Vysvedčenie reforme vydajú občania

Slovensko, 11. 5. 2007 (Verejná správa 10/2007)

Postavenie na európskej úrovni

V marci tohto roku vyslovila Národná rada SR súhlas s ratifikáciou zostávajúcich článkov Európskej charty miestnej samosprávy. Spolu s dvomi predchádzajúcimi ratifikáciami v roku 2000 a 2002 Slovenská republika tým potvrdila vysoký stupeň decentralizácie v našej krajine.

Pripomeniem, že Združenie miest a obcí Slovenska považovalo prijatie charty za svoju prioritu už od roku 1992. Prešlo pätnásť rokov, kým dosiahlo, že Slovenská republika pristúpila ku všetkým článkom Európskej charty miestnej samosprávy. Ratifikácia všetkých ustanovení charty je pre samosprávu významným medzníkom. Potvrdzuje fakt, že úsilie ZMOS o komplexnú reformu verejnej správy nebolo márne. Oceňujeme, že vláda prijatie tohto dokumentu Rady Európy z roku 1985 nielen zapracovala do svojho programového vyhlásenia, ale aj skutočnosť, že Národná rada SR tento dokument ratifikovala podporou drvivej väčšiny poslancov všetkých politických strán.

Od minulého roka sa novelou Ústavy SR rozšírila právomoc Najvyššieho kontrolného úradu SR na kontrolu celého financovania a hospodárenia miest a obcí. Združenie miest a obcí, aj keď sa s takýmto riešením nestotožnilo, akceptovalo nový právny stav. Doteraz vykonané kontroly zatiaľ nepotvrdili naše obavy z ich možného účelového zneužitia. V mestách a obciach, ako aj v celej sfére verejnej správy, našli síce kontrolóri NKÚ SR nedostatky na viacerých úsekoch, ale neodhalili rozsiahle, svojvoľné a nezákonné narábanie s financiami a majetkom. Naopak, vytvoril sa priestor na nové formy spolupráce.

Keďže NKÚ SR nemôže nahradiť vnútornú kontrolu, mestá a obce musia dbať o to, aby sa kontrola ešte viac stala každodennou súčasťou riadenia, aby prispievala k posilňovaniu ich dôveryhodnosti a transparentnosti. Z pozície ZMOS bude treba pravidelne vyhodnocovať kontrolný proces, zintenzívniť dialóg k otvoreným otázkam s predstaviteľmi NKÚ SR, zvýšiť aktivity na poli osvety a vzdelávania. Naďalej však treba hľadať cesty k tomu, aby NKÚ kontroloval zákonnosť rozhodnutí samosprávnych orgánov. Účelnosť použitia finančných zdrojov a majetku by mala zostať predmetom kontroly orgánov mesta, obce, ale aj občanov, a to v reálnom čase. Vtedy bude pôsobenie kontroly efektívne a bude v súlade s princípmi, ktorými sa územná samospráva riadi.

Veľkú časť minulého roka sme opäť venovali problémom školstva.

Pozornosť sme zamerali na doriešenie financovania dodatočne zvýšených miezd pedagógov v roku 2006 a dôsledkov mimoriadne tuhej predchádzajúcej zimy. Celková dohodnutá a vyplatená suma 440 miliónov korún je úspechom ZMOS. Podobne aj presadenie systému garantovaného minima a dohodovacieho konania aj po skončení predchádzajúceho trojročného prechodného obdobia. Za pozitívum možno považovať aj 15,9-percentné zvýšenie normatívu na žiaka oproti úrovni roku 2006, ako aj snahy o systémové vyriešenie problému zaraďovania neštátnych zariadení do siete školských zariadení len s predchádzajúcim súhlasom mesta alebo obce. Pôvodne s financiami na základe dohody s ministrom školstva, neskôr pri prerokovaní štátneho rozpočtu na tento rok bez nich. Aj napriek nesúhlasu ZMOS v časti financovania neštátnych školských zariadení bola prijatá novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení, presúvajúca na plecia miest a obcí novú kompetenciu. Prax potvrdila, že výhrady ZMOS sa opierali nielen o reálne hodnotenie situácie, ale predovšetkým o platný právny stav. Naše snahy však nesmerovali len k riešeniu situácie cez ústavný súd, ale hlavne k urýchlenému riešeniu financovania tejto novej pôsobnosti. Napokon po rokovaniach na úrovni poradcov predsedu vlády aj vláda uznala naše argumenty a rozhodla sa riešiť situáciu v roku 2007 mimoriadnou dotáciou pre neštátne školské zariadenia zo štátneho rozpočtu. Spôsob financovania od budúceho roku budeme riešiť v najbližších mesiacoch.

