Astronóm hviezd z ľadového zrkadla

Slovensko, 23. 8. 2007 (Verejná správa 17/2007)

Športový výkon umocnený krásou pohybu. Harmónia tela a hudby. Nádhera kostýmov, podmanivá hra svetiel na ľadovom zrkadle. Gymnastická, akrobatická, baletná i módna kreácia. Fenomén krasokorčuľovanie. Ivan Mauer naň hľadí ako znalec i svetovo cenený odborník. Vidí ho ako človek, ktorý bol vyše desaťročie špičkový pretekár a dlho uznávaný tréner najväčších korčuliarskych hviezd. Hľadí naň drobnohľadom športového psychológa, skúma ho v prirodzenej symbióze i s takmer matematickou presnosťou. Skúma najmä jeho fyziologické stránky. Je to však iba rámec zo spektra záujmov docenta Ivana Mauera, kandidáta vied. Jeho život – ako zavše pripomína – ovládol tento šport: „Krasokorčuľovanie bolo poznaním, zanietením i tvrdou prácou na sebe a pre druhých.“

Húževnatosť, vytrvalosť a obdiv pre všetko krásne dostal do vienka v Turčianskom Svätom Martine, kde sa narodil v októbri roku 1925. Vyrastal v láskyplnom rodinnom prostredí spolu s mladším bratom. Orientáciu a smer mu ukázali výborní učitelia, ktorí naňho pôsobili počas školskej dochádzky na Masarykovej ľudovej škole a na gymnáziu. Spomedzi nich si obľúbil najmä profesora Jánošíka, ktorý ho naučil milovať slovenskú poéziu a slovenský jazyk. Ivan Mauer často spomína na epitaf na jeho hrobe, ktorý v Martine často navštevoval: „Nie márny svet, slovenský národ a slovenská reč mu žiarili.“

Rodičia a prostredie rodného Martina vnímavého mladíka významne ovplyvňovali tolerantnosťou vo vzťahoch medzi ľuďmi viacerých vierovyznaní. No nielen to. Mesto vtedy poskytovalo mladým ľuďom aj vynikajúce možnosti na sebarealizáciu a športové vyžitie na klzisku pri škole, v sokolskej telocvični i na novootvorenom štadióne.

Začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia sa Ivanovmu otcovi gymnázium nevidelo ako reálna perspektíva na uplatnenie sa v živote. Jeho predstavy o úspešnej synovej budúcnosti spĺňalo absolvovanie štúdia na Elektrotechnickej priemyselnej škole v Bratislave, kam Ivan prestúpil. Zakrátko po príchode na priemyslovku sa skamarátil s dobre trénovanými spolužiakmi Dlhošom, Lojkovičom a Trebatickým. Ich zanietenie priviedlo aj Ivana k rôznym športovým aktivitám. Dobrým tréningom i kondičnou prípravou boli najmä cezpoľné behy, v ktorých súťažili. Na korčuľovanie im slúžilo klzisko v Medickej záhrade. Šturm a Bachratý vtedy založili krasokorčuliarsky oddiel a ešte nie pätnásťročný Ivan sa ako jeden z prvých stal jeho členom. Trénoval ho Vrútočan Jozef Šturm. Ivan bol ešte pomerne mladý. Kariéru krasokorčuliara začal v čase, kedy tento šport bol výsadou mužov a nie chlapcov. Do svojich zostáv už zaraďoval aj dvojitý Axel Paulsenov skok, nemenej náročný skok Salchowov, Lutzov či Rittbergerov. Ich dokonalé zvládnutie mu v súťažných zostavách dvanásťkrát vynieslo titul šampióna Slovenska a dvakrát titul majstra Československa.

Mauerova športová kariéra po zavŕšení tridsiatky napokon vyústila do trénerskej činnosti. Trénoval väčšinu krasokorčuliarov, ktorí žali úspechy na európskych a svetových šampionátoch v čase najväčšieho rozkvetu tohto športu u nás – Karola Divína, Mariána Filca, Petra Bartosiewicza, Martina Skotnického, Ľudmilu Bezákovu, Jindru Kramperovu.

Od ľadu k vede

Voľba trénerskej dráhy súvisela s jeho želaním študovať na vysokej škole. Táto túžba sa mu splnila až na začiatku šesťdesiatych rokov po otvorení Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave. Obzor poznania si takto mohol rozširovať v odboroch, ktoré patrili do okruhu jeho záujmov. Návštevy pitevne a oboznamovanie sa s anatómiou, fyziológiou, genetikou, či psychológiou mu pomohli lepšie si osvojiť znalosti pohybového aparátu, stavbu svalstva a kĺbov, spoznať nervovú sústavu a zákonitosti dedičných faktorov. Tieto poznatky dokázal využiť nielen pri trénerskej práci, ale boli východiskom i pre neskorší doktorát a kandidatúru vied. Napokon ho priviedli až k systematickej vedeckej práci.

V početných výskumoch sa venoval biologickým, funkčným a fyziologickým predpokladom krasokorčuliara. Zameriaval pozornosť na motoriku svalov, či rýchlosť prenosov vzruchu a reakcií. Pri meraniach využíval moderné metódy, elektroencefalograf a ďalšie prístroje. Tieto bádania mu vyniesli uznanie i v zahraničí.

