Najpevnejší hrad je spokojnosť ľudí

Slovensko, 30. 4. 2007 (Verejna sprava c. 9/2007)

Najpevnejší hrad je spokojnosť ľudí

Svetskú slávu Nových Zámkov začali písať pevnosti. Tú prvú postavil na ochranu svojich majetkov ostrihomský arcibiskup okolo roku 1545 na ľavom brehu rieky Nitry. Veľa úžitku však z nej nebolo. V roku 1581 ukončili talianski stavitelia bratia Giulio a Ottavio Baldigarovci nový hrad so šiestimi baštami a dvoma bránami. Najprv bol hrdosťou cisárskej obrany proti osmanským nájazdníkom, potom spoľahlivou pevnosťou tureckých okupantov, a to až do roku 1685. Vojenskú slávu mu priniesli ešte raz kuruci Františka Rákociho II., ale cisár Karol III. sa ho rozhodol v roku 1724 zbúrať do základov. Súčasníkom ho pripomína len kopec na mieste bývalej Forgáčovej bašty s kalváriou. Pôdorys pevnosti možno vidieť na kúpalisku, na Štrande, vďaka jeho zakladateľovi Emilovi Tatárikovi, neúnavnému miestnemu propagátorovi plávania. Novučičký hrad – detské ihrisko na Čerešňovej ulici – postavilo na jeseň minulého roka mesto v spolupráci s firmou Brantner, ktorá sa stará o zber a likvidáciu komunálneho odpadu.

Pre Nové Zámky bola cennejšia výsadná listina ostrihomského biskupa Georgiusa Séčéniho z roku 1691 o povýšení na mesto. Obchodné cesty z Budína do Prahy a z Komárna do Prievidze, križujúce sa pri Nových Zámkoch, znovu začali slúžiť mierovému životu a podnikaniu. Celé devätnáste storočie patrilo hlavné slovo obchodníkom a remeselníkom. Veľmi im pritom pomohla výstavba železničnej trate z Viedne do Budapešti.

Mesto mení tvár

Minulý rok sa rozhodla trojica miestnych architektov predstaviť v Galérii umenia desiatku najvýznamnejších a najvydarenejších objektov v meste.Vychádzala z toho, že sakrálna architektúra je ľuďom známa a profánne historické stavby sa v meste prakticky nezachovali. Preto ukázali objekty, ktoré sa zrodili v minulom a tomto storočí. Do desiatky najzaujímavejších stavieb zaradili Farkasov dom – nájomný bytový dom z roku 1928 od Emila Belluša, pôvodnú budovu Štátnej sporiteľne, Obchodný a obytný dom Baťa z roku 1930, navrhnutý domácim ateliérom, vodojem v areáli Železníc SR. Z novších stavieb predstavili Dom osvety z roku 1957 od projektanta Štefana Imricha, železničnú stanicu od V. Fifika z roku 1966, sídlisko Bašty od Michala Maximiliána Scheera. Najmladšou je budova Národnej banky SR.

V posledných rokoch vyrástli ako huby po daždi veľké nákupné centrá a obchody, napríklad Billa, Kaufland, Lidl alebo Hypernova. Z architektonického hľadiska sú to nenáročné budovy, chýba im však vzťah k lokálnej urbanistickej tradícii a ničím sa nelíšia od podobných stavieb v iných mestách. Preto vedenie mesta i miestni architekti chcú dôslednejšie posudzovať novú výstavbu, ale i obnovu a prestavbu starších objektov, aby nešpatili výzor mesta. V tomto duchu pripravujú aj jeden z úspešných europrojektov – územný plán centrálnej mestskej zóny.

