Cesta slovenskej dediny do Európy

Slovensko, 30. 4. 2007 (Verejná správa 9/2007)

Cesta slovenskej dediny do Európy

Iba lepšie motivovaná obecná samospráva bude mať viac chuti súťažiť

Na titulok článku Ing. Arch. Anny Kršákovej, riaditeľky Centra environmentálnej výchovy a propagácie Slovenskej agentúry životného prostredia, sme si vypožičali názov marcovej banskobystrickej konferencie venovanej obnove dediny. Jej cieľom bolo vyhodnotiť doterajší priebeh súťaže Dedina roka na Slovensku, porovnať ju s podobnými súťažami v zahraničí, predstaviť úspešné obce a posúdiť ich účinkovanie v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny.

Súťaž Dedina roka sa zrodila v roku 2001 v snahe preveriť výsledky Programu obnovy dediny na Slovensku. Bola aj reakciou na výzvu Európskeho pracovného spoločenstva pre obnovu dediny a rozvoj vidieka so sídlom vo Viedni. Organizovalo ju Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia. Spolok pre obnovu dediny zostavil jej prvé pravidlá a kritériá hodnotenia, ktoré s malými úpravami platia dodnes. Zmyslom súťaže je to, aby dedina prejavila záujem o komplexnú obnovu svojho prírodného, hmotného i duchovného prostredia. Mala sa prejaviť ako hospodár, ako maľovaná, ako klenotnica, ako pospolitosť, ako partner a ako hostiteľ. Keď obstála vo všetkých šiestich hodnotených oblastiach, mohla ašpirovať na titul víťaza. Rozhodovala komplexnosť vykonanej obnovy.

Dedinu ako hospodára charakterizuje prítomnosť, výkonnosť a verejná angažovanosť miestnych podnikov, závodov a iných hospodárskych zariadení, súčinnosť poľnohospodárov, lesníkov a obce, ekologicky únosné a racionálne využívanie a zaobchádzanie so zdrojmi a surovinami a ich využitie v miestnej výrobe

Dedina ako maľovaná je taká, ktorá sa môže pochváliť viacerými obnovenými objektmi, súladom starého a nového, čitateľným prejavom stavebného poriadku a snahou rešpektovať regionálnu architektúru v novej výstavbe , zeleňou, čistotou a celkovým vzhľadom obce i ochranou životného prostredia.

Dedina ako klenotnica môže uspieť vtedy, keď úspešne uchováva kultúrne hodnoty, živí kultúrne aktivity, pestuje miestnu hrdosť, zachováva tradície, zvyky a zručnosť. Do úvahy sa berie existencia pôvodných architektonických a urbanistických charakteristík, celková atmosféra a originalita obce, ochrana prírody, biologicky a ekologicky cenné lokality.

Dedinu ako pospolitosť charakterizuje rozsah a rôznorodosť spolkovej, klubovej a inej záujmovej činnosti, podmienky na verejné spoločenské stretnutia, sociálne služby a charita, starostlivosť o dôchodcov, mládež a marginalizované skupiny, stav výchovy, vzdelávania a osvety, podmienky na šport a oddych, komunikácia a práca s ľuďmi, občianska angažovanosť a spolupráca.

Dedina ako partner sa posudzuje podľa uzavretých dohôd a partnerstiev, uplatnených metód a stratégie zabezpečovania trvalo udržateľného rozvoja, medziobecnej a cezhraničnej spolupráce, odovzdávania skúseností a kultúry partnerských vzťahov.

Dedina ako hostiteľ sa prejavuje predovšetkým dobrou úrovňou zariadení slúžiacich cestovnému ruchu - ubytovacích, stravovacích, športových a zábavných a zariadení doplnkových služieb s využitím prvkov miestneho koloritu. K tomu patrí pohostinnosť, sprístupnenie miestnych atrakcií, kvalitné informácie, priestorové informačné značenie, propagácia, náučné a turistické chodníky, cyklotrasy a verejné oddychové miesta.

Súťaž Dedina roka je príležitosťou pre obec prezentovať svoje úspechy, krásu, výnimočnosť. Cení sa originalita prístupov, dôraz na zachovanie typických čŕt, osobitostí, identitu prostredia, participáciu obyvateľov na obnove, fantáziu, odvahu, nápady, existenciu vízií. Súťaž je šanca preukázať kvality, uvedomiť si hodnoty, motivovať obyvateľov, inšpirovať sa navzájom, pritiahnuť návštevníkov a reprezentovať našu krásnu vidiecku krajinu.

