Samospráva nie je osamelým bežcom

Slovensko, 4. 10. 2007 (Verejná správa 20/2007)

Partnerstvo je dlhotrvajúci proces spoznávania sa a hľadania aktívnej spolupráce nielen medzi subjektami územnej samosprávy doma i zahraničí. Kompetencie obcí a krajov poskytujú priestor na mnohoraké a mnohostranné kooperačné väzby, a to aj, napríklad, s podnikateľským a mimovládnym sektorom. Niektoré z nich približuje Ing. Juraj Kerekeš, riaditeľ sekcie obcí Združenia miest a obcí Slovenska

Obce v zmysle § 20 a 21 zákona o obecnom zriadení môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na plnenie konkrétnej úlohy alebo výkon činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, alebo zriadením, prípadne založením právnickej osoby. Partnerstvo a spolupráca sa riadia zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov, pričom regióny, mestá a obce majú rovnaké postavenie.

Mimoriadne rozšírené a prínosné sú najmä kooperácie v oblasti cestovného ruchu, kde sa stretávajú záujmy a iniciatívy mnohých subjektov. Orgány miestnej samosprávy predovšetkým s podnikateľmi vytvárajú potrebné podmienky na jeho rozvoj. V prvom rade sú to kvalitné, dobre udržiavané a medzinárodným štandardom zodpovedajúce ubytovacie a stravovacie zariadenia s dostatočnou kapacitou a štruktúrou, s komplexom doplnkových služieb, ktoré musí mať každá lokalita, obec, mesto, región, alebo stredisko cestovného ruchu, keď sa chce stať súčasťou turistického priemyslu. Prioritný význam majú miestne združenia, ktoré sa následne môžu spájať do regionálnych združení. To neplatí len pre sféru cestovného ruchu.

Vznik združení regionálneho charakteru v zmysle § 7 odseku 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov treba považovať za prejav koordinácie rozvoja samosprávneho kraja v širšom, z hľadiska predmetu činnosti v ucelenom území. V ich programe nájdeme na prvom alebo na druhom mieste rozvoj cestovného ruchu. Na úrovni regiónov sa už vyžaduje porovnateľnosť s inými strediskami v Európe, ktoré sú komplexne vybavené, dobre organizované s udržiavanými priestormi cestovného ruchu, s dostatočnými kapacitami zariadení a s dobrou prístupnosťou. Na všetkých úrovniach sú neodmysliteľné spoľahlivé, obsahovo a technicky dobre zabezpečené informačné služby. Regionálne samosprávy by sa mali podieľať na štátnej propagácii a pripojiť sa k nej s vlastnou regionálnou, podporiť marketing, zorganizovať regionálne informačné centrá a zabezpečiť pre návštevníkov nevyhnutné potreby a podmienky ich rekreačných aktivít.

Obec môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať so správnymi a územnými celkami alebo úradmi iných štátov, vykonávajúcich miestne funkcie. Má právo stať sa členom medzinárodného združenia (euroregiónu) územných celkov alebo orgánov. Dohoda alebo členstvo nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nesmie byť v rozpore s verejným záujmom.

Efekty spoločného postupu

Proces decentralizácie a modernizácie verejnej správy spôsobil prechodný nedostatok personálnych a odborných kapacít, ako aj finančných zdrojov na zabezpečenie štandardnej vybavenosti a služieb v každej obci. Samosprávy čelia problému ako dosiahnuť ekonomickú a technologickú efektívnosť, kvalitu a spoľahlivosť poskytovaných služieb, ako rýchlo vybudovať požadovanú vybavenosť. Tento jav si vyžaduje zvýšiť efektívnosť programovania a monitorovania rozvojových plánov a programov, efektívnosť výberu projektov reagujúcich na konkrétne potreby, legitímnosť a prehľadnosť v rozhodovacom procese. Treba tiež lepšie využívať dostupné ľudské a finančné zdroje, know-how, posilniť inštitucionálne, sektorové a územné možnosti a predpoklady.

