O vode, ktorá ešte nie je za vodou

Slovensko, 15. 10. 2007 (Verejná správa 21/2007)

V polovici januára tohto roku sa v lipianskom fóre, kam občania elektronickou poštou adresujú svoje pripomienky, podnety a otázky, objavilo niekoľko viet od Fantomasa. Bol zvedavý, aké bude využitie termálnych prameňov v katastri Hájov a či existujú investori, ktorí by tento projekt podporili? Aj keď je pravidlo, že na anonymy či urážlivú korešpondenciu na webovej stránke mesta jeho vedenie alebo zainteresovaní neodpovedajú, tentoraz si k počítaču sadol samotný primátor Eduard Vokál a odpísal: „Odpovedám Fantomasovi, o ktorom si myslím, že – aspoň podľa filmov – by mal o všetkom vedieť. Teraz však vážne... Na našej internetovej stránke v ikone o samospráve sú všetky informácie o prieskumnom vrte z minulého roka. Mesto už dáva vypracovať projekty na druhú etapu prác, ktoré zahŕňajú uskutočnenie hydrodynamických skúšok. Tie ukážu kvalitu, množstvo a presné zloženie vôd a pripravia vrt na využitie. Rokovanie o tom bude koncom mesiaca v Bratislave. V zastupiteľstve potom rozhodneme, či tieto práce budeme financovať z prostriedkov mesta, spojíme sa s dajakou firmou alebo využijeme prostriedky z EÚ. Súčasne sa uskutočňujú rokovania s potenciálnymi záujemcami na využitie energií. Je záujem využívať ju v skleníkoch, v tepelnom hospodárstve i pri výrobe elektrickej energie. Myslím si, že nasledujúce kroky a rozhodnutia budú patriť k jedným z najdôležitejších, aké sme v meste prijali. Ak o tom budeme rokovať na zastupiteľstve, bude to v programe a vám nič nebráni zúčastniť sa na ňom, keďže sú otvorené aj pre verejnosť.“

Pokiaľ ide o lipianskeho primátora, nič nezvyčajné. Jeho podpis je popri administrátorovi Fóra a vedúcej sekretariátu pri väčšine elektronickej korešpondencie, s ktorou sa občania Lipian na radnicu obracajú, či už ide o smeti alebo o strategické zámery rozvoja – ako v tomto prípade.

Internetová demokracia

Kým sa ponoríme do geotermálneho vrtu, citujme ešte z lipianskeho internetového portálu, ktorý je výrečným panoptikom života obyvateľov, ich starostí, problémov, reakcií na dobré či zlé stránky rozhodnutí a skutkov i nečinnosť volených predstaviteľov.

„Odpovedám na všetky jasne položené otázky týkajúce sa mesta a samosprávy, ktoré zodpovedajú aspoň elementárnym zásadám slušnosti“, odpovedá Eduard Vokál na inom mieste vo Fóre občanovi, ktorý na tieto pravidlá akosi zabudol.

„Pozrite si stránky ďalších najmenej sto tridsiatich ôsmich miest z asi dvetisíc sedemsto slovenských obcí na internete. Prejdite si stránky všetkých okolitých miest v našom okolí – Sabinov, Veľký Šariš, Stará Ľubovňa, Prešov, Spišská Podhradie, Giraltovce, Hanušovce, Levoča, Bardejov..., choďte aj inde na Slovensko. Neviem, či niekde nájdete taký priestor a toľko odpovedí predstaviteľov samosprávy, ako u nás?

Fórum pokladám za veľmi užitočné, pomáha mi v práci, sú v ňom zaujímavé podnety, ku ktorým by som sa možno inakšie nedostal. Sú tu námety, otázky, problémy, o ktorých je dobre vedieť, ale sú aj urážky, ktoré človeku ubližujú. S tým som sa už zmieril. A ešte čosi. Patrím do generácie, kde anonymný list či telefonát sa považoval za čosi podlé. Teraz sa to pre mnohých stáva štandardom. Veľmi rád sa s vami osobne stretnem, veci si vysvetlíme, ale musí to byť aj z vašej strany úprimná snaha o hľadanie pravdy, nie úsilie druhému ublížiť.“

Citovaný mail mnohé vysvetľuje. Eduard Vokál po štúdiu na elektrotechnickej fakulte a ročnej základnej vojenskej službe nastúpil v roku 1986 do výpočtového strediska prešovských ZVL ako programátor. Výpočtová technika sa mu stala pracovným nástrojom a pobyty na rôznych školeniach a kurzoch i v zahraničí zvyšovali jeho profesijné kvality.

„V tom čase už bolo možné hovoriť o istom politickom uvoľnení a stáže mi rozširovali obzor nielen odborne, ale aj spoločensky. Stalo sa mi blízke analyzovanie problémov a riešenie úloh, hľadanie ciest ako ich zdolať. Ak mám pred sebou prekážku, hneď sa mi vynára aj niekoľko možných ciest a riešení,“ dáva nazrieť do metód svojej práce, ktoré z neho urobili úspešného verejného činiteľa.

Za sedemnásť rokov

V novembri 1989 sa aktívne zapojil do politických zmien. Vzápätí ho kooptovali za poslanca národného výboru a v júni 1990 už sedel na predsedníckej stoličke Mestského národného výboru v Lipanoch. Pôvodne uvažoval, že funkciu vezme len do volieb. Odvtedy prešlo sedemnásť rokov a primátorský post zastáva stále. Citát, ktorým sme uviedli tieto Letopisy napovedá, prečo aj v posledných voľbách svoju pozíciu na čele mesta s prevahou obhájil.