Vedeckej práci sa venuje nepretržite ďalej, aj keď je už niekoľko rokov na dôchodku. Neustále sleduje všetky krasokorčuliarske podujatia a výsledky svojich analýz neraz uplatnil aj na medzinárodných fórach. Poukázal trebárs na nesprávne rozhodnutie poroty na olympiáde, ktorá svojim verdiktom poškodila športovkyňu a pripravila ju tak o prvenstvo, ktoré si zaslúžila. Silný tlak medzinárodnej loby nedovolil nápravu vzniknutého stavu, ani zverejnenie neprávosti. Rozhodovanie krasokorčuliarskych súťaží má však už viac rokov nové pravidlá...

Bohaté vedomosti odovzdával docent Mauer študentom ako pedagóg na Fakulte telesnej výchovy a športu do svojej šesťdesiatky. Táto bratislavská škola bola v krasokorčuľovaní hlavným školiteľom pre celé vtedajšie Československo. Prednášal aj v zahraničí – na školeniach Dánskeho krasokorčuliarskeho zväzu a Vysokej školy pre telesnú výchovu v Kopenhagene, na trénerských školách vo Švajčiarsku, Švédsku, Fínsku a Nórsku, Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku a Grécku. Často ho pozývali na úvodné vystúpenia seminárov na krasokorčuliarskych šampionátoch. Kým iní tréneri prednášali o svojich skúsenostiach z tréningov, Ivan Mauer – ako jediný – o motorike, funkčných schopnostiach a biologických predpokladoch pretekárov.

Liaheň pre trénerov

Objektom jeho výskumov boli svetoznámi krasokorčuliari, ktorí ho často vyhľadávali. Vzorky svalového vlákna špičkových športovcov dostával aj od kolegov – trénerov v zahraničí. Výsledky svojich zistení mohol potom Mauer porovnávať so skupinou športov dynamického charakteru ako boli šprinty, skoky, či gymnastika. Poslúžili všetkým tým trénerom, ktorí chceli svoje pôsobenie a činnosť pri výchove mladých športovcov dostať na vyššiu odbornú úroveň .

Mauer aplikoval svoje poznatky najmä počas trojročného pôsobenia na Vysokej škole telesnej výchovy vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike. Pod jeho vedením vyrástla garnitúra dvadsiatich trénerov, ktorí sa radili medzi najlepších na svete. Inge Wischnewská, Juta Müller, Heinz Lindtner, či Horst a Vera Kuhruberovci doviedli Gabrielu Seifertovú, Christine Errathovú, Annetu Pötschovú, Katarínu Wittovú alebo Jana Hoffmanna k prenikavým úspechom. Uznanie za túto činnosť si Mauer získal aj na vysokej škole v Kolíne nad Rýnom, už v čase po zjednotení Nemecka.

Písal analýzy a štúdie nielen pre medzinárodné krasokorčuliarske orgány, kde pomáhal vytvárať model svetového krasokorčuliarstva, ale aj učebnice, ktoré boli vydané v Spojených štátoch amerických, Nemecku, či Švajčiarsku. V Medzinárodnej krasokorčuliarskej únii v deväťdesiatych rokoch minulého storočia ako dobrovoľný funkcionár pre vedu a výskum viedol tím vedeckých spolupracovníkov. Venovali sa výskumu limitujúcich faktorov vrcholového krasokorčuľovania. Výsledkom boli dve vedecké práce. Za úspechy na tomto poli bol ako prvý a doteraz jediný ocenený vysokým vyznamenaním za celoživotné dielo a vedecký výskum slúžiaci školeniu trénerov.

Pôsobil v mnohých funkciách. Takmer tri desaťročia bol predsedom trénersko-metodickej a vedecko-výskumnej komisie zväzových telovýchovných orgánov v Československu.

Zlaté kruhy zásluh

Aj Mauerova publikačná činnosť sa opiera o výsledky vedeckého výskumu. Je autorom Jednotného tréningového systému v krasokorčuľovaní a spoluautorom Malej encyklopédie telesnej výchovy a športu, tiež stály prispievateľ časopisu Tréner. Stal sa čestným členom Slovenského olympijského výboru a zaradil sa medzi desiatku najvýznamnejšej žijúcich osobností slovenského športu. Zároveň ho poctili najvyšším slovenským olympijským vyznamenaním Zlaté kruhy.

Zanietenie pre šport a vedu je aj dnes pre neho hnací motor, ktorý ho vedie k odborným debatám, prezentácii poznatkov, či k budovaniu súkromného filmového archívu. Doc. Dr. Ivan Mauer, CSc. je zárukou životnosti nevšedného športu, ktorý u nás dnes už nemá také zázemie, aké mal kedysi.

Kontakty s ľuďmi zvučných mien sveta športu sú zvečnené podpismi na stene v jeho pracovni. Sú dôkazom o tom, že ho často vyhľadávali významné osobnosti i hviezdy ľadového športu. Bol ich astronómom.

Libuša STAŇOVÁ

Späť