Narastajúci počet samospráv i občanov

Slovensko, 30. 4. 2007 (Verejná správa 9/2007)

Narastajúci počet samospráv i občanov

Menšinový samosprávny systém v Maďarskej republike vo vzťahu k Slovákom

V sekcii Regionálny rozvoj a verejná správa medzinárodnej konferencie Ekonomická teória a prax – dnes a zajtra II., ktorú usporiadala vo februári tohto roku Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici, vystúpila aj riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, doc. Alžbeta Uhrinová, PhD. Jej príspevok s aktuálnou témou a množstvom nových informácií uverejňujeme po bežnej redakčnej úprave a bez uvedenia použitej literatúry v plnom znení.

Slovenské jazykové ostrovy sa na území dnešného Maďarska vytvorili v 17. – 18. storočí, keď po vyhnaní Turkov prišli do spustošených oblastí Slováci zo severného Uhorska. Napriek tomu, že ich počet počas viac ako tristoročnej histórie drasticky klesol, podarilo zachovať zvyky, tradície a jazyk svojich predkov až do súčasnosti.

Slováci v Maďarsku v údajoch zo sčítania ľudu

Rok sčítaniaqqObyvatelia slovenskej národnostiqqObyvatelia

s materinským jazykom slovenským

1880qq–qq213 249

1980qq9 101qq16 054

1990qq10 459qq12 745

2001qq17 693qq11 817

Z tabuľky vyplýva, že v prípade deklarácie príslušnosti k slovenskej minorite počet obyvateľstva od roku 1980 do roku 2001 progresívne vzrastá. Kým v roku 1980 sa prihlásilo za Slováka 9101 osôb, tak v roku 2001 to bolo 17693. Je to temer stopercentný nárast. Najvyššie zastúpenie slovenského obyvateľstva bolo zaznamenané, podobne ako v predchádzajúcich sčítaniach, v Békešskej župe (5022 Slovákov, 28,3%), Peštianskej župe (3472 Slovákov, 19,6%) a Komárňansko-ostrihomskej župe (2795 Slovákov, 15,7%).

Počet slovenského obyvateľstva je však podľa odhadu oveľa vyšší. Podľa Celoštátnej slovenskej samosprávy a Zväzu Slovákov žije v Maďarsku 100–110 tisíc Slovákov, respektíve ľudí slovenského pôvodu.

Práva Slovákov zakotvené legislatívne

Legislatívne zázemie národnostných práv v Maďarsku možno rozdeliť do dvoch väčších skupín. Jednu skupinu tvoria medzinárodné záväzky, podpísané alebo ratifikované medzinárodné dokumenty, druhú právne normy prijaté v Maďarsku, ktoré vo veľkej miere nadväzujú na medzinárodné zmluvy a dohovory. Rovnoprávnosť občanov slovenskej národnosti je zakotvená v Ústave Maďarskej republiky na úrovni deklarácie práv, pričom špecifické, individuálne a kolektívne národnostné práva obsahuje zákon O právach národných a etnických menšín, ktorý má z hľadiska praktického uplatňovania národnostných práv oveľa dôležitejšiu úlohu. Zákon bol dlho pripravovaný, prešiel veľmi zložitým schvaľovacím procesom, bol predmetom niekoľkoročných diskusií vládnych orgánov a národnostných organizácií. Výsledkom rokovaní je veľmi diskutabilný zákon, ktorý na jednej strane obsahuje kompromisy a možnosti pre menšiny, na druhej strane neobsahuje potrebné garancie, neurčuje vzťah tohto zákona k ostatným právnym normám a nebolo k nemu vydané vykonávacie nariadenie. Preto hneď po prijatí urgovali predstavitelia menšín jeho modifikáciu.

Tzv. menšinový zákon bol prijatý 96-percentnou väčšinou poslancov v roku 1993. Zákon eviduje 13 historických národností žijúcich v Maďarsku a v 11 kapitolách uvádza individuálne a kolektívne práva osôb patriacich k národnostnej či etnickej menšine. Medzi najdôležitejšie individuálne práva sa radia práva súvisiace s pestovaním národných tradícií v rodine, s vykonávaním cirkevných obradov vo vlastnom jazyku, s evidenciou na matrike vo vlastnom jazyku, ako aj právo spoznávať, pestovať a rozvíjať vlastné dejiny, kultúru i tradície, právo na vzdelávanie v materinskom jazyku, a právo na ochranu osobných údajov súvisiacich s národnostnou príslušnosťou. Veľmi dôležité je taktiež právo na udržiavanie priamych kontaktov so štátnymi a spoločenskými organizáciami v materskej krajine, v našom prípade na Slovensku, ako aj kontaktov s menšinami žijúcimi v iných krajinách.

