Povinné separovanie odpadu sa blíži

Slovensko, 4. 4. 2007 (Verejná správa 7/2007)

Od začiatku roku 2006 musia mestá a obce podľa zákona o odpadoch separovať a kompostovať aj zelený odpad. Príspevok podpredsedníčky ZMOS a starostky obce Brusno Viery Krakovskej prináša poznatky a skúsenosti so zhodnocovaním biologického odpadu v komunálnej sfére a predstavuje tiež možnosti využitia recyklačného fondu na tento účel.

Je všeobecne známe, že od roku 2010 budú obce povinne separovať papier, sklo, plasty, kovy a biologicky rozložiteľný odpad. Splnenie tejto požiadavky bude veľmi zložité, nielen po doterajších skúsenostiach s kompostovaním, ale aj na základe iných faktov.

Niektoré zložky komunálneho odpadu v minulých rokoch separovalo vyše 1600 miest a obcí. Pri dôkladnejšom rozbore by sme prišli na to, že jednu komoditu triedilo 386 obcí, dve 438, separáciu troch zložiek zabezpečovalo 496 obcí, štyri zložky triedili v 301 obciach, ale na triedenie všetkých piatich komodít sa odhodlalo len desať obcí. Napovedá to, že povinná separácia bude tvrdý oriešok pre všetky mestá a obce. Treba rátať s vysokými nákladmi a zrejme aj so zvýšenými poplatkami od občanov a právnických osôb, so zmenou celej organizácie nakladania s komunálnym odpadom. Bude treba zmeniť všeobecne záväzné nariadenia, ale aj návyky a stereotypy obyvateľov, čo sa nezaobíde bez vysvetľovania či presviedčania. Pochybnosti sa vynárajú i v súvislosti s pripravenosťou spracovateľských kapacít. Očividne sú nedostatočné, a to je varovný signál.

V súčasnosti sa sústreďujeme na kompostovanie, ale od roku 2010 pôjde o separáciu všetkého biologicky rozložiteľného odpadu, čiže aj organického odpadu z domácností. Teraz nás zamestnáva zeleň, čo je z hľadiska manipulácie a spracovania ešte únosné, ale v blízkej budúcnosti pôjde naozaj o každú škrupinu z vajíčka, každú šupku očistenej zeleniny či ovocia, každý kúsok surových alebo tepelne upravených potravín. V rodinných domoch na dedinách, kde sa takýto odpad aj teraz využíva pri chove domácich zvierat, tento problém nebude až taký vypuklý, ale v mestách, a najmä v bytových domoch, môžu takéto organické zvyšky narobiť nemálo starostí. Zberné nádoby s týmto druhom odpadu budú uprostred obývaných lokalít v dôsledku hnilobných procesov citeľne zapáchať. Ak budú zberné kontajnery veľké, potrvá aj niekoľko dní, kým sa naplnia a ich obsah vyvezú. Ak budú nádoby malé, bude ich treba odvážať častejšie, prípadne každý deň, čo zas neúmerne zvýši prepravné náklady. Zatiaľ nemáme na bioodpad výrobcu špeciálnych nádob, nedokážeme odhadnúť jeho množstvo, a teda ani rentabilnosť celého systému. Je otázkou času a ďalšieho vývoja spoločnosti, kedy mestá a obce budú separovať ďalšie komodity, trebárs stavebné odpady a textílie, ale bioodpad spomedzi všetkých bude zrejme spôsobovať najväčšie problémy. Ani u blízkych susedov v Európe nemajú s jeho triedením veľa skúseností, takže sa ani nemáme kde poučiť.

Pri tejto príležitosti treba upozorniť na Recyklačný fond. Je to účelová organizácia, ktorá sústreďuje peňažné prostriedky od výrobcov a dovozcov na podporu zberu a zhodnocovania určených odpadov. Od svojho vzniku fond doteraz vyhovel takmer 3500 žiadostiam od 1857 obcí o nárokovateľný príspevok za vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré boli odovzdané na ďalšie zhodnotenie.

Recyklačný fond prispieva mestám a obciam na separovaný zber dvojakým spôsobom:

Nárokovateľná dotácia je určená na projekty zavedenia, rozšírenia alebo intenzifikácie triedeného zberu odpadov a na príspevok za vytriedené druhy odpadov. Do konca roku 2006 o príspevok požiadalo 1800 obcí. Za jednu tonu separovaného odpadu dostávajú z fondu od 1300 do 1800 korún. Takto vlani získali mestá a obce do svojich rozpočtov 85 miliónov korún.

Nenárokovateľná dotácia je tiež zameraná na separovaný zber. Mestá a obce ju najčastejšie využívajú na nákup zberových vozidiel, kontajnerov a na zriadenie zberových dvorov.

Prostriedky recyklačného fondu možno žiadať aj na osvetu medzi obyvateľmi. Výchova obyvateľstva bude asi najťažší rébus. Napriek tomu, že mestá a obce majú vypracované všeobecné záväzné nariadenia o nakladaní s odpadmi, mnohí občania sa nimi neriadia. Odporúča sa preto začať s výchovou už v materských školách a následne i v základných školách, aby sa návyky na separáciu odpadov získavali už od útleho veku.

Praktické skúsenosti s recyklačným fondom ukazujú, že je dobrým nástrojom na plnenie zákona o odpadoch a obce a mestá by bez jeho pomoci sotva mohli plniť úlohy na úseku odpadového hospodárstva. Pravdaže, uvítali by ešte väčšiu podporu. Na rozšírenie separácie nedostávajú finančné prostriedky v takom objeme, aký by potrebovali, takže neraz musia siahnuť aj do vlastných rozpočtov.

Najčastejším problémom vo vzťahu miest a obcí k recyklačnému fondu je plnenie objemov vyseparovaného odpadu podľa uzavretých zmlúv. To ich doslova núti vyhľadávať chýbajúce komodity, aby limity splnili. Problémy sú aj pri predkladaní projektov, v ktorých záujemcovia požadujú financie na zriadenie zberných dvorov a nákup príslušnej techniky. Aj keď sa v schválených kritériách deklaruje, že obce a mestá môžu dostať finančné prostriedky až do výšky 95 percent, je takmer nemožné nájsť príklad, kde sa tak stalo.

Viera KRAKOVSKÁ

Späť

Pridať komentár.

Komentáre	Posledný príspevok 31.01.2010 20:44:46
Komentár	Meno	Dátum
separovanie odpadu	rz kaká (Neregistrovaný)	15.05.2008 11:51:19
RE: separovanie odpadu	Miska (Neregistrovaný)	31.01.2010 20:44:46