Hamletovská otázka pre investorov

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Téma energetických úspor v stavebníctve sa stala takmer kultovou. Napriek presvedčivým argumentom však výstavba energeticky úsporných rodinných a obytných domov u nás nenapreduje. Individuálni aj komerční investori váhajú, osveta medzi občanmi postupuje pomaly. O probléme píše Mgr. Juraj Bondora z Centra energeticky úsporných stavieb.

Kým vo Viedni chystajú tímy odborníkov aj na európske pomery rozsiahly projekt energeticky pasívneho sídliska s kompletnou sociálnou a technickou infraštruktúrou, kým desiatky takýchto menších sídlisk alebo radových domov v rakúskych a nemeckých mestách už ani nevzbudzujú pozornosť, na Slovensku k princípom nízkoenergetických, či pasívnych domov stále vládne nedôvera. V lepšom prípade sa uvažuje nad tým, či sa hodia do nášho prostredia, či nejde iba o experimenty avantgardných architektov, projektantov a výrobcov technických zariadení budov. Väčšinu stavebných inžinierov odrádzajú odlišné typy konštrukcií a obvodových stien, v ktorých navyše treba inštalovať netradičné technické vybavenie. Staviteľov straší predstava nekompromisnej, stopercentnej presnosti pri stovkách dôležitých detailov. Radšej ostanú pri klasickom fortieli, benevolentnom k drobným nedostatkom a nepodarkom.

Je zrejmé, že kým nebude dopyt, nebudú ani energeticky úsporné stavby. Skvelé výsledky meraní energetickej spotreby v zahraničných pasívnych stavbách by mohli dostatočne motivovať nielen odborníkov, ale aj laikov. Ako zvyčajne, prví slovenskí investori sú zväčša nadšenci, ktorí vidia ďalej ako po najbližšie úpravy cien energií. Motiváciou by však nemala byť len úspora energií, ale aj možnosť zdravo bývať a pracovať, učiť sa i zabávať, motiváciou by malo byť naše svedomie, aj zdravý sedliacky rozum.

Nič nie je zadarmo

Obce a mestá vlastnia budovy, postavené v druhej polovici minulého storočia, niektoré sú aj spred druhej svetovej vojny. Zväčša potrebujú rozsiahlu obnovu, niektoré sú zrelé na asanáciu. Obnoviť staré, alebo postaviť nové? Odpoveď na našu otázku dá ich statický a energetický audit. Všeobecne platí, že jednoduchšia aj efektívnejšia je výstavba nového objektu ako komplexná rekonštrukcia starého. Okrem toho pamiatkovo chránené budovy sa rekonštruujú ináč ako bežné občianske stavby. Zregenerovať možno aj obytné domy zdevastované sociálne neprispôsobivými občanmi.

Samosprávam môžu pri rozhodovaní pomôcť odborníci, ale ani to nie je zadarmo. Máloktorá samospráva si môže dovoliť niekoľkostotisícový audit a na jeho základe spracovať kvalitný projekt na získanie dotácie z eurofondov a v prípade, že ich získa, aj architektonickú štúdiu a realizačný projekt. Aj toto vysvetľuje a do istej miery ospravedlňuje absenciu energeticky úsporných stavieb.

Priamymi finančnými dotáciami by mali pomáhať investorom (nie staviteľom!) zainteresované ministerstvá cez špeciálne podporné programy, banky úľavami z úrokových sadzieb a výrobcovia stavebných materiálov zľavami z cien. To nie je utópia. Veď v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku spolkových krajinách nie je takáto podpora neobvyklá. Nemusíme za každú cenu hľadať náš vlastný originálny model, keď môžeme prevziať už overený a spoľahlivo fungujúci systém.

Možno „už“ v roku 2009 sa dočkáme podporného programu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Do decembra 2007 má vypracovať koncepciu na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov. Tá bude podkladom na prípravu podporných programov, ktoré by umožnili samosprávam zlepšovať energetickú bilanciu ich objektov. Za istých okolností by mohli napomôcť aj výstavbu energeticky úsporných budov. V súčasnosti ministerstvo takýto program nemá. Keďže regenerácie niektorých budov tak dlho čakať nemôžu, musia samosprávy hľadať iné riešenia. Tu by mohla pomôcť napríklad Slovenská záručná a rozvojová banka so svojimi úverovými programami.

Banka poskytne úvery, okrem iného, aj na výstavbu nových bytov a rodinných domov, na modernizáciu a opravu bytov, rekonštrukciu a renováciu rodinných a bytových domov. Podporuje aj stavebné opatrenia zamerané na úsporu energie a zníženie emisií oxidu siričitého a uhličitého. Napríklad výmenou okien, modernizáciou vykurovania vrátane prechodu na palivá uvoľňujúce menej oxidu uhličitého, inštaláciou ústredného kúrenia, rozvodu teplej vody a tepelnej izolácie. Z úverov možno financovať až osemdesiat percent projektovaných nákladov. 