Kolektívne práva slovenskej národnosti, zakotvené v národnostnom zákone, vychádzajú tiež z medzinárodných dokumentov. Dotyčné paragrafy už pred prijatím zákona obsahovali normy, ako napríklad právo na pestovanie a odovzdávanie kultúrnych hodnôt, právo na prezentáciu v orgánoch masovej komunikácie v materinskom jazyku, právo na zachovanie hodnôt duchovnej a materiálnej kultúry a ďalšie kolektívne práva. Napríklad právo na používanie vlastných národných symbolov, právo na parlamentné zastúpenie. Popri tom pripadla maďarskému parlamentu povinnosť vytvoriť úrad parlamentného komisára (ombudsmana) pre dodržiavanie národnostných práv.

Národnostná samospráva ako taká je úplne novou formou uplatňovania práva menšín na sebaurčenie. Národnosti žijúce v Maďarsku majú podľa zákona o menšinách právo na vytvorenie miestnych národnostných samospráv a celoštátnej samosprávy. V zmysle zákona je národnostná samospráva právnickou osobou, ktorá môže v ktorejkoľvek otázke týkajúcej sa postavenia národnostného obyvateľstva žiadať informácie, podať návrhy, iniciovať opatrenia alebo vysloviť nesúhlas s praxou či konkrétnym konaním, porušujúcim národnostné práva v danej obci. Takisto môže iniciovať zrušenie takýchto nariadení.

Podľa zákona môže miestna menšinová samospráva založiť a prevádzkovať inštitúcie najmä v oblasti: miestneho školstva, miestnej písanej a elektronickej tlače, pestovania tradícií a v oblasti kultúry. V rámci vyššie uvedených oblastí môže miestna obecná samospráva prijať nariadenia len so súhlasom miestnej národnostnej samosprávy. Medzi tieto nariadenia patrí prakticky všetko, počnúc rozpočtom obce. Znamená to teda právo veta vo všetkých dôležitých otázkach miestneho života. Keďže už v období prijatia zákona bolo školstvo tým najdôležitejším a súčasne najslabším ohnivkom národnostného bytia, osobitne je pre národnostné samosprávy vymedzené právo rozhodovať o vymenovaní vedúcich školských zariadení, v ktorých prebieha národnostná výučba, ako aj o prijatí uznesení, týkajúcich sa otázok školstva v danej obci. Nedostatkom tohto odseku je, že neobsahuje presný zoznam menšinových školských zariadení, čo však dopĺňa novela školského zákona.

Zákon sa v osobitnej časti zaoberá právomocou celoštátnej národnostnej samosprávy, ktorá disponuje všetkými právomocami, ktoré sme uviedli pri miestnych samosprávach, v celoštátnom rozsahu. Okrem nich sú tu však nemenej dôležité ďalšie práva najvyššie voleného zboru jednotlivých národností. Medziiným: môže určiť štátne sviatky národnosti, môže zakladať inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, má právo vyjadriť svoj názor na právne normy, týkajúce sa národností už v prípravnej fáze, zúčastniť sa na odbornej kontrole školských zariadení, kde prebieha výučba jazyka danej minority na všetkých stupňoch školstva od základných škôl po vysoké školy.

Financovanie samospráv prebieha z troch zdrojov:

1. Zo štátneho rozpočtu sa udeľuje rovnaká suma všetkým samosprávam, v súčasnosti vo výške 640 000 Ft-ov. Pred dvoma rokmi štátna dotácia činila 700 000 Ft-ov.

2. Obecná samospráva môže zo svojho rozpočtu udeliť menšinovej samospráve podporu, čo môže viesť ku krajnostiam: jedna samospráva má na fungovanie viac miliónov, ale sú i také, ktoré nedisponujú ani príspevkom zo štátneho rozpočtu, lebo väčšinová samospráva zhltne i tieto financie. Napríklad: podpora slovenskej menšinovej samospráve mesta Békešská Čaba je 5 miliónov Ft-ov.

