Nebudeme hrať s prírodou vabank

Slovensko, 18. 6. 2007 (Verejná správa 12/2007)

Starostlivosť o životné prostredie vyhlásila vláda za jednu zo svojich priorít. Zverila ju do rúk handlovského rodáka Ing. arch. Jaroslava IZÁKA (52). Vedenie ministerstva životného prostredia preberal so skúsenosťami zo stavebníctva a samosprávy v oblasti Hornej Nitry. V rozhovore, ktorý poskytol redakcii Verejnej správy, sa sústredil na dominantné úlohy svojho rezortu.

Ako už konštatoval vládny program, z minulosti vám zostali nelegálne skládky odpadu, ku ktorým pribudnú nové, ale aj zopár iných starých ekologických záťaží. Je možné sa s nimi vysporiadať za jedno volebné obdobie, alebo je to úloha na dlhší čas?

Určite je to na dlhšie ako na jedno volebné obdobie. Technicky vieme ako ich odstrániť, problém je v tom, že sú to finančne veľmi náročné riešenia. Dôležitý je princíp – znečisťovateľ platí – ktorý budeme uplatňovať. Tam, kde nebude vinník známy, musí nápravu uhradiť štát zo svojho rozpočtu. Nasmeruje tam aj financie z Environmentálneho fondu, alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Určiť vinníka niekedy nie je jednoduché a trvá to dlhší čas. Podstatné však je, že už vieme, ako budeme odstraňovať environmentálne záťaže. V súčasnosti, až do roku 2008, prebieha pasportizácia skládok. Najskôr zmapujeme ich výskyt, potom podľa ich rizika voči okoliu určíme stupeň naliehavosti ich odstránenia. Podľa takéhoto zoznamu potom budeme problémy postupne riešiť.

O zákone o environmentálnych škodách bude onedlho rokovať vláda a parlament. Zavedie širšiu zodpovednosť prevádzkovateľov za vykonávanie preventívnych a nápravných opatrení s cieľom v budúcnosti eliminovať environmentálne škody na chránených druhoch, chránených biotopoch, vode a pôde.

Druhý dôležitý zákon v tejto oblasti sa týka environmentálnych záťaží. Bude riešiť odstraňovanie tých záťaží, ktoré máme z minulosti. Podstatné je, aby tieto zákony boli široko rešpektovoné a podľa nich postupovali povolané a zodpovedné osoby a inštitúcie. Preto v pracovnej skupine, ktorá obidva zákony pripravovala, respektíve pripravuje, sú aj zástupcovia priemyslu, aj ochranári. Tí, mimochodom, na nedávnom diskusnom okrúhlom stole na ministerstve zákon o environmentálnych škodách pochválili.

Celá sféra tvorby a ochrany životného prostredia trpí po celý čas samostatnosti finančnou podvyživenosťou, čo možno vyčítať z pravidelných veľkých disproporcií medzi zdôvodnenými požiadavkami rezortu a rozpočtovanými prostriedkami. V ktorej oblasti je ten dlh najväčší?

Najviac finančných prostriedkov chýba na monitoring zložiek životného prostredia, na úhradu majetkovej ujmy za obmedzenie hospodárenia vyplývajúce z ochrany prírody, na protipovodňové opatrenia, na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, ďalej na verejnoprospešné činnosti poskytované Slovenským vodohospodárskym podnikom, ako je napríklad vytyčovanie plavebnej dráhy, udržiavanie splavnosti ciest a na realizáciu pripravovaných zákonov. Napríklad „do peňazí pôjde“ aj spomínaný zákon o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd.

Môžu pomôcť europeniaze, predbežne rozdelené v návrhu Národného referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013, aspoň sčasti odbúrať resty v tvorbe a ochrane životného prostredia?

Áno, na Operačný program Životné prostredie sme dostali viac, ako sa pôvodne plánovalo, a to miliardu osemsto miliónov eur. V každej oblasti, do ktorej tieto financie smerujú, pomôžu riešiť súčasné problémy. Priority vidíme najmä v oblasti budovania vodárenskej infraštruktúry, ochrany ovzdušia – pri využití alternatívnych zdrojov energie a v odpadovom hospodárstve pri rekultivácii, sanácii skládok a zavádzaní separácie a recyklácie.

Už prístupové rokovania s Európskou úniou ukázali, že najpracnejšou položkou v environmentálnej oblasti bude zosúlaďovanie právnych a technických noriem a ich preberanie do nášho právneho poriadku a praxe. Čo je v súčasnosti na programe dňa vo vašom rezorte?