Zásadne odmietame prípadnú zmenu charakteru kompetencií, ako boli námety na spätné prevzatie niektorých originálnych kompetencií štátom.

Pokiaľ ide o financovanie základných škôl ako preneseného výkonu štátnej správy, kriticky nazeráme na stále nízky podiel financovania regionálneho školstva vo vzťahu k vytvorenému hrubému domácemu produktu. Aj po rokovaní k východiskám rozpočtov verejnej správy na roky 2008 – 2010 práve päťpercentný podiel na HDP ako záväzok vlády z jej programového vyhlásenia v oblasti finančného zabezpečenia školstva, považujeme z pohľadu samosprávy za prioritný.

Doladenie fiškálnej decentralizácie


Vari nijaká iná téma nepoznamenala uplynulé štyri roky v mestách a obciach tak významne, ako fiškálna decentralizácia. Stala sa predmetom mimoriadne zložitých rokovaní, ale aj emócií. V každom prípade – bola nedeliteľnou súčasťou celkovej reformy verejnej správy, dopĺňajúcou decentralizáciu politickej zodpovednosti a decentralizáciu právomocí.

Prvé dva roky jej uplatňovania už umožňujú isté racionálne hodnotenie.

Fiškálna decentralizácia nahradila sedem čiastkových a rôznorodých druhov príjmov príjmom jedným, čím zaviedla jednoznačne prehľadný a transparentný spôsob financovania, umožňujúci strednodobé plánovanie. Zaviedla tiež miestne dane. Stanovením podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb znížila závislosť rozpočtov miest a obcí od aktuálneho rozhodovania zákonodarného zboru. Zvýšením príjmov vytvorila po pätnástich rokoch od obnovenia miestnej územnej samosprávy podmienky na to, aby mestá a obce nenapĺňali svoje zákonné úlohy len na úrovni minima a s ťažkosťami, čo sa prejavilo nielen vo financovaní prevádzky, ale aj v kapitálových výdavkoch na rozvojové programy obcí, modernizáciu a rekonštrukciu. V minulom roku dosiahli kapitálové výdavky sumu 23,2 miliardy korún, čo predstavuje 24,9 percent z celkových výdavkov obcí.

Fiškálna decentralizácia vytvorila podmienky na väčší rozvoj, stabilitu, postupnú elimináciu dlhov z minulosti, ako aj predpoklady na prijímanie pomoci z eurofondov a zvýšenie finančnej samostatnosti.

Musím zdôrazniť, že často spomínaná suma 23,5 miliardy korún ako garantovaný podiel na dani z výnosu fyzických osôb pre mestá a obce v roku 2005 nebol maximálnou, ale minimálnou sumou pre samosprávu. Bola to poistka pre prípadný nepredvídateľný vývoj, garancia štátu, aby sa systém samosprávy nezrútil.

Fiškálna decentralizácia s plánovaným rastom príjmov obcí bola viazaná pri jej spúšťaní výlučne na rozsah originálnych kompetencií ku dňu dohodnutia jej parametrov. Nijaký odhad na nové úlohy a povinnosti, ktoré postupne prešli zo štátu na mestá a obce, neexistoval a vo fiškálnej decentralizácii sa s ním nepočítalo.

