Ľuďom najskôr prácu, potom hry

Slovensko, 4. 4. 2007 (Verejná správa 7/2007)

V minulom roku si Levičania pripomenuli 850. výročie prvej písomnej správy o svojom meste. Podľa nej v roku 1156 v osade Bratka ostrihomský arcibiskup Martirius vysvätil kostol, postavený županom Euzidinom. Bratka ležala na juhozápadnom okraji mesta a zanikla v polovici pätnásteho storočia.

Ďalšie osudy Levíc písal hrad, postavený na nízkom skalnom ostrohu nad močariskami Hrona. Po stáročia bol vysunutou baštou na ceste k stredoslovenským banským mestám. Pod pevnosť sa začali sťahovať obyvatelia Starých Levíc a okolitých obcí. V štrnástom storočí tak vznikla v podhradí nová obec - Nové, alebo ináč Veľké Levice. Staré Levice ako menšia osada existovali nezávisle od Nových Levíc až do roku 1614.

Dlhou a ťažkou historickou skúškou boli boje s Turkami. Ich časté a ničivé nájazdy strpčovali život obyvateľom mestečka a celého okolia. Mnohých odvliekli do zajatia a samotné Levice niekoľkokrát vypálili. S týmto obdobím sa úzko spájajú dve významné osobnosti – istý čas majiteľ Levíc a kapitán hradu, jágerský hrdina Štefan Dobó a Štefan Koháry, ktorý padol v pamätnej víťaznej bitke pri Leviciach v roku 1664. Hrad vydržal až do roku 1709, keď ho ustupujúci kuruci rozrumili.

Napriek neprajným storočiam sa Levice na prahu novoveku vzmáhali. Boli administratívnym a ekonomickým centrom rozsiahleho hradného panstva, trhovým miestom, v ktorom sa do značnej miery sústreďovala remeselná výroba. Od roku 1615 sa tu popri dvoch týždenných trhoch konali aj veľké výročné jarmoky.

Levice boli rodiskom a pôsobiskom významných kultúrnych i politických osobností a primátor sa snaží nadviazať na ich dielo, odkaz a tradície. Spomeňme aspoň Jozefa Cígera Hronského, Elenu Maróthy-Šoltésovú, Alexandra Matušku, Antona Hykischa, Petra Jilemnického, Elenu Čepčekovú, maďarského básnika Gyulu Juhásza, spisovateľa Lajosa Grendela, hudobného skladateľa a pedagóga Pála Kadosu, hercov Magdu Pavelekovú a Vladimíra Durdíka staršieho, ale i súčasného predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša.

Hoci v období pred spoločenskými zmenami v roku 1989 bolo v Leviciach i v blízkom okolí viacero priemyselných centier a na chlieb sa premieňalo aj úsilie poľnohospodárov, jeho skutočnú hodnotu začali ľudia reálne vnímať a vážiť si až v čase, keď pracovné príležitosti zredli a získať dobrú prácu nebolo ľahké.

„Z môjho pohľadu aj optikou občana hľadajúceho pracovnú šancu a plnohodnotný život, sa chlieb lámal v roku 2003,“ spomína primátor Ing. Štefan Mišák. „Odvtedy Levice prekonali ťažké obdobie, v ktorom sa kládli základy budúceho rozvoja. Som rád, že táto cesta nebola zbytočná a že som ju i ja ako primátor úspešne prešiel. Samospráva si upevnila pozíciu v rámci vyššieho územného celku, našla cesty financovania rozhodujúcich projektov spolu so štátom a štrukturálnymi fondami Európskej únie. Levice sa stali moderným centrom regiónu s vysokou tvorbou pracovných príležitostí. Máme to najcennejšie: vlastnú hrdosť na jedinečné mesto, kde sa história spája s budúcnosťou, a tej sa nemusíme báť.“

Program rozvoja mesta na roky 2003 – 2006 sa osvedčil a pokračuje v ňom i nové zastupiteľstvo. Všíma si názory a námety občanov a učí sa byť ich predĺženou rukou. Presadzuje priamosť a transparentnosť v každom úradnom konaní. „Občan má právo na rýchle a pravdivé informácie,“ dodáva primátor. „Preto sme v rámci komunikácie s občanmi odštartovali a úspešne realizujeme diskusné fóra k naliehavým problémom mesta. Skvalitňujeme a sprístupňujeme vysielanie lokálnej televízie bezmála všetkým občanom, vydávame Novinky z radnice a na mestskom úrade sme zriadili kanceláriu prvého kontaktu.“

Samospráve sa od roku 2003 podarilo prilákať do priemyselnej zóny Levice – juh štrnásť investorov. Už v tomto roku vytvoria bezmála dvetisíc pracovných miest a na budúci rok ich bude o dvesto viac. Navyše i v takzvanej šedej zóne mesto v spolupráci s Levitexom ponúklo najmä zahraničným producentom výrobné priestory, čím sa vytvorilo viac ako tisíc pracovných miest.

Samotná priemyselná zóna vznikla na rozlohe asi šesťdesiat hektárov, skutočne na zelenej lúke. Dnes už firmy Nefab zo Švédska, Leaf z Holandska a Globo z Rakúska produkujú výrobky z dreva, cukrovinky a svietidlá. Dokončuje sa výrobný závod talianskej firmy Safoza, Scandolara, ktorý v apríli začne výrobu zubných pást. Slovintegra Energy – slovenský paroplyn začne produkovať elektrickú energiu a teplo v máji. S výrobou filtračných zariadení v tomto roku začne švédska firma Camfil, francúzsky Arden spustí výrobu nadstavieb stavebných strojov a produkciu automobilových spojok rozbieha nemecký ZF Sachs vo svojom prvom závode. V tomto roku sa začne výstavba ďalších dvoch závodov tohto nemeckého koncernu na výrobu tlmičov a súčiastok do automobilov.

