Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 18. 6. 2007 (Verejná správa 12/2007)

Už dávno nijaký monarcha nenavštívil Slovensko, a tak návšteva holandskej kráľovnej Beatrix vzbudzovala zaslúženú pozornosť. Prijala pozvanie prezidenta Ivana Gašparoviča a pricestovala k nám na trojdňovú oficiálnu návštevu. Po uvítacom ceremoniáli na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave zotrvala v rozhovore s naším prezidentským párom. Prezident jej predstavil Slovensko v priereze historického vývoja až po súčasnosť. Témou rozhovoru bola aj prezentácia našej republiky ako dynamicky sa rozvíjajúcej krajiny s priaznivým podnikateľským prostredím, čo dokumentuje aj vysoký podiel holandského kapitálu. Novinári márne čakali na nejaké oficiálne vyjadrenie kráľovnej, ktorá rozhovory médiám neposkytuje. Asi má s nimi svoje skúsenosti.

Prípitok na slávnostnej večeri možno považovať za jediné oficiálne vystúpenie kráľovnej. Okrem iného v ňom povedala, že „vďaka svojej zemepisnej polohe medzi východom a západom je Slovensko ovplyvnené rozličnými cudzími kultúrami a zahraničnými silami. V priebehu mnohých storočí sa vaša krajina stávala dokonca súčasťou väčších štátnych zväzkov. Napriek týmto búrlivým dejinám slovenská identita vždy pretrvala. Vaša krajina si pestuje bohatstvo svojej kultúry rovnako ako krásu svojej prírody. Váš jazyk získava ochranu, ktorú si zaslúži. Nadšené obyvateľstvo si váži folklór a ľudovú kultúru. Toto všetko odzrkadľuje silnú identitu, akou sa vyznačuje váš ľud, čo neprotirečí skutočnosti, že Slovensko poskytuje prístrešie skupinám obyvateľstva s veľmi rôznym etnickým a kultúrnym pozadím. Toto spolunažívanie rozličných skupín v jednej krajine kladie vysoké nároky na občanov a na riadenie krajiny. Je zjavné, že tieto záležitosti zostávajú vo vašej stálej pozornosti. Členstvo v Európskej únii vedie k silnejšiemu prepojeniu krajín Európy v ekonomickej a politickej, ale aj v kultúrnej oblasti. Otvorenosť smerom navonok je popri udržiavaní vlastnej identity úlohou pre všetky krajiny Európy. Slovensko nemá s touto povinnosťou nijaké ťažkosti. Vďaka sile vlastnej identity môže sebavedome vystupovať v ústrety iným krajinám“.

Druhá polovica mája sa vyznačovala veľkou frekvenciou zahraničnopolitických aktivít hlavy štátu. Prezident sa zúčastnil na 14. summite prezidentov stredoeurópskych krajín v Brne. Na summit prijalo pozvanie 15 hláv štátov. V rámci podujatia stihol absolvovať ešte aj tri bilaterálne rokovania. Jedno s prezidentom Macedónskej republiky Brankom Crvenkovskim, ktorý sa mu poďakoval za podporu pri integračných ambíciách jeho krajiny do euroatlantických štruktúr. Ďalšie rokovanie na najvyššej úrovni a s podobným obsahom absolvoval I. Gašparovič s prezidentom Čiernej Hory Filipom Vujanovičom. Náš prezident v rozhovore uviedol, že „Slovenská republika plne podporuje rozširovanie Európskej únie o ďalšie štáty. Čím viac členov bude mať EÚ, tým bude tento zväzok silnejší“.

Euroatlantická téma rezonovala aj počas rokovania s chorvátskym prezidentom Stjepanom Mesičom. Ten označil Slovensko za príklad krajiny, ktorá dokáže v krátkom čase dosiahnuť vytýčené ciele a to ako transformáciu ekonomiky, tak aj integráciu do euroatlantických štruktúr. Tieto úspechy Slovenska označil za vzor pre svoju krajinu.

Partneri diskutovali aj na tému Kosova, pričom chorvátsky prezident uviedol, že je to otázka, ktorá sa týka stability celého regiónu a nevidí dôvod oddeľovania Srbska od tohto územia. O kosovskej problematike hovoril slovenský prezident aj v prejave na summite. Slovensko je podľa neho za jednotu, ktorá je kľúčom k úspešnému riešeniu kosovského problému a je pripravené podporiť záverečné spoločné rozhodnutie o statuse Kosova. Prezident SR však podčiarkol potrebu citlivosti v tomto prostredí slovami: „Vzájomný rešpekt, tolerancia, akceptácia a spolupráca sú najlepším receptom na šírenie pokoja a stability v regióne.“ Prijatie konsenzuálneho rozhodnutia by malo byť hlavnou ašpiráciou. Situácia na západnom Balkáne vplýva aj na rozvoj v Európe a preto prezident vyjadril presvedčenie, že budúcnosť západného Balkánu je v Európskej únii.

Hneď po návrate z brnianskeho summitu privítal náš prezident predsedajúceho Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Nebojšu Radmanoviča, ktorý pricestoval k nám na oficiálnu návštevu. Hosť poďakoval prezidentovi SR za pomoc a podporu úsiliu jeho krajiny o integráciu do euroatlantických štruktúr. Konštatoval, že Bosna a Hercegovina nemala pri rozpade bývalej Juhoslávie takú intelektuálnu a ekonomickú silu ako Slovensko pri rozdelení bývalého Československa. Témou rozhovoru bola, samozrejme, aj problematika Kosova. Nebojša Radmanovič zastáva názor, že kosovský problém je veľký a nebezpečný problém pre Srbsko i pre celý región Západného Balkánu, že treba vyčerpať všetky rokovacie možnosti medzi Srbmi a Kosovskými Albáncami. Bez konsenzu Belehradu a Prištiny riešenie tohto problému nie je možné.

V rámci pracovných dní vycestoval prezident do Martina a na Oravu.

Primátor Martina mu predstavil mesto, ktoré prekonalo krízu konverzie zbrojárskeho priemyslu aj vďaka ekonomickému rozvoju Slovenskej republiky a prílevu zahraničných investícií do tunajšieho priemyselného parku. Podľa primátora Hrnčiara by Martinu pomohlo dobudovanie diaľnice a rýchlostnej komunikácie. Ambíciou mesta je získať titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013. Prezident sa stretol s poslancami Mestského zastupiteľstva, s predstaviteľmi štátnej správy a podnikateľmi z regiónu Turca. Za najväčší potenciál rozvoja mesta Martin označil rozvoj cestovného ruchu a kultúry. Po skončení diskusie odišiel prezident na Národný cintorín, kde na znak úcty k osobnostiam národného a kultúrneho života, ktoré tu spočívajú, položil veniec. V Národnom dome sa potom neformálne stretol s hercami Slovenského komorného divadla a navštívil aj Maticu slovenskú a Slovenskú národnú knižnicu.

Druhý deň pracovného výjazdu po Slovensku venoval prezident oravskému regiónu. V Dolnom Kubíne ho na mestskom úrade privítal primátor Ivan Budiak. Informoval prezidenta o úspešnom znížení miery nezamestnanosti v meste na sedem percent, pričom ďalšie pracovné príležitosti sa vytvoria vybudovaním priemyselného parku. Hlavu štátu zaujímali možnosti ekonomického rastu a rozvoja turistického ruchu, navštívil Oravskú galériu a stretol sa aj so študentmi stredných škôl.

Späť