Aby drahé cesty aj rýchlo neosireli

Slovensko, 15. 10. 2007 (Verejná správa 21/2007)

Ak príde reč na naše diaľnice, potom platí: staviame dlho a mimoriadne draho. Kým nás stojí kilometer diaľnice asi pol miliardy korún, Chorvátov v prepočte necelých 200 miliónov korún. Slovensko chce preto napodobniť túto balkánsku krajinu v rýchlosti a efektívnosti stavania diaľnic, čo nebude jednoduché.

V súčasnosti využívame diaľnicu z Bratislavy až po Žilinu, ale s výnimkou úseku cez Považskú Bystricu. Úplne spojazdnená má byť až o tri roky. Chorváti za rovnaký čas postavili 320 kilometrový úsek medzi Záhrebom a Splitom. Vláda vyhlásila, že diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami by malo byť hotové v roku 2010. Dovtedy musí byť dokončené nielen severné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami, ale musí nastať významný posun aj pri budovaní južnej vetvy. Doteraz ministerstvo dopravy počítalo s dokončením severnej diaľnice až v roku 2013.

Odborníci však vnímajú tento zámer ako veľmi optimistický. Podľa nich sa za takú krátku dobu pripraviť projektová dokumentácia nedá. Na strane druhej vládny kabinet oznámil, že plánuje do pol roka zrýchliť vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnicou a urýchliť stavebné konanie. Novovymenovaný splnomocnenec vlády pre výstavbu diaľnic a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ing. Igor Choma začína modelovať celý projekt tak, aby väčšina kilometrov skutočne mohla byť hotová v roku 2010. „Okrem verejných zdrojov a zdrojov EÚ sme pripravení realizovať výstavbu diaľnic aj cez súkromno-verejné partnerstvá, takzvané PPP projekty. Ak sa vláda rozhodne postaviť diaľnicu prostredníctvom takéhoto projektu, potom stačí, ak sa dohodne so súkromným investorom, aby ju postavil v dohodnutom termíne a kvalite a počas prevádzky ju v požadovaných parametroch aj udržiaval. V praxi to znamená, že zverí stavanie aj prevádzkovanie 163 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest do rúk súkromníkov. Pritom 121 kilometrov je na úseku D1 od Bratislavy po Košice a 43 kilometrov na R1 Nitra - Selenec a Selenec - Hronský Beňadik. Cieľom je spustenie týchto úsekov v rovnakom termíne, čiže v roku 2010“, hovorí Igor Choma.

Z analýzy finančných potrieb aj technických problémov totiž vyplynulo, že takýto zámer nie je možné naplniť len z verejných zdrojov, ani zo zdrojov kofinancovania s európskymi fondmi, že musí byť k tomu zavedený osobitný prístup cez súkromno-verejné partnerstvá. Pre súkromné diaľnice zavedie osobitný režim, ktorý má umožniť, aby sa do roka začalo s hĺbkovými prácami. Na dosiahnutie tohto cieľa je treba podpísať zmluvy so súkromnými firmami, ktoré zaviažu Slovensko na najväčšie zadlženie v jeho histórii. Predpokladá sa, že pôjde o 175 až 250 miliárd korún.

Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák o výhodnosti PPP projektov povedal, že slovo výhodnosť nie je to správne, ale že potrebujeme rýchlo dobudovať infraštruktúru. Podľa neho sú projekty PPP vzhľadom na nedostatok vlastných finančných zdrojov riešením, ktoré je rýchlejšie, efektívnejšie, lepšie, aj keď je z hľadiska ekonomiky drahšie. Riaditeľ Palčák pripúšťa, že ak budú infraštruktúru stavať súkromní investori, môže sa takáto investícia predražiť asi o 40 percent. Preto zohrá kľúčovú úlohu výber vhodného typu zmluvy a rozdelenie rizika medzi koncesionára a štát.

Pri rozhodovaní o tom, či PPP projekty zvyšujú verejný dlh, posudzuje európsky štatistický úrad Eurostat tri riziká: riziko výstavby, dostupnosti a dopytu. Vláda môže na seba prevziať dôsledky spojené s rizikom dopytu, teda, že vodiči nebudú ochotní alebo schopní platiť za používanie diaľnice. Tieto pravidlá možno prirovnať k stavbe domu, pri ktorej sa človek dohodne so súkromnou firmou, že dom postaví v určitom termíne a kvalite a bude ho aj udržiavať. Predpokladá pritom, že dom bude prenajímať a splátky financovať z týchto príjmov. Ak je nulové riziko, že príjmy z prenájmu nepokryjú splátky súkromnej firme, vašu zadlženosť táto dohoda nijako neovplyvní. Ak je, naopak, toto riziko stopercentné a človek vie, že príjmy z prenájmu budú nulové, celú sumu splátok bude v budúcnosti platiť zo svojho. Jeho zadlženosť tak vzrastie už pred spustením projektu. Z ekonomického pohľadu je preto pri posudzovaní PPP projektov vždy dôležitá miera rizika dopytu. Čím väčšie je toto riziko, tým vyššie sú záväzky zadávateľa. Preto by bolo chybou rozbehnúť veľké PPP projekty bez toho, aby sme vyčíslili riziko dopytu a tým aj naše budúce záväzky. Aby sa nestalo, že diaľnice síce postavíme, len autá ich budú z dôvodu vysokých diaľničných poplatkov obchádzať a využívať iné trasy a cesty.

Cestovanie z Bratislavy do Košíc bude po dobudovaní diaľničného úseku o 1 hodinu a 40 minút kratšie, než je tomu dnes. Porovnajme: vodič dodržiavajúci maximálnu povolenú rýchlosť zdolá dnes trasu Bratislava- Košice približne za 5 hodín a 35 minút. Pri výpočte sa vychádzalo z toho, že súčasťou diaľničného úseku by bol aj tunel v oblasti Hričovského podhradia a Dubnej skaly. Jeho ukončenie do roku 2010 však nie je reálne, vláda preto ako náhradné riešenie navrhla dočasné vybudovanie štvorprúdovky pri Žiline. Tunel by pritom spomínanú trasu skrátil o 25 minút. A tento tunel nie je prvým a určite ani posledným otáznikom, ktorý čaká na odpoveď vlády.

Tibor BUCHA

Späť