Výrobu hliníkových komponentov odštartuje kanadská firma Alcan, popritom sa začne stavať nemecký závod na povrchovú úpravu hliníka a slovenský závod na výrobu montovaných skladových prvkov. Takže od jesene 2003, keď mesto podpísalo prvú zmluvu so švédskym Nefabom, napriek odchodu kórejského Hankooku v roku 2005, sa priemyselná zóna úspešne rozvíjala a vznikla kompletná infraštruktúra v hodnote asi 250 miliónov korún. Zmluvne zabezpečené súkromné investície do konca tohto roku presiahnu sedem miliárd korún.

Tvorba nových pracovných miest je spojená s tlakom na potrebu bytov, ubytovacích kapacít, skvalitnenie mestskej hromadnej dopravy a služby v oblasti stravovania, turizmu, kultúrneho vyžitia. Vytvoril sa zároveň tlak na lepšie mzdové ohodnotenie pracovníkov. To všetko je pozitívne nielen pre Levice, ale už pre celý región. Primátor bol milo prekvapený tým, že sociálne programy veľkej časti prichádzajúcich investorov vytvárajú konkurenciu na trhu práce a nepriamo zlepšujú pracovné podmienky u ostatných zahraničných i domácich zamestnávateľov.

„Kontinuita v rozvoji mesta nastolila viacero dôležitých úloh,“ hovorí Štefan Mišák. „Hoci sa v posledných dvoch rokoch zastavil pokles pôrodnosti, máme veľký počet seniorov a napriek novým pracovným príležitostiam i pomerne veľa sociálne odkázaných občanov. Je nevyhnutné vytvoriť ucelený systém starostlivosti o nich. Žiada si to najmä úzku spoluprácu so všetkými subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti, aj spoluprácu s úradom Nitrianskeho samosprávneho kraja, aby sme sa nehrali každý sám na svojom piesočku. Táto oblasť je veľmi citlivá a stojí každého veľa peňazí. Potrebujeme optimálny a efektívny systém, ktorý by mal fungovať najneskôr o dva roky.“

Vytvorenie nových pracovných miest a nedávno ohlásená dostavba tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce vytvára tlak na výstavbu nových bytov. Už pred rokom levická samospráva pripravila podmienky na výstavbu a obnovu asi 170 bytových jednotiek, z ktorých približne 70 investori ponúkajú na odpredaj alebo do prenájmu. Keďže nové lokality v rámci územného plánu mesta sú v prevažnej miere v súkromnom vlastníctve, výstavba nových bytov bude opäť smerovať cez spoluprácu so súkromným kapitálom.

Tieto dva faktory sú tiež vizitkou mesta a odporúčaním pre cestovný ruch. „Tu nás trápi ešte veľa otázok,“ ťažká si primátor. „Zdedili sme zanedbané životné prostredie, ale postúpili sme v riešení kanalizačnej sústavy a v budovaní rozvodov pitnej vody a plynu. Zriadili sme viac ako tridsať spevnených stanovísk na kontajnery s tuhým komunálnym odpadom. Každý rok sa zvyšuje množstvo separovaného zberu odpadu. Priebežne vysadzujeme parčíky a obnovujeme alejovú zeleň. Do tvorby nového územného plánu už bola zapojená aj Rada architektov mesta Levice. Som toho názoru, že bez starostlivosti o životné prostredie nebude v našom meste pulzovať život a mladé rodiny budú za prácou odchádzať inde.“

Keď Štefan Mišák pred štyrmi rokmi nastupoval do funkcie primátora, bolo jeho krédom „najskôr chlieb, potom hry“. Jeho prvú časť sa už podarilo naplniť. Možno sa sústrediť na hry. Aj pre ne majú Levice, najmä ich mládež, veľmi dobrú východiskovú základňu. Rozsiahly športový areál poskytuje výborné podmienky na zmysluplné trávenie voľného času pre všetkých. V roku 2006 samospráva vybudovala tri viacúčelové ihriská priamo na sídliskách.

„V apríli predložím mestskému zastupiteľstvu program rozvoja na ďalšie štyri roky,“ sľubuje primátor. „Bude sa niesť v znamení skvalitnenia bývania, čistoty a poriadku mesta. Na prvý pohľad je síce skromný, vychádza však z poznania názorov našich občanov, z ich nespokojnosti so súčasným stavom. Napĺňanie tohto cieľa bude neľahké, lebo súvisí so všetkými negatívnymi javmi, ktoré priniesla táto doba.“

Rozvoj automobilovej dopravy kladie veľké nároky na prebudovanie dopravného generálneho plánu. Mesto straší prestarnutá infraštruktúra – rozvod vody, kanalizácia, verejné osvetlenie. Vytváranie divokých skládok odpadu a vandalizmus sú ďalšie bolestivé miesta.

„Uvedomujem si, že náprava nenastane hneď, ale vytvoriť jej mechanizmus je vysoko aktuálne a potrebné,“ prízvukuje Štefan Mišák. „ Páky budú spočívať vo výchove mladej generácie, vo vzájomnej spolupráci so všetkými zainteresovanými, v skvalitnení práce mestskej polície, v represii proti nespratníkom a neporiadnikom. Bude to proces nekonečný, neustále sa opakujúci a maximálne flexibilný. Pri investičných akciách sa budeme snažiť využiť fondy Európskej únie. Myslím si však, že pre zdravé, čisté a bezpečné mesto treba tak ako peniaze zužitkovať ľudský potenciál. Veď drvivá väčšina občanov sú rozumní a slušní ľudia, ochotní pomáhať samospráve.“

Späť