Osamelé, núdzové alebo improvizované riešenia nebývajú ani efektívne, ani trvalé. Pasívne vyčkávanie na partnerov a finančné injekcie zákonite vedie k stagnácii. Decentralizácia má svoju veľkú prednosť v tom, že posilnila miestnu demokraciu, dala obciam príležitosť rozhodovať o miestnych záležitostiach, prispela k zachovaniu ich identity, ale si vyžiadala i viac zodpovednosti. Zdvihlo sa sebavedomie samospráv i ochota postúpiť časť svojej suverenity v prospech výhodnej spolupráce, ktorú si život vyžiada.

Spoločný postup obcí umožňuje budovať komunálne objekty, vykonávať a zriaďovať služby obyvateľstvu a vykonávať veľké množstvo kompetencií na požadovanej úrovni. Vezmime si, napríklad, poradenskú, konzultačnú a metodickú činnosť, budovanie technickej infraštruktúry, matriky a sociálna starostlivosť, miestnu a regionálnu kultúru, základné, špecializované a rekvalifikačné školstvo, stavebné úrady, bytovú výstavbu, zdravotníctvo prvého a druhého kontaktu, územné a regionálne plánovanie, ochranu životného prostredia, odvoz a likvidácia komunálneho odpadu, protipožiarnu ochranu alebo spoločné podnikanie.

Medziobecnú a medziregionálnu spoluprácu nachádzame v štátoch s veľkým počtom malých obcí, aj v systémoch, ktoré prešli rozpúšťaním veľkých jednotiek (Belgicko, Nemecko), ale tiež v krajinách s veľkými jednotkami miestnej správy (Veľká Británia). Štruktúra efektívneho poskytovania verejných služieb je omnoho zložitejšia, aby ju dokázal plne zabezpečiť akokoľvek rozvinutý systém verejnej správy. Partnerstvo územnej samosprávy umožňuje zachovať verejný charakter, dáva možnosť organizovať funkčné regióny podľa ich optimálnych dimenzií. Pritom umožňuje reagovať na potrebu individuálnych riešení v duchu lokálnych okolností a nenarúša sociálnu kontinuitu základných jednotiek verejnej správy.

Vychádzajúc z domácich i zahraničných poznatkov a skúseností Združenie miest a obcí Slovenska spoločne s predsedami vyšších územných celkov schválilo v apríli na sneme Deklaráciu partnerstva územnej samosprávy. Delegáti a župani sa v nej, okrem iného, zaviazali „podporovať vytváranie konkrétnych partnerstiev na regionálnej úrovni, zameraných na zosúladenie spoločných postupov v oblastiach spoločného záujmu, s dôrazom na koordinovanú prípravu kvalitných a komplexných programov miestneho a regionálneho rozvoja, umožňujúcich efektívne a úspešné pôsobenie územnej samosprávy pri získavaní prostriedkov v rámci priorít Národného strategického referenčného rámca SR na obdobie rokov 2007 – 2013“.

Hranice nie sú prekážkou

Aktivizácia cezhraničnej spolupráce územnej samosprávy vo významnej miere záleží aj od toho, v akej podobe sa dokáže formulovať regionálna či miestna politika a v akej podobe sa vytvára priestor na spoluprácu tohto typu. Euroregiónom ako vyššiemu typu cezhraničnej spolupráce založenej na občianskych iniciatívach a kompetenciách miestnych samospráv sa dostalo od Európskej únie a Rady Európy všeobecnej podpory. Táto forma sa osvedčila nielen ako prevencia rôznych, najmä etnických konfliktov, ale aj ako pružná a efektívna spolupráca obcí, miest a regiónov. Euroregióny sú stále štruktúry so svojou vlastnou identitou a administratívou, technickými a finančnými zdrojmi. Ako združenia právnických osôb si samy zabezpečujú prostriedky na svoje pôsobenie. Určité obmedzené prostriedky na začiatok a základné technické vybavenie im poskytuje štát a zúčastnené miestne samosprávy. Zároveň boli vytvorené a vytvárajú sa aj fondy Európskej únie na finančnú podporu cezhraničnej, regionálnej (nadnárodnej) a interregionálnej spolupráce.

