Revízia vojny je politický hazard

Slovensko, 23. 8. 2007 (Verejná správa 17/2007)

Vnímanie Ruska prechádzalo v slovenských dejinách viacerými dobovými fázami. Takmer vždy bolo usmerňované geopolitikou veľmoci, ktorá v danom období určovala naše osudy. Spravidla prevládla idea slovanskej vzájomnosti. Preto na Slovensku azda dokážeme sledovať bolestný prerod Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu s väčším pochopením než iné krajiny. S porozumením aj sympatiami sa u veľkej časti našej verejnosti stretla téza ruských národno-vlasteneckých síl, že „budúcnosť sveta patrí konštruktívnemu zjednoteniu dedičstva Európy germánskej, románskej a slovanskej, Európy kresťanskej (latinskej) a pravoslávnej“. V tejto podobe ju vyslovila aj poslankyňa Štátnej dumy Ruskej federácie Natália Alexejevna Naročnická a jej obhajobe venovala značnú časť publikácie Rusko a jeho miesto vo svete, ktorá nedávno vyšla v Čechách a na Slovensku.

Na bratislavskom uvedení publikácie poukázala na jej trvajúcu aktuálnosť z dôvodu, že „silnejú pokusy prehodnotiť nielen výsledky, ale i podstatu, zmysel druhej svetovej vojny, cenu víťazstva, že na Západe z politických dôvodov hanblivo klopia oči, keď ignorujú rehabilitáciu esesákov v Pobaltí alebo búranie pamätníkov padlým sovietskym vojakom.“

Natália Naročnická odpovedá z pozície historičky i političky na to, prečo klasický antisovietizmus pozvoľna prerástol do moderného antirusizmu, často rovnako politicky a ideovo živeného, ako bol tradičný, predboľševický. Kladie si aj takúto otázku: Prečo je pre odporcov znovuzrodenia ruskej štátnosti výhodné, aby neexistovala kontinuita ruského a sovietskeho historického vedomia? A jej odpoveď znie: „Umožňuje im to dosiahnuť zásadné ciele a predložiť intepretáciu, podľa ktorej vojna prestala byť vlasteneckou. Rusko tak príde o národné dejiny a potom už ani jeho štátnosť nebude legitímna. Dajú sa ospravedlniť akékoľvek intervencie, vnútorné revolty aj separatizmus. Pokojne sa uplatní názor, že Sovietsky zväz bol rovnako zločinným štátom ako Hitlerova Tretia ríša. Nič nebude stáť v ceste zmenenému výkladu samotného zmyslu vojny, pripraví sa základ na oprávnenú revíziu výsledkov Jalty a Postupimu.“

Autorka publikácie Rusko a jeho miesto vo svete odmieta cestu konfrontácie a najmä vo vzťahu k Európe podčiarkuje kooperáciu. Okrem iného píše: „Zjednotenie Európy sa stalo nesporným ideálom a hodnotou dejinného vývoja, no ciele s tým spojené možno určovať v úplne rozdielnych rovinách myslenia. Od toho, akú ideu zjednotenia si zvolí v nadchádzajúcom období dejín Európa a Rusko, závisí osud ideálov, ktoré urobili z našich národných dejín a kultúry fenomén svetovej histórie. Od toho bude v mnohom závisieť náš historický osud i naša úloha v dejinách.“

Počas bratislavskej návštevy sa Natália Naročnická vyslovila aj k našej krajine: „Slovensko má teraz vážnu úlohu v Európe a v Európskej únii. Nie nadarmo USA v súčasnosti pripisujú taký veľký význam takzvanej novej Európe. Teritórium od Baltu po Čierne more, tá reťaz štátov na ňom je veľmi dôležitá – geopoliticky i strategicky. Z kultúrneho hľadiska sú medzi nimi krajiny slovanské i katolícke. Je to most spájajúci slovanský svet so západoeurópskou kultúrou. Túto úlohu môže podľa môjho názoru Slovensko úspešne plniť. V slovenskej národnej kultúre je veľa ideí, ktoré pochádzajú zo západnej Európy i z východného, slovanského sveta, ku ktorému patrí aj Rusko. Je to pozoruhodná vlastnosť. Som rada, že sa Slováci ukázali byť na úrovni, keď zbavujúc sa komunizmu nezavrhli naše spoločné víťazstvo ani Rusko, správajú sa k nim ako ku svojej vlastnej histórii. Je to znak zrelosti národa.“

Peter KRÚTKY

Späť