Víťazi s európskym puncom

Z doterajších troch ročníkov máme troch víťazov – Soblahov (2001), Hrušov (2003), Vlachovo (2005). Popri nich sa vcelku úspešne predstavili aj iné obce, hoci nedosiahli na najvyššiu métu. Boli to napríklad Moravany nad Váhom, Smižany, Pruské, Semerovo, Poproč, Turčianska Štiavnička a Žalobín. Víťazné obce dostali príležitosť zmerať si sily aj v silnej medzinárodnej konkurencii a obstáli veľmi dobre.

V roku 2002 bolo mottom európskej súťaže „Prekračovanie hraníc“. Slovenské dediny na nej reprezentoval Soblahov a získal cenu za mimoriadne výkony „vzťahujúce sa na rozvoj rekreačného strediska s vysokými ekologickými kvalitami, zlepšenie infraštruktúry a situácie zamestnanosti, zachovávaním národnej kultúry a za milé opatrenia stvárnení na báze vzorovej kooperácie s krajským mestom a občianskou iniciatívou“

V európskej súťaži v roku 2004 vyhlásenej pod mottom „Cestou k jedinečnosti“ získal Hrušov cenu tiež za mimoriadne výkony vo viacerých oblastiach obnovy dediny. Bol ocenený z dôvodu, že „za najťažších geografických a hospodárskych podmienok je na najlepšej ceste uchrániť si svoju identitu, vybudovať infraštruktúru, zlepšiť kvalitu života a vybudovať prijateľný turizmus pri uplatňovaní tradičných remesiel a kultúrnych aktivít. Pozoruhodná je aj integrácia Rómov v škole a spoločnosti, ako aj príkladná spolupráca so susednými obcami a združeniami.“

V roku 2006 bola európska súťaž organizovaná pod heslom „Zmena ako príležitosť“.

Vlachovo bolo ocenené za to, „akým pozoruhodným spôsobom stavia svoj rozvoj na napojení stavebno-kultúrnych a krajinárskych kvalít a prijateľného turizmu. Mnohé parciálne projekty, ako renovácia kaštieľa, či revitalizácia rybníkov, sú úspešným znakom tohto snaženia. Odborný dohľad a výrazná občianska angažovanosť sú ďalšími veľkými pozitívami.“

V Čechách desaťnásobne vyššia motivácia

Pri organizovaní súťaže Dedina roka sú pre nás cenné skúsenosti našich susedov – hlavne českých a poľských, s ktorými máme dlhoročnú bohatú spoluprácu.

V Českej republike má súťaž Vesnice roka podstatne dlhšiu tradíciu. Uskutočňuje sa každý rok a teší sa veľkej obľube. Obce sa uchádzajú o Zlatú stuhu (víťaz), Modrú stuhu (za spoločenský život), Zelenú stuhu (za starostlivosť o zeleň a životné prostredie), Oranžovú stuhu (za spoluprácu obce a poľnohospodárskeho subjektu), Bielu stuhu (za činnosť mládeže) a to všetko najprv na regionálnej úrovni, potom na národnej. V poslednom roku bolo prihlásených viac ako tristo záujemcov, kým u nás len okolo dvadsať. V Čechách je zjavne silnejšia motivácia. Víťazné a ocenené obce dostanú na svoje projekty obnovy vyššie dotácie ako u nás – víťazná obec milión českých korún a ostatné podľa ocenenia niekoľko stotisíc. Určite veľkú rolu hrá aj spoločenské ocenenie – starostov víťazných obcí spolu s manželkami prijíma prezident na Pražskom hrade. Po odbornej stránke sú vďaka dobrým referenciám zapájaní do mnohých projektov. U našich susedov je táto situácia aj dôsledkom celkovej spoločenskej a finančnej podpory vidieka. V prospech Programu obnovy venkova je v rozpočte štátu vyčleňovaných už viac ako pätnásť rokov od sto do päťsto miliónov českých korún ročne. U nás len od päť do tridsať miliónov slovenských korún. Výsledky stavebnej obnovy vidieka sú už tak rozsiahle a podnetné, že sa Spolok pre obnovu venkova a  Zlínsky kraj rozhodli vytvoriť ďalšiu príležitosť na propagovanie pôsobivých príkladov, v ktorých sú skĺbené odborné znalosti so vzťahom k vidieckemu prostrediu, a založili - zatiaľ na regionálnej úrovni - súťaž Zlatá cihla venkova.