Prevzatie každej jednej smernice, či zosúladenie s priamo záväznými nariadeniami má vopred určené termíny, ktoré musia rešpektovať všetky členské štáty. Preto prioritou ministerstva je včasná a presná transpozícia predpisov únie vo všetkých oblastiach životného prostredia. Spomeniem aspoň tie najhlavnejšie.

V oblasti ochrany ovzdušia je už v parlamente predložený návrh novely zákona ovzduší, ktorým sa preberajú európske právne predpisy, týkajúce sa arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Začiatkom februára tohto roku bola schválená novela zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorou sa prevzala príslušná európska smernica. V oblasti odpadov pracuje ministerstvo na novom zákone o obaloch. Vzhľadom na to, že treba novelizovať veľkú časť zákona č 529/2002 o obaloch, rozhodli sme sa vypracovať úplne nový zákon. V pláne na tento rok je aj novela zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z., ktorou prevezmeme novú európsku smernicu o batériách a akumulátoroch.

V oblasti ochrany a prírody pripravujeme nové znenie zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi. Pripravuje sa aj novela zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Európska únia od nás totiž požaduje, aby sme upravili znenie niektorých ustanovení nášho zákona z dôvodu presnejšieho zosúladenia s predpismi únie, súvisiacimi s ochranou vtáctva a prirodzených biotopov. Za jeden z najzávažnejších právnych predpisov pripravovaných ministerstvom životného prostredia, s veľkým dosahom na ostatné rezorty i na priemysel, považujeme už spomínaný nový zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd.

Spomenuli ste problém zníženia škodlivých emisií v ovzduší, ktorý nás priviedol k právnemu sporu s Európskou komisiou. Na čom stavia Slovenská republika svoje odmietavé stanovisko k jej rozhodnutiu? Aké bude mať pre nás dôsledky nepriaznivé súdne rozhodnutie?

Slovensko nikdy nespochybnilo potrebu znižovať emisie. Náš nesúhlas s rozhodnutím Európskej komisie vychádza z toho, že v tomto rozhodnutí komisia nezohľadnila náš záväzok odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, čo bude mať vplyv na výrobu energie a tým aj na objem emisií oxidu uhličitého. Neakceptovala ani požiadavky nášho najväčšieho výrobcu ocele, či budovanie dvoch nových veľkých priemyselných objektov, ktoré predstavujú aj nové emisné zdroje. Okrem toho rok, z ktorého sa vychádzalo pri stanovovaní národných alokačných plánov, bol netypicky teplý, preto od neho odvodené limity boli nižšie, ako je reálna potreba. Rozhodnutie komisie nevzalo do úvahy vysoký ekonomický rast Slovenskej republiky v poslednom období.

Prípadné nepriaznivé rozhodnutie súdu bude znamenať, že pravdepodobne budeme musieť čeliť nedostatku emisných kvót ku koncu záväzného obdobia 2008 – 2012. Podniky, ktoré vypúšťajú oxid uhličitý, budú musieť buď dodatočne nakupovať kvóty na trhu, obmedziť výrobu alebo realizovať opatrenia, ktoré povedú k zníženiu emisií.

Zo strany podnikateľov, samospráv i ochranárov odznieva občas kritika na adresu predchádzajúcich vlád, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie prijali v oblasti ekológie záväzky, ktoré vraj nedokážeme plniť, a keď aj áno, tak len s veľkými problémami a ekonomickými stratami. Pociťujete aj vy tento problém?

Prijatím väčšiny záväzkov bol podmienený vstup Slovenska do Európskej únie. Kritériá, ktoré musíme spĺňať, sú bežným štandardom vyspelých krajín a skôr, či neskôr sa k nim musíme dopracovať. V niektorých prípadoch, ako napríklad pri budovaní vodárenskej infraštruktúry, má Slovensko prechodné obdobia, počas ktorých nabieha na plnenie kritérií. Táto možnosť je daná práve kvôli ekonomickej náročnosti týchto investícií. Vo vodárenstve nás tento problém tlačí najviac.

Hľadanie rovnováhy medzi ochranou prírody a krajiny a podnikaním je azda najcitlivejšie z hľadiska potrieb rozvoja cestovného ruchu, ktorý by mal výraznejšie prispievať k ekonomickému i sociálnemu rozvoju krajiny, najmä v zaostalejších regiónoch. Podnikatelia vyčítajú štátu príliš úzkostlivú ochranu a ochranári z tretieho sektora benevolenciu. Aká je zlatá stredná cesta?

