Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z Tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 20. 3. 2007 (Verejná správa 6/2007)

Najdôležitejšou udalosťou štátnických aktivít prezidenta SR Ivana Gašparoviča v uplynulom období bola návšteva Talianskej republiky na prelome februára a marca. Bola to vôbec prvá štátna návšteva našej hlavy štátu v Taliansku. Hoci sa uskutočnila v turbulentnom čase pre taliansku vládu, keď taliansky premiér Romano Prodi podal demisiu, prezident SR absolvoval všetky plánované stretnutia s najvyššími talianskymi predstaviteľmi. Predovšetkým sa stretol s prezidentom Giorgiom Napolitanom. Hlavnou témou rozhovoru oboch prezidentov bola integrácia Európy. Taliansko patrilo medzi zakladajúce štáty Európskej únie a taliansky prezident sa vyslovil za jej ďalšie rozširovanie. Vyjadril potešenie, že Slovensko ako nový člen únie môže stavať na už rozvinutých vzťahoch s Talianskom. Vyslovil svoju vďaku za prijatie, akého sa dostalo talianskym podnikateľom na Slovensku. Príjemne a povzbudivo sa počúvali jeho slová o tom, že Taliansko považuje Slovenskú republiku za privilegovaného partnera s možnosťou otvorenia nových trhov.

Prezident Ivan Gašparovič sa v diskusii zmienil aj o potrebe reformy medzinárodných inštitúcií. V súvislosti s euroústavou poznamenal, že Slovensko je pripravené ratifikovať tento dokument, ale jeho budúcnosť bude závisieť od postojov všetkých členov únie. Giorgio Napolitano zasa ocenil skutočnosť, že Európsky parlament schválil Zmluvu o ústave pre Európu a uviedol, že bez tohto dokumentu bude EÚ fungovať len ťažko.

Taliansky prezident odovzdal Ivanovi Gašparovičovi štátne vyznamenanie Rad Talianskej republiky za zásluhy (Rytier veľkého kríža) a náš prezident odovzdal svojmu partnerovi Rad Bieleho dvojkríža I. triedy. Na záver stretnutia pozval prezident I. Gašparovič talianskeho partnera na návštevu Slovenskej republiky.

Súčasťou sledu dôležitých štátnických stretnutí bolo stretnutie s predsedom Senátu talianskeho parlamentu Francom Marinim i s predsedom Talianskej poslaneckej snemovne Faustom Bertinottim. Témou ich rozhovoru bolo posilnenie vzťahov slovenského a talianskeho parlamentu. Zaoberali sa aj otázkou postavenia národných parlamentov voči Európskemu parlamentu, ktorú súčasná európska ústavná zmluva nerieši. Súčasťou programu návštevy bolo aj stretnutie s primátorom Ríma Walterom Veltronim. Hovorili spolu o zintenzívnení spolupráce medzi Bratislavou a Rímom, ako aj o reforme verejnej správy. V Ríme sa Ivan Gašparovič stretol tiež s predsedom talianskej Asociácie priemyslu Confindustria Lucom Corderom di Montezemolom. Slovenský prezident počas návštevy otvoril slovensko-talianske ekonomické fórum.

Stretol sa i s premiérom Romanom Prodim, s ktorým hovoril o bezpečnostnej situácii vo svete a o riešení problému Afganistanu a Iraku, o stabilizácii Blízkeho východu a o Kosove. Romano Prodi na adresu Kosova uviedol, že vychádzať môžeme len z aktuálnej Ahttisariho správy. Treba však „zabudnúť na minulosť, pretože podceňovanie Srbska je hlúpe.“ Prezident I. Gašparovič konštatoval, že rigorózne a rýchle rozhodnutie, ktoré Srbom nanúti podmienky, s ktorými nesúhlasia, neprispeje k stabilizácii na Balkáne.

Súčasťou programu štátnej návštevy v Taliansku bola návšteva Bologne. Je to mesto a miesto, ktoré dýcha úctou k osobnosti Alexandra Dubčeka. Ivan Gašparovič sa stretol s rektorom Bolognianskej univerzity Pierom Ugom Calzolarim a v historickej knižnici si prevzal ocenenie Sigillum Magnum – Veľkú zlatú pečať. Na univerzite vystúpil s prejavom pred predstaviteľmi akademickej obce: „Vaša univerzita sa postarala o návrat Alexandra Dubčeka z ústrania na vrchol svetovej pozornosti v novembri 1989. V čase, keď sme to ako krajina i národ ozaj potrebovali. Prijali ste ho ako vlastenca, demokrata, humanistu. Inými slovami – ako oduševneného Európana. Vaše gesto si neraz pripomíname“, povedal Ivan Gašparovič. S príhovorom vystúpil aj na záver biznis-fóra v sídle regiónu Emilia Romagna. Prezident v ňom vyjadril svoje presvedčenie o potrebe intenzifikácie podnikateľských kontaktov so Slovenskom, pre ktoré existujú práve teraz veľmi dobré podmienky.