3. Rôzne nadácie a granty podporujú v prvom rade činnosť v oblasti kultúry, školstva, masmédií a vydavateľskej činnosti. Tieto podpory však nie je možné naplánovať a v poslednej dobe sú veľmi nízke.

Činnosť slovenských samospráv

Pozrime sa na to, ako vedela slovenská národnosť v Maďarsku využiť možnosti dané menšinovým zákonom.

Počet slovenských samospráv sa v rokoch 1994–2006 viac ako zdvojnásobil. V prvom volebnom období fungovalo 52 slovenských samospráv, v druhom 75 a v treťom je to už 114 samospráv. V komunálnych voľbách v roku 2006 bolo založených 116 slovenských zastupiteľských zborov v Maďarskej republike.

Najvyspelejšou miestnou menšinovou samosprávnou formou sú takzvané „pretvorené“ obecné menšinové samosprávy, ktoré riadia všetky oblasti života danej národnostnej osady, vrátane sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, bezpečnosti a tak ďalej. Môžeme to chápať ako prejav územnej autonómie. V praxi však máme s 8-mi takýmito slovenskými obecnými samosprávami zmiešané skúsenosti.

Slovenské samosprávy v rokoch 1994–2006

Väčšina našich menšinových samospráv plní v súčasnosti svoje poslanie už dobre. Začiatky ale boli ťažké. V prvých rokoch sa poslanci trápili s tým, aby sa zákon vôbec rešpektoval a museli sa naučiť uplatňovať svoje práva. Viac ako 500 slovenských samosprávnych poslancov si postupne zvyklo na samostatnú a systematickú politickú, administratívnu a organizačnú prácu, pričom nadobudlo tiež nemálo skúseností v riadení štátnej správy. Nevídane sa aktivizoval kultúrny život slovenskej minority na vidieku i v hlavnom meste. Niet obce, mesta alebo budapeštianskeho obvodu so slovenskou samosprávou, kde by sa aspoň raz do roka neusporiadalo nejaké veľkolepé slovenské kultúrne podujatie.

Zbory podporujú miestnu výučbu slovenského jazyka a činnosť kultúrnych súborov, organizujú obecné dni a festivaly, pokúšajú sa vzkriesiť náboženský život v materinskom jazyku, vydávajú časopisy, publikácie a podobne. Ako novinku začali rad-radom prevádzkovať i menšie inštitúcie, zatiaľ sú to obecné múzeá a národopisné zbierky, budovy, ktoré v mnohých prípadoch sami aj vlastnia. Celoštátna slovenská samospráva (CSS) prevádzkuje v súčasnosti deväť inštitúcií: Výskumný ústav, Ľudové noviny, osvetové, dokumentačné a pedagogické centrum, divadlo, verejnoprospešnú spoločnosť Legátum a dve veľké školy v Sarvaši a Békešskej Čabe, od 1. júla 2007 prevezme aj prevádzkovanie dvojjazyčnej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom. Slovenské samosprávy dosiahli pekné výsledky tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Parlamentné zastúpenie menšín sa ale nepodarilo doteraz dosiahnuť a termín vyriešenia sa predlžuje. Došlo však k novele menšinového a volebného zákona, čo môžeme považovať za krok vpred.

Dôležité prvky novely

Po dlhoročnom a veľmi intenzívnom prípravnom procese došlo v roku 2005 k novele menšinového zákona. Nové právne predpisy garantujú národnostiam okrem iného aj financovanie menšinových inštitúcií priamo zo štátneho rozpočtu, kde je vytvorená samostatná položka, a presnejšie určujú povinnosti obecných zborov voči menšinovým samosprávam. Dôležité sú zmeny volebných predpisov. Novelizovaný zákon chce dosiahnuť, aby voľby boli autentickejšie. Doposiaľ mohol voliť menšinových poslancov v komunálnych voľbách každý, od roku 2006 len členovia danej národnosti, ktorí sa prihlásili na zoznam voličov, čiže sa dali zaregistrovať. V prípade Slovákov je to vyše 15 tisíc voličov. Kandidátom môže byť iba osoba zaregistrovaná v zozname voličov, ktorá je povinná predložiť vyhlásenie o kandidatúre a pripojiť k nemu stanovy organizácie, ktorá ho navrhuje. Kandidát vyhlási, či prijíma zastupovanie menšiny, či ovláda jazyk menšiny, jej kultúru a tradície a či bol predtým členom alebo funkcionárom menšinovej samosprávy.

