Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 28. 5. 2007 (Verejná správa 11/2007)

S poľským premiérom Jaroslavom Kaczyńskim počas jeho oficiálnej návštevy Slovenska prezident Ivan Gašparovič diskutoval aj o bezpečnostných otázkach a NATO, pričom poľský premiér uviedol, že má záujem informovať nás o príprave a realizácii projektu tzv. ochranného štítu raketovej obrany v Poľsku. Prezident pripomenul, že v rámci ochrany bezpečnosti vo svete funguje spoločná taktika Európy a USA, preto sa vyslovil za vzájomnú diskusiu o formách participácie na takýchto obranných projektoch. Komentátor denníka Pravda Dag Daniš nazval prezidentove vyjadrenia „uleteným úsudkom“, na čo hovorca prezidenta SR Marek Trubač reagoval slovami:

„Ak by sa zahraničná politika robila takou formou a takým slovníkom ako píšu o tom niektorí komentátori, Slovensko by dnes malo v zahraničnopolitickej oblasti nemalé ťažkosti. Nikto nepochybuje o tom, že téma vojenských raketových základní je komplikovaná a zložitá. Nikto nepochybuje o tom, že je nutné prerokovať celý rad bezpečnostných, diplomatických, technických otázok na pôde príslušných integračných zoskupení. Napokon prezident SR Ivan Gašparovič to v jednom z rozhovorov pre SRo povedal dosť jasne:

´Základom je tu otázka bezpečnosti ľudí. Boj proti terorizmu patrí medzi základné bezpečnostné politiky Slovenskej republiky, takisto aj aliancie a Európskej únie. A keď hovorím o terorizme, nemyslím len teror jednotlivcov alebo malých teroristických skupín. Ak v súčasnej dobe zaznievajú aj také vyhlásenia najvyšších predstaviteľov akože treba vymazať štát z mapy, tak si myslím, že je to otázka veľmi vážna. Ja som veľmi rád, že sa hľadá systém, spôsob, ako sa vyhnúť do budúcnosti takémuto veľkému nebezpečenstvu, preto si myslím, že podceňovať tieto riziká by bolo nezodpovedné voči občanom sveta, ale aj vlastného štátu. Je teda celkom prirodzené, že členské krajiny NATO hľadajú efektívne možnosti ako preventívne tejto hrozbe čeliť. Aliancia, ale aj Európska únia majú dostatočné konzultačné mechanizmy, aby si tieto otázky vyjasnili. Napokon, na úrovni aliancie existuje dialóg medzi Ruskom a existuje aj reálny priestor k takejto téme sa vyjadriť. Za efektívne by som považoval, aby vznikla aj v tejto oblasti spolupráca medzi alianciou a Ruskom. Ja som presvedčený, že bližší vzťah najmä v týchto problémoch a v týchto otázkach by odstránil aj do budúcnosti potenciálne nové železné opony. Spolupráca v boji proti terorizmu a v boji proti akejkoľvek hrozbe ohrozenia ľudí na živote, myslím si, je dokonca nevyhnutná.´

Reakcie nielen z médií, ale aj od diplomatov ukazujú, že takémuto zodpovednému stanovisku rozumejú všetci, okrem redaktora Pravdy.“

Po výmene postov na čele Strany maďarskej koalície sa zaujímal prezident I. Gašparovič o priority tejto politickej strany v domácej i zahraničnopolitickej oblasti na stretnutí s jej predstaviteľmi. Nový predseda Pál Csáky deklaroval snahu o kontinuitu v základných politických otázkach a ubezpečil hlavu štátu, že strana nenastúpi na radikálnu cestu, ale chce sa viac venovať problematike jednotlivých regiónov, chce robiť serióznu opozičnú politiku s väčším dôrazom na sociálne témy.

Prezident sa stretol tiež so zástupcami niekoľkých inštitúcií, ktoré sa svojou činnosťou usilujú o pomoc ľuďom v núdzi. Prijal vyznamenané a ocenené osobnosti Slovenského Červeného kríža a vysoko vyzdvihol neoceniteľné zásluhy všetkých zúčastnených najmä preto, lebo sú v ostrom kontraste so stále väčšou skupinou ľudí, ktorí vyznávajú iba vlastné ciele a vlastný prospech. Ivan Gašparovič s manželkou ďalej prijal laureátov ocenenia Zlatý záchranársky kríž 2006. Projekt Najlepší záchranársky čin roku prebieha pod osobnou záštitou prezidenta republiky a jeho cieľom je podporovať všetky činy a aktivity vedúce k záchrane ľudského života, ochrane zdravia a majetku osôb výnimočnou a vysoko profesionálnou formou.

