Výzvy, ktoré nastoluje i globalizácia

Slovensko, 16. 4. 2007 (Verejná správa 8/2007)

Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici tohoročnú medzinárodnú konferenciu na tému Ekonomická teória a prax – dnes a zajtra II. spojila s pripomenutím si tridsiateho výročia založenia fakulty. Jeden z jej zakladateľov – prof. Ing. Marian Gúčik, PhD. – sa vo svojom vystúpení venoval tak okolnostiam vzniku fakulty a peripetiám jej doterajšieho vývoja, ako aj rozvoju ekonomickej vedy a vzdelávania v podmienkach znalostnej spoločnosti. Druhú časť jeho vystúpenia, ktorá má pre vzdelávanie nových generácií obecnejší prínos, po redakčnej úprave zverejňujeme i v našom periodiku.

Postavenie fakulty v systéme ekonomického školstva na Slovensku zaväzuje, a preto aj jej budúcnosť spájame s udržaním si prestíže a upevnením postavenia v stredoeurópskom priestore. Našou snahou je prispievať k rozvíjaniu znalostnej ekonomiky na poli vzdelávania a vedeckého bádania v odboroch, pre ktoré máme vytvorené personálne a kvalifikačné podmienky. Chceme reagovať na súdobé výzvy, ktoré prináša globalizácia, internacionalizácia a európska integrácia.

V súčasnosti je pre fakultu veľkou výzvou Lisabonská stratégiaprijatá v roku 2000, ktorá sformulovala cieľ vybudovať Európu ako znalostnú ekonomiku, aby získala dynamiku a konkurencieschopnosť. Predstavitelia členských štátov Európskej únie mali na mysli zachovanie sociálneho modelu a snahu ponúkať svojim občanom príležitosť, prácu a kvalitu života. Základným cieľom Lisabonskej stratégie je vybudovať z rozšírenej únie najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta so sociálnou kohéziou a plnou zamestnanosťou.

Znalostná ekonomika je stupeň rozvoja, v ktorom sa hodnoty tvoria vedomosťami, kvalifikáciou. Primárne teda nejde o materiálne zdroje, ale o myšlienky, čiže o pridanú hodnotu, ktorej sa vo všeobecnosti hovorí hight-tech. Významným pólom znalostnej ekonomiky sú služby, v ktorých nejde o jednoduché využitie pracovnej sily, ale o mozgový potenciál. Ich prednosťou je, že majú pomerne nízke náklady a vytvárajú vysokú pridanú hodnotu znalosťami ľudí. Za rozhodujúce sa preto pokladajú investície do výskumu, vývoja, informatizácie a vzdelávania. Slovenskú verziu Lisabonskej stratégie poznáme pod názvom programu Minerva, ktorý však bol prijatý až v roku 2005.

Čo je poslaním našej fakulty v tejto súvislosti?

Prekonávanie stereotypov myslenia

Naplnenie Lisabonskej stratégie vyžaduje vzdelaných ľudí. Takých, ktorí sa dokážu vymaniť zo stereotypov myslenia a vedia produkovať originalitu. Vymanenie sa zo stereotypov myslenia spájame so slobodným myslením a formulovaním nových názorov. Slobodné myslenie bolo v našej histórii často potláčané. Vieme však, že je základom demokratického vývoja spoločnosti, fungovania morálky a etiky.

V rýchlom životnom tempe nemáme čas na dôkladné štúdium, myslenie, diskusiu a výmenu názorov. Žijeme a formujeme sa v prostredí kultúry, ktorá sa vyvíjala desaťročia. Dnešná hektická doba z nás však robí povrchných ľudí, ktorí nemajú čas sa zastaviť a spracovať množstvo informácií, preniknúť k podstate vecí. Spoliehame sa na počítače, masmédiá, menej na svoj rozum, cit a úsudok. Pritom si uvedomujeme, že iba vzdelávaním a zbieraním poznatkov a skúseností môžeme získať schopnosť tvoriť vedomostný potenciál a rozvíjať spoločnosť. To, ako ovládame toto umenie, ukazuje aj naša fakulta, kde sa vytvárajú znalosti, formujú osobnosti.

Na Ekonomickej fakulte UMB sú podmienky na slobodné myslenie a bádanie. V ostatných rokoch sa zaviedlo do výučby mnoho nových disciplín založených na intenzívnom bádaní, ktorých cieľom je sprostredkovať študentom nové poznatky a informácie, zvyšuje sa efektívnosť výučby pomocou multimédií, počítačov a dištančného vzdelávania. Zatiaľ však pretrváva encyklopedizmus pred schopnosťou riešiť skutočné problémy. Kým úspech štúdia sa zakladá ešte na opakovaní, istote, na dokonalom zvládnutí pripravených príkladov a cvičení, úspech napríklad v podnikaní je založený skôr na experimentovaní, riskovaní, hľadaní nových riešení.