Tesne po návrate z oficiálnej návštevy Talianska odcestoval prezident do rakúskeho Salzburgu, kde sa zúčastnil na slávnostnom zasadnutí Európskej akadémie vied a umení. Je to inštitúcia, ktorá vznikla v roku 1990 a ako hlavný cieľ svojho pôsobenia si vytýčila podporu vedy a umenia. V tomto kontexte získava aj podporu popredných politikov a významných osobností. Akadémia má približne 1300 členov, z toho 15 nositeľov Nobelovej ceny. Medzi jej protektorov patria významné osobnosti európskeho politického a duchovného života ako slovinský, rakúsky, či taliansky prezident, španielsky kráľ Juan Carlos a pápež Benedikt XVI. Výrazom úcty k štátnickému a osobnostnému rozmeru Ivana Gašparoviča je skutočnosť, že sa stal protektorom Európskej akadémie vied a umení v apríli minulého roka. Slávnostné zhromaždenie pozdravil v latinskom jazyku. Vo svojom vystúpení uviedol , že „žijeme v dobe mnohých rozporov a protirečení. Napriek tomu veľa od nej očakávame. Najviac azda od vedy a umenia. Je to prirodzené. Veď práve veda najviac uľahčuje život človeka. Veď práve umenie najviac poľudšťuje ľudskú osobnosť, posilňuje jej celistvosť a prirodzenosť. Stojíme na pôde, ktorá je aj vede aj umeniu žičlivá. Preto vždy budem hľadať spôsoby ako túto žičlivosť zúročiť, aby ste ľahšie prekonávali zložité prekážky nepochopenia vášho úsilia. Pokladám si za veľkú česť, že môžem vedno s vami prežívať pocit túžby i pripravenosti meniť svet k lepšiemu.“

Po jeho vystúpení nasledoval ústredný bod slávnostného zasadnutia akadémie, ktorým bolo menovanie nových členov tejto renomovanej inštitúcie. Jedným z nich sa stal aj vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič.

Na domácej pôde sa musel aj prezident vyrovnávať s tragickou udalosťou – výbuchom muničného skladu v Novákoch. Prijal ministra obrany SR Františka Kašického, ktorý ho informoval o pokračovaní záchranných prác vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch. Minister obrany, ktorý riadil krízový štáb, hovoril s prezidentom o prijatých opatreniach, ktoré majú zabrániť tomu, aby nedošlo k ďalším obetiam na ľudských životoch, k materiálnym škodám a k poškodeniu životného prostredia v okolí opravárenského podniku. Napriek tomu, že minister obrany necíti priamu zodpovednosť za tragédiu, pretože riadiaca práca ministra v činnosti akciovej spoločnosti je limitovaná, považoval za politicky správne ponúknuť svoje odstúpenie. Ivan Gašparovič vyjadril názor, že „minister toto rozhodnutie urobil vo vzťahu k predsedovi vlády SR. Ak uzná a podá takýto návrh predseda vlády, potom bude prezident SR rozhodovať. Myslím, že nie je potrebné špekulovať. Keďže všetci poznáme vyjadrenie pána premiéra, tak pre mňa ako prezidenta nie je toto rozhodnutie v súčasnej dobe aktuálne.“ Prezident týmto postojom rešpektoval rámec, ktorý mu vymedzuje ústava.

Reťazec zahraničných aktivít prezidenta Ivana Gašparoviča pokračoval prijatím predsedu Karpatskonemeckého krajanského spolku v Nemecku Walthera Greschnera .Vyjadril potešenie z toho, že aj napriek rozdielnej národnosti sa Karpatskí Nemci na Slovensku cítia byť súčasťou spoločnosti. „Slovensko bolo vždy multikultúrnou krajinou a treba si udržať túto tradíciu“, zdôraznil Ivan Gašparovič.

Ešte sa nestalo, aby prezident vynechal nejaké významné podujatie, ktoré sa koná na výstavisku Agrokomplex v Nitre. I začiatkom marca zavítal aj s manželkou na 17. ročník veľtrhu Nábytok a bývanie. V príhovore apeloval na slovenské firmy, ktoré by mali byť schopné, vzhľadom na dostupnosť surovinovej základne, túto spracovať tak, aby Slovensko nebolo odkázané vyvážať drevnú surovinu a dovážať hotové výrobky s vyššou pridanou hodnotou, a teda aj cenou.

Späť