Symbióza je možná, dokazujú to pravidlá NATURY 2000. Je to celoeurópska sieť chránených území, ktorá dáva možnosť na ich teritóriu vybudovať investíciu vo verejnom záujme, ak sa zabratý biotop nahradí iným. Chceme chránené územia prehodnotiť a takpovediac poupratovať, aby nedochádzalo k nežiaducim javom. Často sú zjazdovky na území v najvyššom stupni ochrany. Aký zmysel má potom takáto ochrana? Okrem toho vzniká precedens, keď môže prísť investor a povedať, že chce stavať v najvyššom stupni ochrany, a pritom môže argumentovať tým, že niektoré hotely a zjazdovky už tam sú. Preto treba tieto problémy vyriešiť. Za dôležité považujem aj prijatie novej zonácie v TANAPe. Na jednej strane sú mantinely európskych a našich smerníc a zákonov, na strane druhej je cestovný ruch krajinotvorná veličina, ktorá okrem toho dáva ľuďom prácu a prináša ekonomické efekty.

Spor okolo ťažby kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách vyvoláva veľa dohadov a nejasností. Ako ho posudzujete ako certifikovaný odborník na riešenie konfliktov v ochrane a tvorbe životného prostredia?

Myslím si, že spor okolo Tichej a Kôprovej doliny nikomu neprospeje. Musia ho vyriešiť odborné a kompetentné orgány bez tlakov extrémnych názorov a prístupov. Je to spor skoro filozofický: je podkôrny hmyz súčasťou prírody a treba ho nechať v nej voľne pôsobiť alebo sa mu treba brániť? Vzhľadom na malú rozlohu Vysokých Tatier a na zodpovednosť, ktorú za vývoj tamojšieho národného parku máme, na ministerstve si myslíme, že podkôrny hmyz treba istým spôsobom eliminovať. Samovývoj by potreboval oveľa väčší priestor, ako poskytujú Tatry, a niekoľko desiatok, až stoviek rokov. Veľmi ľahko by sa mohlo stať, že o pár rokov by Tatry neboli zelené, ale hnedé.

Uvediem niekoľko argumentov. Porasty v Tichej a Kôprovej doline nie sú pôvodné, ako tvrdia ochranári. Zásahom sa dolina nezničí, pretože sa drevo odstraňuje z necelej stotiny jej územia, navyše za dodržania prísnych ochranných opatrení. Odváža sa len z okolia asfaltovej cesty a vo štvrtom stupni ochrany, kde to predpisy umožňujú, tak ako sa to robí aj v iných krajinách. V piatom stupni ochrany sa neťaží a na moju osobnú intervenciu sa ani ťažiť nebude. Ten priestor ponecháme na samovývoj. Kalamitné drevo sa odstraňuje aj kvôli protipožiarnym opatreniam. Takýchto argumentov by som mohol uviesť viac.

Myslím si, že ochranári založili svoj protest v Tichej a Kôprovej doline vo veľkej miere na pocitoch a želaniach, a nie na racionálnych, odborných argumentoch. Ale dôležitá je budúcnosť a ja ju vidím v novej zonácii Tatranského národného parku. Dôležité je, že bude výsledkom dohody nášho rezortu a pôdohospodárov, ktorí riadia lesníkov. Preto ju v budúcnosti nikto nebude spochybňovať. V bezzásahovej zóne A však bude podľa novej zonácie podstatne viac územia národného parku ako bolo doteraz v piatom bezzásahovom stupni.

Odpad je na jednej strane výsledkom podnikania, ale jeho likvidácia a spracovanie je tiež predmetom podnikania, ktoré podporuje aj váš rezort napríklad prostredníctvom Environmentálneho fondu...

Environmentálny fond má v oblasti rozvoja odpadového hospodárstva vyhlásené tri aktivity, a to sanáciu a rekultiváciu starých skládok, separáciu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a zavedenie separovaného zberu v obciach vrátane vybudovania zberných dvorov a dotrieďovacích zariadení.V zmysle zákona o Environmentálnom fonde sa poskytuje nepodnikateľským subjektom podpora formou dotácií a podnikateľským subjektom sa poskytuje podpora formou mäkkých úverov.

Ktoré projekty financované z Environmentálneho, prípadne aj z Recyklačného fondu považujete doslova za učebnicovo príkladné?

V súlade s európskou odpadovou smernicou sa zameriavame najmä na obmedzenie vzniku odpadov a na ich zhodnocovanie. Ide o separáciu odpadov, ktorá pripraví suroviny na recykláciu. Chceme ju rozšíriť do takej miery, aby sme obsiahli celé územie Slovenska a všetky druhy odpadov. Projektov je veľa. V poslednom období ma zaujalo nedávno sprevádzkované zariadenie na recykláciu chladiarenských zariadení a žiariviek, kde sa dosahuje takmer stopercentné zhodnotenie. Som rád, že recyklačný priemysel v posledných rokoch napreduje a podporíme ho všetkými dostupnými zdrojmi.