Starostlivosť o vzhľad mesta je v programe primátora Ing. Gejzu Pischingera hneď za úsilím stabilizovať ho ekonomicky a sociálne. „Podarilo sa nám ustáliť hospodárenie mesta,“ konštatoval so zjavnou hrdosťou.„Preto sme sa mohli plniť zákonom dané kompetencie a naše vlastné programové úlohy. Za posledné štyri roky nám ratingové hodnotenie stále stúpalo. To znamená, že sme stabilným a spoľahlivým partnerom a máme priaznivé zázemie na naše aktivity.“

S prácou prichádza rozkvet

Medzi pohromy modernej doby patrila divoká privatizácia v deväťdesiatych rokoch. Nikto na ňu v Nových Zámkoch nespomína v dobrom, ani primátor. „Kedysi sme tu malipäť kľúčových firiem, ktoré zamestnávali vyše desaťtisíc ľudí. Po privatizácii sa ich výrobné priestory vyprázdnili. Preto mojím prvým predsavzatím ako primátora bolo naplniť ich čo najskôr novou výrobou. Pomohlo nám i to, že všetci investori, ktorí k nám prišli a prichádzajú, vždy zamieria najprv na mestský úrad ako najspoľahlivejšiu informačnú a rozhodovaciu inštitúciu.

Dominantným producentom v meste je síce Osram, výrobca žiaroviek, ale ani tí ostatní za ním príliš nezaostávajú. „Nám neprekáža, že to nie je jedna veľká spoločnosť, ale viac menších,“ priznáva primátor Gejza Pischinger. „Osobne preferujem malé a stredné podnikanie, a nie jedného giganta, s ktorým rastie a padá celé mesto. Teší ma to, že sa na tom podieľajú i naši domáci podnikatelia. Koncom marca sme kolaudovali novú výrobnú halu Pastorkaltu, výrobcu obchodných vitrín a pultov. Ďalší tunajší podnikateľ je úspešný vo výrobe čerpacej techniky, iný sa presadil v produkcii ozdobného osvetlenia. Darí sa stavebným firmám, niektoré stavajú aj pre mesto, napríklad nájomné byty. V Nových Zámkoch máme silné zázemie strojárskej a potravinárskej výroby. Naši ľudia sú naučení pracovať, treba im len dať príležitosť.“

Pre budúcich investorov pripravuje samospráva priemyselný park. Zmenila preto aj územný plán mesta a zakreslila doň svoj vlastný asi štyridsaťhektárový pozemok, ktorý chce ponúknuť záujemcom.

Keď majú ľudia prácu, hneď je aj menej sociálnych problémov. Netrápi ich problém, za čo zajtra nakúpia potraviny, z čoho zaplatia strechu nad hlavou, ako vypravia deti do školy. Nové Zámky majú teraz veľmi nízke percento nezamestnanosti, čosi cez štyri percentá práceschopného obyvateľstva. Nastal priaznivý čas najmä pre mladé rodiny. Primátor s týmto faktorom ráta aj v pripravovanom programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja: „Novozámocká demografická krivka sa akosi ustálila v horizontálnej rovine. V niektorých ponovembrových rokoch klesol počet obyvateľov aj o päťsto. Ale ten výpadok súvisel so zmenami v spôsobe života, v hodnotovom rebríčku. Predtým sa brali mladí ľudia okolo dvadsiatky a hneď mali jedno, dve deti. Dnešní mladí sa najprv chcú postaviť na nohy, vytvoriť si solídny sociálny status, a na to si dávajú čas do tridsiatky. To však v praxi znamenalo, že nám z demografickej reťaze vypadla skoro jedna generácia. Teraz to pomaly dobiehame. Zmenila sa aj atraktívnosť veľkých sídiel a mestských aglomerácií. Predtým bola móda sťahovať sa z dediny do mesta, teraz naopak, ľudia utekajú z mesta na dedinu, kde si zabezpečia v rodičovských domoch dostatočný životný komfort pri nižších nákladoch.“

Šanca mladým rodinám

Samospráva považuje bývanie mladých ľudí za stabilizujúci sociálny a demografický faktor. Preto pripravuje druhú etapu výstavbu bytov, medzi nimi aj 86 nájomných. Pritom prebieha aj výstavba na komerčnom základe. V porovnaní s inými slovenskými mestami sa tu buduje veľa, lebo na trhu je viac peňazí, čo vycítili aj banky a sú ústretovejšie voči bytovej výstavbe. Okrem toho sa renovujú a prestavujú staršie obytné domy i rodinné domy.