Jednotlivé články Európskej charty miestnej samosprávy ustanovujú, že miestne orgány sú pri výkone svojich právomocí oprávnené spolupracovať a v medziach zákona sa združovať s inými miestnymi orgánmi na zabezpečovanie úloh spoločného záujmu. V každom štáte sa uznáva právo miestnych orgánov stať sa členom združenia, ktoré chráni a rozvíja ich spoločné záujmy, a právo stať sa členom medzinárodného združenia miestnych orgánov. Miestne a regionálne orgány môžu za podmienok vymedzených Európskym rámcovým dohovorom o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi spolupracovať s miestnymi orgánmi v iných krajinách. Integračné procesy prebiehajúce na Slovensku tak vo sfére hospodárskej, hospodársko-technologickej ako aj spoločensko-kultúrnej, či spoločensko-politickej, nie sú javom novým, ale dlhodobo prebiehajúcim, odrážajúcim globalizačné tendencie vo fungovaní komunálnych spoločenstiev.

Regionalizáciu krajín Európy podporuje Maastrichtská dohoda, ktorá regióny chápe ako nevyhnutné články v štruktúre inštitúcií podieľajúcich sa na rozhodovacích procesoch a zároveň ako nástroje ochrany územnej identity proti rastúcej homogenizácii sveta. Navrhovaná Európska charta regionálnej samosprávy vo svojej preambule zdôrazňuje, že regionalizácia je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a vyjadruje presvedčenie, že existencia územných samosprávnych celkov vytvára efektívne riadenie, ktoré je zároveň blízke občanom.

Prvé výsledky

Existujúce euroregióny a mikroregióny zatiaľ neovplyvňujú územný, priestorový a regionálny rozvoj prihraničného, medzinárodného a transregionálneho partnerstva územnej samosprávy rovnako účinne. Rozsah, intenzitu a efektívnosť ich činnosti závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od osobnej angažovanosti a organizačných schopností predstaviteľov zapojených subjektov. Základným predpokladom úspechu je čo najväčší súlad záujmov zainteresovaných strán a podpora verejnej mienky. Medzi agilné euroregióny patria predovšetkým cezhraničné, sformované v spolupráci s poľskými, maďarskými a českými partnermi.

K zásluhám územných euroregionálnych orgánov patrí i to, že došlo k dohode medzi Slovenskou republikou a jej susedmi o otvorení ďalších hraničných prechodov a k rozvinutiu kooperačných aktivít so špecifickým lokálnym charakterom. Tvorba spoločných pravidiel riadenia, daní, poplatkov, administratívnych nástrojov a rôzne formy podpory podnikateľskej sféry, participácia na komponentoch tvoriacich objekt riadenia, podiel obcí, miest a regiónov na kompetenciách v rozhodujúcich odvetviach verejného sektora, kompetencie v rozhodovaní o tvorbe a realizácii eurogionálnych finančných zdrojov umožnia priamu účasť na daniach odvádzaných fyzickými a právnickými osobami do verejných rozpočtov.

Situácia prihraničných obcí a miest a cezhraničných regiónov na Slovensku charakterizujú rôzne ekonomické prekážky a nerovnováha na vnútorných a vonkajších hraniciach Európskej únie a východnej Európy. Tieto veľké rozdiely sa stretávajú priamo na hraniciach. Regionálne riadená cezhraničná spolupráca s podporou národných štátov a európskych inštitúcií prispieva k postupnému odstraňovaniu ekonomických nerovností a prekážok medzi susediacimi hraničnými obcami a mestami.

Späť