Aký je priebeh riešenia problémov zberu, likvidácie a zriaďovania legálnych skládok komunálneho odpadu?

Skládkovanie odpadov je podľa súčasnej legislatívy, ale aj princípov odpadového hospodárstva v Európskej únii definované ako zneškod ňovanie odpadov. Skládka odpadov predstavuje výrazný a dlhodobý zásah do životného prostredia ovplyvňujúci všetky jeho zložky. Preto sa považuje za najnevhodnejší spôsob zneškodňovania odpadov a z hľadiska hierarchie odpadového hospodárstva patrí na jeho koniec. Napriek tomu je skládkovanie odpadov vo väčšine členských štátov vrátane Slovenskej republiky najpoužívanejším spôsobom zneškodňovania odpadov.

Všetky skládky odpadov sa budú musieť do 31. decembra 2008 dostať do súladu s európskymi a vnútroštátnymi predpismi. Očakáva sa, že po tomto dátume ostane v prevádzke menej ako polovica zo súčasných vyše 160 skládok, aj keď sa prijímajú opatrenia, aby sme sa nedostali do situácie, že by sme nemali dostatok skládkovacích kapacít.

Ráta sa aj so zvýšením objemu separovaného zberu, ktorý bude od roku 2010 pre obce povinný. Budú musieť separovať päť komodít – kovy, papier, plasty, bioodpad a sklo. V súčasnosti separujú odpad asi štyri pätiny obcí.

Na separáciu a recykláciu vytvárame pre obce aj vhodné finančné podmienky. Uhrádzame náklady z Recyklačného fondu, poskytujeme dotácie z Environmentálneho fondu, pomoc plynie aj zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Medzinárodná vedecká obec upozorňuje na skoré klimatické zmeny, ktoré prinášajú nové hrozby. U nás ich zatiaľ signalizujú častejšie prívalové dažde s povodňami, veterné víchrice, ale už aj zosuvy pôdy. Počíta s nimi aj váš rezort a organizácie a štátne podniky v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti?

Týmito otázkami sa intenzívne zaoberáme. Slovenskí klimatológovia v spolupráci so zahraničnými meteorologickými a klimatologickými ústavmi priebežne pripravujú scenáre klimatickej zmeny, ktoré možno pomocou vhodných štatistických metód modifikovať na klimatické podmienky Slovenska. V súčasnosti máme v rukách výsledky najnovšej štúdie. Okrem toho budujeme protipovodňový varovný systém POVAPSYS, ktorý prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav. Slovenský vodohospodársky podnik ako správca všetkých vodohospodársky významných vodných tokov a veľkej časti drobných vodných tokov Slovenska zabezpečuje komplex úloh ochrany pred povodňami.

Perspektívou ochrany pred povodňami sa komplexne zaoberal Program protipovodňovej ochrany do roku 2010 z roku 2000. Postupne sa aktualizoval, ale treba povedať, že sa kvôli chýbajúcim financiám neplní tak, ako sme očakávali. Ku koncu minulého roka bol deficit v jeho plnení asi osem miliárd korún.

Riešia sa aj rôzne vedecké úlohy, ktoré by mali eliminovať spomenuté riziká. Sú to napríklad projekty, ktoré majú analyzovať vznik povodní, identifikovať rizikové oblasti, pripraviť návrhy konkrétnych opatrení na minimalizáciu dopadov povodní, prehodnotiť úlohu nádrží a priehrad. Uvedenú problematiku čiastočne rieši Výskumný ústav vodného hospodárstva.

Sústavnú pozornosť venuje náš rezort aj zosuvom pôdy. V novembri 2006 sa ukončila úloha Atlas máp stability svahov na území SR v mierke 1 : 50 000 a v súčasnosti riešime úlohu Inžiniersko-geologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach flyšového pásma. Poznatky zo spomínaných úloh umožňujú vykonávať preventívne opatrenia proti zosuvom pôdy a znižovať tým škody na majetku štátu a občanov. Okrem toho operatívne riešime zosuvy pôdy. V roku 2006 to boli zosuvy v Žarnovici v časti Lukavica, v Riečke v okrese Banská Bystrica, v Novej Bani, v Snine a v Strážskom.

Zhováral sa Peter KRÚTKY

Späť