Mladé rodiny, to sú aj deti. Mesto sa stará nielen o materské a základné školy, ale ako jedno z mála na Slovensku má i vlastné jasle. So školami mala samospráva istý čas problém, lebo nebol dostatok detí. Jednu museli zrušiť. Ale pozreli sa aj na hospodárnosť v tých ďalších.„Od začiatku som preferoval právnu subjektivitu pre každú materskú a základnú školu,“ pripomína primátor. „Keď očakávame od riaditeľov, aby sa o svoje školy poriadne starali a obrátili každú korunu dva razy v dlani, než ju vyplatia, tak musia na to mať aj rozhodovaciu právomoc. To sa nám osvedčilo. Riaditelia sa naučili využívať túto kompetenciu.“

Primátor si veľmi cení prítomnosť detašovaných pracovísk troch vysokých škôl, ktoré sídlia v spoločnej budove na Letomostí – Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka a Vysokej školy ekonómie a verejnej správy v Bratislave. Časť bakalárov ostáva doma a zapája sa do pracovného procesu, ambicióznejší a nadanejší odchádzajú na ďalšie štúdiá do centier. Gejza Pischinger by bol rád, keby sa ich čo najviac vrátilo domov alebo aspoň na rodné mesto nezabudlo. Preto jeho druhú veľkú rovinu rozvojových plánov predstavuje obohatenie spoločenského, kultúrneho a športového života.

Pramene minulosti

Tradíciu spojenia mestských remesiel a obchodu s poľnohospodármi v blízkom okolí vždy predstavovali trhy. „Sobotňajší trh je u nás folklórnym sviatkom,“ chváli sa primátor. „Ja som veľký lokálpatriot. Ak si mám a môžem vybrať, dám prednosť slovenskému výrobku. Teraz je už na trhu skorá zelenina, ale aj kadečo iné z domácich dielní a kuchýň. Na trhovisku doslova kypí život a na veľké obchodné domy sa zabúda až do októbra, keď sa oberú posledné plody z polí a záhrad. Mesto je stále spriaznené a spletené s poľnohospodárstvom. Svedčí o tom životaschopnosť a rastúca príťažlivosť oberačkových slávností, ktoré sa spojili s tradičným folklórnym festivalom na prelome leta a jesene. Snažíme sa prilákať do mesta farmárov, chovateľov a pestovateľov z okolia, aby ponúkli svoje produkty a spolu s mešťanmi oslavovali svoju prácu.“

Novozámčania si veľmi vážia osobnosti, ktoré písali nielen veľkú európsku a slovenskú históriu, ale i tú malú domácu. Keď sa prechádzate po meste, zbadáte nejeden pomníček, bustu, pamätnú tabuľu. Okrem zakladateľa mesta Séčéniho sa veľkej úcte teší Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny a autor Slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-uhorského, ktorý v Nových Zámkoch prežil väčšiu časť života a tu aj zomrel. Na jeho počesť sa tu každý rok schádzajú siedmaci na celoslovenskú súťaž pod mottom „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko?“, ktorú organizuje Miestny odbor Matice slovenskej.

Návštevník na prvý pohľad zistí, že je v tradične dvojjazyčnom meste. Z viac ako štyridsaťtisíc obyvateľov sa skoro tri štvrtiny hlásia k slovenskej národnosti, zvyšok až na maličké výnimky k maďarskej. Jazykové bariéry tu však necítiť. Slováci a Maďari sa tu stáročia navzájom dopĺňali, rozumeli si, záležalo im rovnako na rozvoji mesta. Národnostné trenice sem prinášali len cudzí v búrlivých historických dobách. Je to povzbudzujúci odkaz pre budúce generácie Novozámčanov.

Peter KRÚTKY

Foto – archív MsÚ

Text pod foto:

Primátor Gejza Pischinger

Späť