľadá spôsob ako mu pomôcť. To je už tam zakorenené v ľuďoch. Takýto prístup chcem uplatniť aj na mojom úrade, aby to bol otvorený a moderný úrad. Kancelária prvého kontaktu, spolupráca s ombudsmanom, bezplatné právne poradenstvo boli naše prvé kroky. Keď som sem prišiel, všetci úradníci boli zatvorení za nepriehľadnými dverami. Dnes sú už presklené a občan vidí, či tam sú úradníci, ktorí pracujú a sú mu k dispozícii, či tam niekoho vybavujú, alebo môže zaklopať a vojsť. Vytvára sa tak atmosféra vzájomnej dôvery.

Cezhraničná spolupráca kraja so susedmi v Českej republike a Poľsku má už dlhoročné tradície, napríklad v školstve, zdravotníctve, športe a kultúre. Kde vidíte ešte nevyužitý priestor na jej rozšírenie?

Zbližovanie ľudí a národov je najintenzívnejšie práve na poli kultúry, vzdelávania, športu i zdravotníctvo, cez výslovne humanitárne oblasti. Keďže my i naši susedia sme v Európskej únii a význam regiónov narastá, je nevyhnutná spolupráca i v ekonomike, na podnikateľskej úrovni. Tu však opäť vystupuje ako podmieňujúci faktor infraštruktúra, ktorá nás musí spájať. V súvislosti s veľkou investíciou Hyundaiu v Nošoviciach na moravskej strane veľmi dobre spolupracujem s kolegom hajtmanom Moravskosliezskeho kraja Evženom Tošenovským. Darí sa nám aj spolupráca s Malopoľským vojvodstvom, s ktorým máme najdlhšiu hranicu spomedzi všetkých susedov. Sú tu isté rozdielnosti, napríklad my nemôžeme priamo ovplyvňovať podnikateľský sektor, čo Poliaci môžu, pretože tamojšia samospráva poberá aj dane z príjmov právnických, nielen fyzických osôb a dokáže nájsť nástroje na motiváciu a usmernenie záujmu podnikateľov.

Akcieschopnosť župana v mnohom závisí od jeho vzťahov s poslancami a od personálnej a organizačnej kvality úradu samosprávneho kraja. Čo ukázal v tom smere uplynulý rok?

Najprv som si zmapoval, ako úrad funguje. Už som spomenul, že som si predsavzal urobiť z neho otvorený, občanom blízky a prístupný, profesionálne výkonný úrad. Zmena sa odrazila aj v riadení organizácií v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Dostali sme ocenenie v súťaži Slovensko bez bariér za to, že máme niektoré ukážkové domovy sociálnych služieb, na špičkovej úrovni a skutočne bez bariér. Ocenenie Zlatý erb sme získali za najlepšiu webovú stránku samosprávneho kraja, kde poskytujeme všetky možné informácie o našej práci a rozhodnutiach, ale i prepojenia na webové stránky s nami spolupracujúcich samospráv a neziskových organizácií.

V rámci projektu „Komunikujeme“ sme pripravili súbor manuálov, ktoré informujú o obsahu práce a kompetenciách jednotlivých našich odborov, ale najmä o tom, v čom konkrétne môžu pomôcť občanom. Osobne som si dal záväzok navštíviť aspoň raz v roku každý náš prirodzený región a stretnúť sa tam s občanmi, ale aj predstaviteľmi inštitúcií a s podnikateľmi. Vo februári to bola Orava, konkrétne Dolný Kubín. Okrem toho jeden deň v mesiaci mám vyhradený na priamy telefonický a e-mailový kontakt s občanmi. V priamom dialógu s nimi sa dozviem viac než z hocijakej korešpondencie alebo hlásenia.

Snažíme sa byť aktívni aj mediálne. Úsilie mojich predchodcov zaviesť vlastné noviny nebolo úspešné, lebo trh bol nasýtený a odbyt bol nízky. My sme sa dohodli s printovými aj elektronickými médiami, ktoré už sú na mediálnom trhu zavedené a občania ich vyhľadávajú. Keď kraj predtým oslovil nejakých päťtisíc obyvateľov, dnes už len cez printové médiá priamo informujeme cez deväťdesiattisíc obyvateľov a nepriamo asi trojnásobok. Regionálne televízie pravidelne vysielajú záznam zo zasadnutí zastupiteľstva samosprávneho kraja. Chceli by sme dosiahnuť aj to, aby tento proces mohla verejnosť sledovať aj na webovej stránke.

Máte za sebou minulosť atléta, lyžiara i automobilového pretekára, no a povesť zanieteného športovca. Čo z toho ste mohli so sebou vziať do politiky a čo zostalo len v súkromí?

V súkromí mi zostalo aktívne športovanie. Nielen pre politiku, ale pre život vôbec mi dal šport schopnosť súťažiť. Naučil ma vedieť prehrávať, ale si aj vychutnať víťazstvá. Nepodľahnúť, keď sa dostaví nejaký neúspech, ale znovu sa pripravovať tak, aby som uspel.

Späť