Po začatí fiškálnej reformy bolo prijatých viac než 130 nových noriem – zákonov, nariadení a vyhlášok, ktoré mestám a obciam pridali nové úlohy a povinnosti. Ak to iba na úseku zákonov rozmeníme na drobné, môžeme zistiť, že k 1. januáru 2005 sa na obce vzťahovali zákonné úlohy z 3127 paragrafov zákonov; k januáru 2007 to už bolo 3518 paragrafov.

Jediná korektná interpretácia výšky príjmov miest a obcí musí byť preto porovnávaná len s vývojom a štruktúrou ich výdavkov. Netreba zabúdať ani na prípadné riziká v ďalšom vývoji daňových príjmov miest a obcí. Zníženie odhadu vývoja ich daňových príjmov na rok 2007 o 831 miliónov korún už vo februári tohto roka je toho dôkazom. Samospráva dnes hospodári s väčším finančným výnosom, ale nesie na svojich pleciach aj oveľa viac zodpovednosti, práce a povinností. Plne si uvedomujeme, že miestna samospráva je samosprávna len do tej miery, do akej je finančne samostatná a nezávislá.

Pred fiškálnou decentralizáciou rozhodovali mestá a obce samostatne o použití približne polovice svojich príjmov, v minulom roku už o použití takmer troch štvrtín svojich príjmov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 71,4 miliardy korún. To bol aj jeden z argumentov ZMOS, prečo sme požadovali prijatie zostávajúcich článkov Európskej charty miestnej samosprávy.

Legislatívne podmienky fiškálnej decentralizácie spolu s ich zákonným využívaním zo strany miest a obcí priniesli za dva roky nepopierateľné pozitíva. Veľmi si preto ceníme, že po vyjasnení stanovísk v závere minulého roka a prvých mesiacoch tohto roku ministerstvo financií chce zachovať fiškálnu decentralizáciu v súčasnej podobe aj do budúceho obdobia.

Samospráva nadobudla sebavedomie

K významným aktivitám uplynulého volebného obdobia patrili rokovania Rady ZMOS so všetkými významnými politickými subjektmi, ktoré kandidovali do posledných parlamentných volieb. ZMOS oslovilo v súlade so svojimi zásadami celé politické spektrum a teší ho, že nijaká politická strana sa dialógu nevyhla.

Definitívne bol zavŕšený bezplatný prechod vodární a kanalizácií na mestá a obce, či vyrovnanie majetku miest a obcí, ktorý vložili do oblasti energetiky. Samospráva prevzala spolu s kompetenciami na seba nový majetok, ktorého celková hodnota je v súčasnosti viac než 360 miliárd korún.

Pri preberaní kompetencií sa samospráva musela vyrovnať s nepopulárnymi a citlivými rozhodnutiami, ktoré súviseli s racionalizáciou siete škôl a školských zariadení a ďalšími oblasťami.

Mestá a obce zvládli popri záverečnej fáze presunu kompetencií aj voľby a referendá, každodenné riadenie, ale aj stále početnejšie krízové situácie, medzi ktoré patria aj živelné pohromy.

Teší nás, že dôveryhodnosť územnej samosprávy sa pohybuje stále okolo päťdesiat percent, a to aj napriek tomu, že vo vzťahu k občanom, právnickým či fyzickým osobám stojí samospráva v prvej línii a musí rozhodovať neraz veľmi prísne.

V uplynulom roku pokračovala činnosť 204 spoločných obecných úradov. Združujú 2839 miest a obcí a poskytujú služby pre viac než 4,5 miliónu obyvateľov. Vo významnej miere ich mestá a obce začali zakladať začiatkom roku 2003. Práve posilnené spoločné obecné úrady by mohli byť cestou ku zvýšeniu kvality služieb v združených obciach a tiež smerom, ktorým by sme sa mohli vydať v prípade, keď niektoré obce nebudú z akéhokoľvek dôvodu schopné samostatne plniť zákonné povinnosti.