V Primaciálnom paláci v Bratislave sa I. Gašparovič zúčastnil na XVII. sneme Únie miest Slovenska. V príhovore k delegátom snemu sa zameral na vzťah štátnej správy a samosprávy a občana. Zdôraznil, že so spoluobčanmi musí samospráva komunikovať citlivejšie. „Musíme pozorovať, vyhodnocovať a správne interpretovať vzťahy, ktoré sa odohrávajú v societach rôzneho charakteru. Musíme včas rozpoznať varovné signály a venovať sa ich riešeniu. A už vonkoncom sa nemôžeme tváriť, že tu nie sú, ak nás na ne upozorňuje Európska únia. A tá nás upozorňuje najmä na chudobu, nízku pôrodnosť, nedocenenie celoživotného vzdelávania, vysokú dopravnú nehodovosť, diskrimináciu, napríklad pri odmeňovaní žien za výkony v práci, či na korupciu“, povedal. Vo svojom príhovore ďalej apeloval na mestá, aby pre spoločné problémy hľadali aj spoločné riešenia.

Keďže zdravie je citlivou témou pre každého občana, prezident sa k nej vyjadril aj vo vystúpení na konferencii Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Zdôraznil: „Vrátiť človeku zdravie či dokonca život, to je najväčšie víťazstvo, najkrajší pocit na svete. Srdcovo-cievne ochorenia predstavujú hlavnú príčinu úmrtnosti v členských krajinách EÚ. Na Slovensku v úmrtnosti na tieto ochorenia prekračujeme nielen európske, ale aj svetové štandardy, pričom alarmujúci je najmä výrazný posun vzniku týchto ochorení do mladších vekových kategórií. Neraz som prízvukoval, že zdravie ako najvyššia hodnota sa nemôže obrátiť na trhovú položku, že pacienta nemôžeme považovať za klienta.“

Pomerne veľkej pozornosti médií sa tešilo stretnutie hlavy štátu s predstaviteľmi Slovenskej ligy v Amerike, krajanskej organizácie, ktorá si 26. mája 2007 pripomenie 100. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti prezident povedal: „Slováci, ktorí v tom čase v Amerike žili a pracovali, mali viac slobody ako vo vlastnej krajine. Po skúsenostiach zo sveta a po návrate domov sa potom stávali šíriteľmi moderného spôsobu života a zároveň aj propagátormi národnej svojbytnosti Slovákov. Vyvrcholením aktivít v prospech Slovenska sa stala účasť Slovenskej ligy v Amerike na sformovaní Clevelandskej dohody v roku 1915 a o tri roky neskôr Pittsburskej dohody, ktoré mali slúžiť ako základné dokumenty pri formovaní budúceho štátu Čechov a Slovákov. Ale aj po vzniku samostatného Československa pokračovala Slovenská liga v Amerike v obhajobe slovenských záujmov a pomáhala emigračným vlnám Slovákov v ich adaptácií na nové pomery. Jej zásluhou tak vyrástla nová generácia vzdelaných amerických Slovákov, ktorá teraz pôsobí na univerzitách a vedeckých ústavoch, pričom mnohí venujú pozornosť práve problematike Slovenska a Slovákov.“ Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike priniesli do Prezidentského paláca aj originál Pittsburskej dohody.

V aule Univerzity Komenského v Bratislave sa prezident zúčastnil na slávnostnej prezentácii odborného diela Princípy chirurgie. Autorský kolektív tejto knihy tvorí 278 slovenských chirurgov. I. Gašparovič v príhovore označil ich knihu za pozoruhodnú udalosť a za dôkaz toho, že medicína, osobitne chirurgia, všetky jej odbory sa rozvíjajú veľmi intenzívne, pričom spoločnosť je povinná lekárskej vede v tomto trende pomáhať.

Na pozvanie veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko Jochena Trebescha sa stretol s veľvyslancami krajín Európskej únie. Slovenský prezident ocenil prínosy nášho členstva v medzinárodnom spoločenstve slovami: „Slovensko má jeden z najvyšších hospodárskych rastov nielen v Európe, ale aj vo svete. Nikdy nepoprieme, že je to aj vďaka nášmu vstupu do Európskej únie a iných významných politických či hospodárskych zoskupení, ktoré nám poskytli akýsi odporúčací list pre prílev zahraničných investícií.“ Na záver vyslovil poďakovanie všetkým prítomným za ich činy, ktoré urobili v prospech Slovenskej republiky.

Späť