Vyhlásenie kandidáta je verejné. Kandidátom môže byť iba osoba s volebným právom, ktorá má podporu menšinovej organizácie. Organizácia s volebným právom v zmysle zákona o spolčovaní je taká, ktorá je zaregistrovanou spoločenskou organizáciou a v stanovách má deklarované zastupovanie danej národnej alebo etnickej menšiny. Na usporiadanie volieb je potrebných aspoň 5 kandidátov. V osadách, kde sa zaregistrovalo aspoň 30 osôb, voľby vypíše notár.

Regionálnu a celoštátnu listinu môže zostaviť organizácia s volebným právom, ktorá v príslušnej župe (hlavnom meste) navrhla za kandidátov v miestnych voľbách do menšinových samospráv aspoň 10 % elektorov. Na ž upných voľbách sa môžu zúčastniť komunity, v ktorých vzniklo na župnej úrovni aspoň 10 miestnych menšinových samospráv danej komunity.

Voľby do celoštátnych a regionálnych menšinových samospráv sa konali 4. marca 2007. Volili elektori, teda poslanci menšinových samospráv, poslancov župnej a celoštátnej samosprávy, uvedených na zozname. Zoznamy zostavujú tie menšinové nominačné organizácie, ktoré určila Celoštátna volebná komisia. V prípade Slovákov sú to dve volebné koalície: Slovenská volebná koalícia združujúca dolnozemských, z emplínskych, bakonských a budapeštianskych a v jej okolí žijúcich Slovákov. Druhú koalíciu vytvoril Zväz Slovákov v Maďarsku, ku ktorému sa pripojili regionálne organizácie pilíšskych a novohradsko-hevešských Slovákov. Elektori mohli hlasovať, v prípade celoštátnej a teritoriálnej listiny, iba za jeden zoznam. Voliť mohlo 578 slovenských elektorov, poslancov miestnych slovenských samospráv, spomedzi ktorých nevyužili toto právo iba piati. Slováci si po voľbách založili päť župných samospráv, a to v Békešskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej a Peštianskej župe, Slovenskú samosprávu Budapešti a Celoštátnu slovenskú samosprávu. Podľa výsledkov volieb vo Valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) bude mať Slovenská volebná koalícia 22 a Koalícia Zväz-Pilíš-Novohrad 17 poslancov. Ustanovujúce zasadnutie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktoré sa uskutočnilo 19. marca v budapeštianskom sídle CSS, charakterizovala mimoriadne napätá atmosféra. Poslanci zvolili tesným pomerom hlasov doterajších funkcionárov samosprávy – predsedu Jána Fuzika a podpredsedníčku Etelku Rybovú. Voľby sprevádza konflikt dvoch táborov Slovákov v Maďarsku. Koalícia Zväz-Pilíš-Novohrad spochybňuje výsledky volieb. Preto sa obrátili so sťažnosťou na kompetentný úrad a ustanovujúce zasadnutie VZ CSS by mohlo byť aj anulované...

Môžeme však konštatovať, že slovenský samosprávny systém napriek všetkým nedostatkom a pomerne dlhému hľadaniu vlastného miesta a poľa pôsobnosti, vo veľkej miere prispel k niektorým pozitívnym zmenám v živote Slovákov v Maďarsku. Napríklad aj k tomu, že sa po dlhých desaťročiach neustáleho poklesu počas sčítania obyvateľstva v roku 2001 zvýšil počet ľudí, hlásiacich sa k slovenskej národnosti, o sedemdesiat percent. Čas ukáže, či sa Slovákom v Maďarsku podarí pomocou novelizovaného zákona o menšinách a samosprávnom systéme aj v budúcnosti úspešne zastupovať záujmy svojej minority.

Alžbeta UHRINOVÁ

Späť