Návrh nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, o ktorom sa ešte diskutuje, navrhuje zrušiť súčasný stav, keď je stavebný úrad pre každé mesto a obec, a naopak, obsahuje zámer poveriť výkonom kompetencií stavebných úradov iba vybrané mestá a obce. ZMOS s týmto postupom zásadne nesúhlasí, pretože pri reforme verejnej správy išlo o presun celého balíka kompetencií, nie iba výberu „populárnych“ a „menej populárnych“ kompetencií. Nesúhlasí však aj preto, lebo do budovania spoločných obecných úradov vložili mestá a obce nemálo energie a prostriedkov a teraz, keď sú v prevažnej miere funkčné, nemôžu sa stať jednoducho zbytočnými. Treba pracovať na stabilizácii ich siete a na doriešení otázok dosiaľ nezdružených miest a obcí v úzkej súčinnosti štátu, regionálnych združení a ZMOS.

Cesta ku skvalitneniu preneseného výkonu štátnej správy nevedie cez odnímanie kompetencií obciam, ale cez dôsledné riadenie, metodiku a financovanie zo strany orgánov štátnej správy.

Okrem redukcie siete stavebných úradov sa uvažuje aj o zásadnej redukcii počtu matrík, a to z terajšieho počtu 947 na necelých 200. ZMOS navrhované riešenie nemôže akceptovať z hľadiska narušenia historickej kontinuity a z hľadiska dostupnosti služieb pre občana. Počet matrík sa dlhodobo vyvíjal a znižovanie počtu matričných úkonov sa dá riešiť znižovaním úväzkov, a nie matričných úradov. Matričné úrady sú aj miestom na plnenie iných úloh, na čo sú už dnes vytvorené odborné a personálne predpoklady.

ZMOS aktívne vstúpilo do prípravy a realizácie projektu malých obecných služieb. Prax potvrdila prospešnosť a jeho jednoznačný prínos k aktívnej politike trhu práce. Po rokovaniach s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny je k dispozícii záväzné stanovisko ministerstva k čerpaniu dovolenky starostov, k možnosti úhrad stravného, nákladov na doplnkové dôchodkové sporenie a tvorbu a čerpanie sociálneho fondu. Potvrdili sa obavy ZMOS, že zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele má nielen dopady na rozpočty obcí, ale môže pôsobiť proti pôvodnému zámeru predkladateľov, aby výchova detí bola prednostne uskutočňovaná v rodinách. Preto budeme hľadať spoločné riešenie s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

ZMOS v minulom roku viedol aj rokovania o sociálnom postavení starostov a primátorov po skončení ich funkčného obdobia.

Významnou mierou ku skvalitneniu života na vidieku prispela aj súťaž Dedina roka a Program obnovy dediny. V roku 1996 prijala vláda uznesenie, ktorým zaviazala ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva vytvárať finančné zdroje na podporu vidieka. Tejto úlohy sa najlepšie zhostilo ministerstvo životného prostredia. Samospráva ocení, keď sa Program obnovy dediny zachová, pretože pri realizácii uvedených projektov sa významnou mierou aktivizujú a prispievajú aj obyvatelia.

Obce v okresoch Prešov a Sabinov, postihnuté povodňami začiatkom júna minulého roku, nemajú do dnešného dňa uhradené záchranárske práce organizáciám, ktoré ich v čase povodní vykonali.

Dodávatelia si musia plniť zákonné povinnosti, odviesť daň z pridanej hodnoty, splniť si daňové vyrovnania a pritom prvotná finančná úhrada skoro rok mešká. Takýto stav spôsobuje napätie v regióne a obce, ktoré boli postihnuté živelnou pohromou, majú nielen veľa práce s odstraňovaním jej následkov, ale aj s vymáhaním zákonných nárokov, ako je úhrada záchranných prác zo strany štátu. Žiadame, aby orgány štátnej správy riešili takéto prípady operatívnejšie, nie rok a dlhšie, ale najviac do troch mesiacov. Určite to pomôže.