V znalostnej ekonomike cieľom vzdelávania má preto byť formovanie osobností, ktoré sú schopné hľadať, vytvárať nové riešenia a nielen opakovať to, čo už niekto vytvoril. Uvedomujeme si, že tak ako štúdium jazyka nie je možné bez slovnej zásoby, ani štúdium akejkoľvek disciplíny, nie je možné bez jej „abecedy“. Študent musí zvládnuť abecedu svojho odboru. To však predpokladá zmenu v sprostredkúvaní poznatkov a v riešení nielen modelových situácií, ktoré sa stali, ale najmä v hľadaní nových, neočakávaných riešení vzniknutých situácií. Vyžaduje to inovácie a tvorivosť. Pre nás to znamená hľadať nové riešenia a príležitosti spojené s formami a metódami edukácie tak, aby naši študenti vedeli produkovať originalitu, nové, netradičné riešenia. Lebo len tí, ktorí dokážu urobiť zmeny, prežijú a budú konkurencieschopní.

Prehodnocovanie kvality štúdia


Naša fakulta usiluje o inovácie vo vzdelávaní bez toho, aby len kopírovala skúsenosť druhých. Prehodnocujeme kvalitu vzdelávacích procesov, kvalitu vzdelávania každoročne hodnotia i študenti. Kvalitu vzdelávania zaručuje aj certifikovaný systém manažérstva kvality podľa ISO 9001:2000, ktorý fakulta získala ako prvá vysokoškolská inštitúcia na Slovensku už v roku 1999. Od akademického roku 2004/05 postupne zavádzame dištančnú formu vzdelávania.

Redukovanie výučby cudzích jazykov sa na fakulte kompenzuje štúdiom predmetov vo svetových jazykoch (anglickom, francúzskom, nemeckom). V anglickom jazyku ponúkame študijný program 1. stupňa ekonomika a manažment podniku. To je aj základ pre štúdium zahraničných študentov na fakulte v rámci programu Socrates Erasmus. Negatívom pritom je, že pre nízku finančnú podporou nemajú domáci študenti veľa možností na štúdium v zahraničí.

Plneniu našich cieľov je nevyhnutné podriadiť aj vedeckovýskumný potenciál a orientáciu vedeckého výskumu, a to tak v prospech vedeckého poznania, ako aj v prospech vzdelávania. V oblasti vedy a výskumu je slabinou našej krajiny nízka úroveň investícií tak z verejných, ako i zo súkromných zdrojov. Na Slovensku napríklad v roku 2004 išlo na výskum iba 0,53 % hrubého domáceho produktu (HDP). A napriek rastúcemu HDP dochádza k stagnácii, respektíve k poklesu podielu výdavkov na vedu a výskum, hoci absolútne tieto výdavky rastú. Nepriaznivá je štruktúra zdrojov financovania, keďže po roku 1990 zdroje z podnikateľského sektora klesajú – na rozdiel od severských krajín, kde ťažisko financovania vedeckého výskumu predstavujú zdroje podnikateľského sektora. Pomalá je aj aplikácia výsledkov výskumu v praxi, kde je tiež nevyužitý priestor pre podnikateľský sektor. Výskum na univerzitách (základný i aplikovaný) je dôležitý preto, lebo umožňuje prenášať nové poznatky do vzdelávania a prostredníctvom študentov šíriť do spoločenskej praxe.

Na fakulte vkladáme nádeje do mladej generácie študentov – doktorandov, osobitne interných. Nejde len o ich zapájanie do riešenia vedeckovýskumných projektov, ale aj o financovanie ich výskumných aktivít z mimorozpočtových zdrojov. Od podnikateľskej sféry by sme očakávali podporu najmä externých doktorandov vo forme finančnej spoluúčasti, aby sa tak zamedzil únik mozgov do zahraničia.

Príklon k praxi

Významný je príklon fakulty k praxi, ktorá v študijných programoch reaguje na dopyt zo strany trhu práce, na potreby regiónov (fakulta má detašované pracoviská v Poprade a Spišskej Novej Vsi). Problematické je, že v súčasnosti prax školám veľa toho neponúka. U nás je to dané azda rozdrobenosťou podnikateľskej sféry, pre ktorú pripravujeme absolventov, jej malou ekonomickou silou. Fakulta aktivizuje svoju činnosť v celoživotnom vzdelávaní riešením projektov pre potreby podnikateľskej sféry, ako aj poradenskou a konzultačnou činnosťou.

Prínos celoživotného vzdelávania pre znalostnú ekonomiku je nesporný. Dosiaľ sa však po odchode zo škôl vzdeláva iba málo ľudí. Pritom ak v minulosti absolvent vystačil so získanými vedomosťami a zručnosťami počas celého produktívneho života a za cnosť sa pokladala celoživotná vernosť vyštudovanému odboru a jednému zamestnávateľovi, v súčasnosti sa predpokladá, že človek má od základu zmeniť svoje pracovné postupy a návyky viackrát za život. Preto je nevyhnutné do celoživotného vzdelávania zapojiť čo najviac ľudí. Kým však v roku 2005 bolo v EÚ-25 v celoživotnom vzdelávaní zaradených 10,2 % ľudí vo veku 25-64 rokov, na Slovensku to bolo len 4,6%, v Poľsku 4,9 %, v Česku 5,6 %.

Cieľom by malo byť poskytnutie možnosti osvojiť si kľúčové zručnosti tak, aby sa naši občania stali na trhu práce pružnou pracovnou silou schopnou prispôsobovať sa požiadavkám znalostnej ekonomiky. To je priestor pre inováciu aktivít, ktoré doteraz ponúka naša fakulta pre celoživotné vzdelávanie vlastných absolventov a občanov, a to nielen ponukou vzdelávacích aktivít, ale aj konzultačno-poradenskou činnosťou.

Marian GÚČIK

Späť