„Zmeny systému, prebiehali v provinčných Lipanoch pokojnejšie ako inde. Neboli také vzrušujúce či dramatické. My sa pomenovaniu vidiek nebránime. Nehýbeme svetom. V mestečku s necelými siedmymi tisíckami obyvateľov každý každého pozná. A ľudia, čo tu pôsobili vo funkciách neboli režimom či politikou natoľko deformovaní, aby zabúdali na ľudský rozmer svojich postov. Poslanecký zbor sa obmenil, stal som sa predsedom, ale treba spravodlivo priznať, že to, čo inde predstavovalo problém: vodovod, kanalizácia, čistička – to všetko Lipany mali. Ba začali už aj s plynofikáciou. To vtedy letelo...,“ vracia sa k funkcionárskym začiatkom Eduard Vokál, v súčasnosti nielen primátor Lipian, ale aj uznávaný predstaviteľ Prešovského samosprávneho kraja.

„Pamätám sa na naše prvé rokovania. Boli sme noví. Rozmýšľali sme, do čoho sa

pustiť a počínali si ako vyslovení začiatočníci. Ak by dnes ktosi tvrdil, že mal jasnú predstavu, čo a ako urobiť, nemalo by to reálny základ. Len čo však bol schválený zákon o majetku obcí, ihneď sme privatizovali komunálne služby a drobné prevádzky. Mali sme odvahu, boli sme mladí, tridsaťroční, nezaťažení, preto sme sa do týchto vecí púšťali okamžite. Teraz to hodnotím ako pozitívny krok.

A ako sa vtedy tvorili rozpočty! Národná rada koncom decembra, v posledné dni roka schválila koľko peňazí dostaneme. Nezabudnem na tých prvých 13 miliónov. Keď bolo na investície dvesto alebo tristo tisíc – tak to bolo veľa. Dnes máme k dispozícii dvesto miliónov. To už je inakšie rozhodovanie a riadenie.“

Nádej menom Drinkáč

Je to už tridsať rokov, keď vrtné súpravy geologického prieskumu po prvý raz zastali pod lipianskym Drinkáčom, aby v jeho útrobách čosi niekoľko mesiacov hľadali. Rovnako aj severnejšie v Plavnici. Odborníci hovorili o prieskume nových zdrojov uhľovodíkov, geologickej stavbe hromošsko-šambronskej zóny a spišsko-šarišského paleogénu, o interesantných petrografických rozboroch horninového materiálu. Prostí ľudia zväčša stíšeným hlasom hovorili o nafte, a tí, obdarenejší obrazotvornosťou, už si aj predstavovali, ako z tunajších neúrodných ílov tryská na povrch v gejzíroch čierne zlato.

Prieskumníci naftu naozaj objavili. V hĺbke dvetisíc tristo metrov pod povrchom našli i ložisko zemného plynu s predpokladanou začiatočnou dennou produkciou 60 000 kubických metrov. V záverečných geologických správach však nezabudli v odporúčaniach uviesť aj skutočnosť, že ložiská sú malé a ťažba nerentabilná.

Pred niekoľkými rokmi si na geológov a vrty na kopci Drinkáč spomenul jeden z poslancov lipianskej samosprávy, keď na mestskom úrade zhromažďovali podnety do ďalšieho plánu činnosti. Prvý raz zaznela čarovná formulka: termálna voda.

Možno, že na toho rojka hľadeli spočiatku nedôverčivo, ale neskôr sa viacerí rozpamätali, že vo vrte Lipany-1 sa železné slimáky vrtákov doplazili až do hĺbky tri a pol kilometra, kde už neboli uhľovodíky, ale doslova vriaca voda vo výdatnom žriedle.

A tak pod Drinkáčom opäť zastali vrtné súpravy – tentoraz zo Slovenskej vrtnej spoločnosti, a.s. Gbely. Po overení technického stavu a geologických parametrov spomínaného vrtu zistili v hĺbke 3184 – 3390 metrov kolektory geotermálnych vôd s výdatnosťou 15 litrov za sekundu a teplotou od 94 do 102 stupňov Celzia. Takto sa v Lipanoch našiel jeden z najlepších zdrojov geotermálnych vôd na Slovensku s vysokou teplotou, dobrou výdatnosťou a nízkou mineralizáciou. A ešte čosi podstatné: „Využitie starého vrtu uhľovodíkovej prospekcie s obnoveným technologickým zariadením umožňuje využívať ho tak dlho, akoby išlo o novorealizovaný hlboký vrt – to znamená minimálne tridsať rokov, ale s nákladmi na úrovni 25 percent z nákladov, ktoré by bolo treba na nový vrt.“

„Na Drinkáči nie sme ešte celkom za vodou,“ pripomínal lipiansky starosta Eduard Vokál potrebu ďalších hydrogeologických a technologických testov. „Ale koncom januára budúceho roka už bude všetko jasné“, podčiarkoval presvedčene. A hneď mal naporúdzi aj niekoľko foriem osožného využitie geotermálnej energie. Rovnako hovoril o preložke štátnej cesty prechádzajúcej teraz centrom mesta. Po jej dokončení sa vytvorí veľkorysý priestor na urbanistické dotvorenie nielen centra Lipian, ale aj jeho ďalšej infraštruktúry a autobusovej stanice. A, pravdaže, nezabudol načrtnúť aj budúcnosť priemyselného parku, aby skompletizoval tri rozhodujúce projekty, ktoré spoločne s protipovodňovými investíciami určite udržia mesto nad vodou.

Emil SEMANCO

Späť