Uľahčiť prístup k eurofondom


Združenie miest a obcí Slovenska sa aktívne zapojilo do prípravy zásad a obsahu Národného strategického referenčného rámca na programovacie obdobie rokov 2007 – 2013 a teraz očakáva prvé výzvy na predkladanie projektov.

Keby mestá a obce využili len pätinu z celkových plánovaných zdrojov v rámci Národného strategického referenčného rámca, podľa odhadov ZMOS by potrebovali ročne na spolufinancovanie minimálne 800 miliónov korún z vlastných zdrojov. Časť projektov, ktoré budú mestá a obce vypracúvať, bude súvisieť s prístupovými záväzkami Slovenskej republiky do Európskej únie. Prvým významným termínom je rok 2010 s povinnou separáciou piatich zložiek komunálneho odpadu.

Možnosti projektov sa otvárajú pre mestá a obce aj v rámci Národného strategického plánu rozvoja vidieka. Neprekonateľným limitom pre malé obce však môže byť neoprávnenosť nákladov 19 percent dane z pridanej hodnoty, ktorá by ich celkové spolufinancovanie zvýšila na 24 percent. Na európskej úrovni bola táto otázka uzavretá. V uznesení tohto snemu sa preto obraciame na zákonodarný zbor a vládu so žiadosťou o doriešenie tohto problému na národnej úrovni.

Za mimoriadne problematické ZMOS považuje to, že takmer 700 kvalitných projektov, ktoré boli zaradené v zásobníkoch, sa podľa platnej legislatívy EÚ musí prepracovať, aktualizovať podľa kritérií pre nové programovacie obdobie 2007 až 2013 a budú nanovo hodnotené. Celý zásobník tým fakticky stratil zmysel.

ZMOS je zástancom všestrannej podpory, smerujúcej k čerpaniu pomoci z eurofondov. Iniciovalo preto zmenu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá umožní spolufinancovanie projektov tak, aby tieto zdroje neboli započítané do limitov celkovej úverovej zaťaženosti miest a obcí.

Tiež uvítame skrátenie hodnotiaceho procesu projektov na 60 dní.

Uvedomujeme si, že toto programovacie obdobie je jedinečné rozsahom finančnej pomoci. Zostáva na nás, či ich využijeme tak, aby sa pre mestá a obce stali štartovacím mechanizmom k podnieteniu ich rýchlejšieho a komplexného rozvoja.

Mestá a obce prispeli pred niekoľkými rokmi výrazne k účasti i úspechu referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. Členstvo v únii sa doteraz najviac prejavilo v oblasti eurofondov. Aktívna je však aj naša samosprávna delegácia vo Výbore regiónov, v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, i v Rade európskych obcí a regiónov, ktorá je asociáciou národných združení miest a obcí. Hoci ide o tri rôzne organizácie, vo vzťahu k Európskej únii majú spoločný cieľ: spojenými silami postupovať tak, aby účinne obhajovali práva a záujmy miestnej územnej samosprávy v celej Európe. O význame tohto zámeru svedčí fakt, že 70 percent európskej legislatívy sa vykonáva na úrovni miest a obcí.

Začiatkom júna bude v Bruseli slávnostne otvorené spoločné pracovisko Združenia miest a obcí Slovenska a Zväzu miest a obcí Českej republiky. Je to súčasť Domu miest, obcí a regiónov, v ktorom bude mať svoje zastúpenie Európska rada obcí a regiónov, ale aj ďalšie národné asociácie a záujmové združenia samosprávy.