U našich poľských susedov je situácia odlišná. Súťaž na národnej úrovni nemajú, ani Program obnovy dediny. Sú tam ale vyvinuté silné regionálne štruktúry, ktoré sa zapájajú do tohto diania a na úrovni samosprávnych krajov ( vojvodstiev) je najaktívnejšie Opolské. Súťaží sa v troch kategóriách – o najkrajšiu dedinu, o najkrajšie gazdovstvo a o najlepší projekt obnovy dediny. Finančné zdroje na súťaž ako aj na Program obnovy dediny sú vyčleňované v rozpočte Opolského vojvodstva. Tento kraj je tak aktívny a zviditeľnený aj v európskom meradle, že jeho predstaviteľ Ryszard Wilczynski je podpredsedom Európskeho pracovného spoločenstva a v tomto roku v máji usporiada v Poľsku prestížne podujatie - Európsky kongres obnovy vidieka.

Závisť vo vlastných radoch 

U nás sa už desať rokov uskutočňuje obnova dediny pod gesciou ministerstva životného prostredia. Program je u dedín obľúbený, avšak má stále nízku finančnú podporu. Vidiek je komplex zložitých socio-ekonomických a  krajinno-ekologických vzťahov, ktoré treba vnímať integrovane. V súčasnosti spolupracujú viaceré rezorty na tom, aby prinavrátili Programu obnovy dediny jeho nadrezortný charakter s  navýšením finančného krytia.

K riešeniu problémov vidieka treba pristupovať ináč ako k sídelným aglomeráciám a uplatňovať metódy a modely vhodné a šetrné k tomuto prostrediu. V našich postupoch pri aplikácii súťaže a myšlienok obnovy dediny vychádzame z predpokladu pozitívnej propagácie vidieka a slovenskej dediny smerom navonok. Často ide o skromnosť, málo odvahy a skúseností na prihlásenie sa do súťaže. Presviedčame starostov, že nemajú čo stratiť, môžu len získať, ak iné nie, tak aspoň nové podnety, nápady, vedomosti, partnerov. Aj keď tí, čo sa prihlásia a uspejú, musia rátať so všetkým. Zaznamenali sme aj závisť a neprajníctvo, dokonca od vlastných občanov. V duchu zlomyseľnej zásady, že sa úspech neodpúšťa, v posledných komunálnych voľbách niekde občania volili radšej neistotu v podobe nevyskúšaného nováčika ako overeného a úspešného starostu. Pritom súťaž je vecou celej dediny – šikovného starostu, aktívnych občanov, fungujúcich spolkov, spolupracujúcich odborníkov.

Na marcovej banskobystrickej konferencii napriek uvedeným skutočnostiam prejavili starostovia obcí o súťaž veľký záujem. Prísľubom do budúcnosti je fakt, že medzi stoštyridsiatimi účastníkmi boli aj predstavitelia rezortov školstva, kultúry, hospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja a zástupcovia mikroregiónov, samosprávnych krajov i občianskych združení.

Starostovia, ktorí predstavili svoje obce, preukázali vysokú úroveň osobnej angažovanosti za obnovu prostredia, profesionalitu pri jej prezentácii a mnohé skúsenosti, ktoré sa dajú získať len dlhodobým pôsobením v oblasti samosprávy. Aj odozva na konferenciu je veľmi dobrá. Jej účastníci oceňujú obrovské množstvo informácií a inšpirácií, ktoré videli a počuli. Cenné boli informácie od českých partnerov a o úspechoch poľských dedín. Naši starostovia mohli porovnať spoločné a spoznať odlišné prístupy a spôsoby súťaže u nás a u susedov.

Na záver konferencie bol vyhlásený štvrtý ročník súťaže Dedina roka s prídomkom 2007.

Anna KRŠÁKOVÁ

Späť