Významnou zmenou, súvisiacou s členstvom v EÚ, bude zavedenie jednotnej európskej meny – eura aj na Slovensku. Mestá a obce ponesú zodpovednosť za seba, za svoje príspevkové a rozpočtové organizácie v legislatívno-právnej, ekonomickej, hospodársko-administratívnej a technickej oblasti, ako aj v oblasti komunikácie s občanmi. ZMOS sa aktívne zapojilo do celého doterajšieho procesu, predovšetkým prácou v národnom koordinačnom výbore a v pracovných výboroch pre komunikáciu a pre verejnú správu. Chcem aj z tohoto miesta vyjadriť presvedčenie, že mestá a obce v tomto procese nezlyhajú.

Vedomí si vysokej zodpovednosti a rozsahu úloh pri plnení tejto náročnej úlohy predkladáme snemu samostatný Program aktivít ZMOS, miest a obcí na zavedenie eura v rokoch 2006 a 2007.

Informatizácia zvýši výkonnosť

V najbližších štyroch rokoch stoja pred nami úlohy v oblasti informatizácie miest a obcí, bez ktorej je dnes už moderná verejná správa nemysliteľná. Nie je to iba úloha pre samosprávu, ale aj pre štátne orgány. ZMOS svoje pripomienky a stanoviská úspešne uplatnil v operačnom programe Informačná spoločnosť.

ZMOS musí vyvinúť aktivity na úspešné zavedenie povinného separovaného zberu papiera, skla, kovov, plastov a biologicky rozložiteľného odpadu od roku 2010. Bude to vyžadovať veľa finančných prostriedkov, organizačného úsilia, zmeny vo všetkých všeobecne záväzných nariadeniach, vysvetľovacie kampane občanom. Hoci väčšina miest a obcí má skúsenosť s organizovaním separovaného zberu, spravidla ide iba o jednu – dve zložky.

Prispením finančných prostriedkov najmä z Recyklačného fondu v súčasnosti už vyše 60 percent miest a obcí má zavedený systém separovaného zberu. Predovšetkým malým obciam pomáha činnosť Environmentálneho fondu pri realizácii ich ekologických programov.

ZMOS pripravilo hospodársku stratégiu miest a obcí na ochranu vodných zdrojov našej krajiny, ochranu území miest a obcí pred povodňami. Návrh stratégie ZMOS v oblasti protipovodňovej prevencie je odborným dokumentom snemu. Dokument navrhuje náš postup voči vodným zdrojom v krajine, ktorá vytvára predpoklady na zabezpečenie účinnej a udržateľnej ochrany našich miest a obcí pred povodňami.

Problematika bývania bude aj v najbližšom období jednou z dôležitých tém najmä pre mestá, ale aj pre tie obce, ktoré sa chcú významnejšie zapojiť do podpory regionálneho rozvoja. Za významnú považujem doposiaľ osvedčenú spoluprácu so Štátnym fondom rozvoja bývania a v spolupráci s ním každoročné pridelenie primeranej čiastky na podporu výstavby infraštruktúry z rozpočtu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

Pred niekoľkými týždňami sa ZMOS rozhodlo podieľať v spolupráci s Národným osvetovým centrom na jedinečnom výskume miestnej kultúry na Slovensku s cieľom prispieť k ďalšiemu rozvoju miestnej kultúry.

Pokračovať chceme v spolupráci so združením samosprávnych krajov, s ktorými nás viaže nielen spoločný písomný záväzok, ktorý sme včera uzatvorili, ale hlavne mnohé spoločné záujmy. Nová kvalita spolupráce by sa mala prejaviť vo všetkých oblastiach, rešpektujúc rovnoprávne postavenie miest a obcí vo vzťahu k vyšším územným celkom a opačne.

Deklarujeme spoločnú vôľu, že miestna a regionálna samospráva chce postupovať spoločne, aby efektívnejšie presadzovala záujmy územnej samosprávy.

Zákon o obecnom zriadení stačí novelizovať


Vzhľadom na významné zmeny, ktoré prekonali mestá a obce, sa v tomto období začína diskutovať o tom, či doba nedozrela na spracovanie nového zákona o obecnom zriadení. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska však nie je potrebné vypracovať nový zákon a nahradiť ten, ktorý dlhé roky považujeme za svoju zásadnú legislatívnu normu. ZMOS je zásadne za novelu súčasného. Podobný je aj náš postoj k volebnému zákonu pre komunálne voľby, ktorý by sa mal iba novelizovať. V oboch prípadoch by novely malo vypracovať ministerstvo vnútra v úzkej súčinnosti so ZMOS.

Najbližšie štyri roky bude potrebné doriešiť systematické vzdelávanie predstaviteľov a pracovníkov samosprávy na úseku preneseného výkonu štátnej správy, ale aj na úseku originálnych kompetencií.

Združenie miest a obcí Slovenska organizuje vlastné vzdelávacie podujatia, na ktorých sa v roku 2006 zúčastnilo takmer 1 400 účastníkov. Už tretíkrát vydalo po komunálnych voľbách ojedinelú metodickú publikáciu pre všetkých novozvolených miestnych predstaviteľov pod názvom Dobrý deň, samospráva! v náklade 15 tisíc výtlačkov. Ukazuje sa, že bez systematického vzdelávania nebude možné zvládnuť rastúci tlak na kvalitu a efektívnosť výkonov služieb v samospráve.

Vzdelávaniu a skvalitňovaniu technického vybavenia miest a obcí slúži aj projektová činnosť ZMOS. V roku 2006 a 2007 sa realizovalo a realizuje spolu 13 projektov v celkovej hodnote 78 miliónov korún. Sú to projekty napríklad v oblasti digitalizácie a internetizácie obcí, informačný a databázový portál ZMOS, tvorba elektronických formulárov a zberu dát, ochrana životného prostredia, projekt on-line verejného obstarávania.

Kancelária Združenia miest a obcí Slovenska má ku dňu konania snemu 20 zamestnancov. V nej sa sústreďuje všetka činnosť združenia, pripravujú sa odborné podklady, zabezpečujú rokovania, prechádza ňou pripomienkové konanie. V minulom roku išlo o viac než 350 legislatívnych návrhov.

Zabezpečuje a v budúcnosti chce stále zlepšovať všetky služby 2786 členom ZMOS. Pokiaľ ide o ich štruktúru, tak zo 138 miest je 129 členom ZMOS, z 39 mestských časti hlavného mesta Slovenska Bratislavy a mesta Košíc je 26 členom ZMOS, z 2750 obcí je 2631 členom ZMOS.

Uplynulé obdobie, keď sme riešili zásadné otázky budúcnosti miestnej územnej samosprávy, a to najmä fiškálnu decentralizáciu, napriek rôznym atakom nakoniec posilnilo našu organizáciu. Počet členov v tomto roku stúpol o 34.

Združenie miest a obcí Slovenska má kredit vo svojej stabilnej členskej základni, ktorá dlhodobo vykazuje približne 95 percent členov z celkového počtu 2 927 miest, mestských častí a obcí.

Počet regionálnych združení sa zvýšil z 56 na 57. Stále však pretrváva rozličná úroveň ich aktivít a činnosti. Pre ZMOS majú regionálne združenia pritom veľmi dôležitý význam – sú jeho základným organizačným prvkom, reprezentujúcim demokraciu zdola, pretože ich zástupcovia tvoria Radu ZMOS, ktorá je najvyšším výkonným orgánom ZMOS medzi zasadnutiami snemu.

V uplynulom období sme dosiahli celý rad pozitívnych výsledkov, ale ostali nám aj rozpracované a nedokončené riešenia problémov. Na ich vyriešenie potrebujeme ešte čas a ústretovosť našich partnerov.

Som rád, že miestna územná samospráva sa môže hrdo hlásiť ku svojmu podielu na rozvoji celého Slovenska, že je jeho prednosťou a sférou, na ktorú sa občania môžu spoľahnúť.

(Titulok a medzititulky redakcia)

Späť