Zatepľovanie nie je regenerácia

Zákon č. 555/2005 Z .z. o energetickej hospodárnosti budov priniesol nový odborný termín - dodatočné zatepľovanie budov. To sa stalo súčasťou významnej obnovy bytových aj nebytových budov, na ktoré budú pri kolaudácii po prvom januári 2008 povinne vystavovať energetické certifikáty. Takéto budovy majú mať podobné energetické vlastnosti ako novopostavené budovy, pričom novostavby musia spĺňať minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti, určené slovenskými technickými normami. Existujúce budovy po významnej obnove (STN 73 0540) musia funkčne aj ekonomicky spĺňať požiadavky porovnateľné s energetickou hospodárnosťou nových budov. Odlišné kritériá pre budovy nové a obnovované vychádzajú z reálneho fyzického stavu bytového fondu. Projektanti sú zo zákona povinní zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov (aj budov obnovovaných). Výpočet a energetický posudok budú tvoriť súčasť projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu u stanovených bytových i nebytových budov (okrem budov uvedených v § 2 odseku 2 zákona č. 555/2005 Z. z.).

Znalosť vyhlášky je pre autorizovaného inžiniera predpokladom, aby správne vypočítal minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť budovy v projektovej dokumentácii k stavebnému povoleniu. Je aj podmienkou na získanie živnosti na energetickú certifikáciu. Odborníci na základe osvedčenia o skúške odbornej spôsobilosti budú od budúceho roka zostavovať energetické certifikáty a energetické štítky ku kolaudácii nových a obnovovaných bytových aj nebytových budov.

Pojem „významná obnova“ predstavuje v zmysle uvedeného zákona také stavebné úpravy budov, ktoré výrazne zasiahnu do ich tepelnej ochrany. U nás to v praxi znamená oblepenie plášťa budov osemcentimetrovým polystyrénom s fasádnou omietkou optimistickej farby, v lepšom prípade aj výmenu a izoláciu strešného krytu, výmenu netesniacich okien za plastové a nahradenie zastaralého vykurovacieho systému úsporným, ale drahším.

Sú tieto opatrenia skutočne významnou obnovou budovy?

Zákon umožňuje vykonávať zatepľovanie prakticky každému, kto sa udrží na lešení a pritom zvládne aj prácu s certifikovaným zatepľovacím systémom. Niekde sa však stala chyba: až príliš často ostávajú investorom po zateplení oči pre plač v dôsledku „vyšťaveného“ bankového účtu, vlhkých kútov nad oknami a zanedbateľných energetických úspor. 

Tepelná izolácia budov, ktorou mienime dosiahnuť výrazné energetické úspory, je proces oveľa zložitejší a náročnejší na prípravu i realizáciu. Dosiahnuť pokles spotreby energie v porovnaní s pôvodným stavom o šesťdesiat až sedemdesiat percent, radikálne zmeniť vzhľad, vnútornú klímu regenerovaných objektov a tým aj život ich užívateľov vyžaduje dokonalý a zložitý manažment. Proces regenerácie panelových domov v mestskej časti Brno - Nový Lískovec môže slúžiť ako príklad. Publikácia starostky tejto mestskej časti je výborným návodom a sprievodcom peripetiami regeneračného procesu, a určite pomôže pri rozhodovaní, kde začať, s kým spolupracovať a ako komplexnú obnovu bytových domov financovať. 

Energeticky pasívne novostavby

Bez ohľadu na existujúci fond bývania vždy bude treba stavať nové obytné budovy. Nové predovšetkým vlastnosťami a spôsobom prevádzky. Ak uprednostníme výstavbu napríklad energeticky pasívnych nájomných bytových domov z takzvaných ľahkých drevených komponentov, budú nám naši potomkovia vďační. Likvidácia takéhoto domu, navyše s drevenými dverami a rámami okien, bude podstatne jednoduchšia ako likvidácia betónových, tehlových, prefabrikovaných, či dokonca polystyrénových tvárnic, plastových dverí a rámov okien. Možno nás vzdialená budúcnosť nezaujíma, ale mala by, lebo likvidácia padne na plecia našich priamych potomkov. Bez ohľadu na použité stavebné materiály technológie a postupy, mali by sme sa rozhodovať výhradne pre energeticky úsporné riešenia. 

Na výstavbu ktorejkoľvek energeticky úspornej stavby nie je potrebný len dokonalý architektonický návrh, dokonalé projekty stavby, vzduchotechniky, výplní stavebných otvorov a rozvodov elektrickej energie. Dôležitým princípom je nepriepustnosť vzduchu, ktorou zamedzíme únik tepla z objektu. Ak projekt novostavby nepočíta s vykonaním skúšky neprievzdušnosti objektu, takzvaným Blower-Door-testom, je deklarovaná nízkoenergetická alebo energeticky pasívna stavba nanajvýš podozrivá. Dokonalá príprava, dokonalá výroba komponentov, dokonalá realizácia, skúška správnosti – to sú štyri predpoklady úspešnej energeticky úspornej stavby.

V roku 1994 definovali na darmstadtskej univerzite Dr. Wolfgang Feist a profesor Bo Adamson zo Švédska princípy energeticky pasívnych budov. Z nich sú dva zvlášť dôležité. Spotreba energie na vykurovanie by nemala presiahnuť pätnásť kilowathodín na meter štvorcový za rok. Spotreba väčšiny obytných budov postavených do roku 1990 je desať až pätnásťnásobne vyššia. Potom je to vzduchotesnosť plášťa budovy meraná Blower-Door-testom vo fáze hrubej stavby, teda v čase, keď ešte možno odstrániť miesta prieniku vzduchu. Meranie prebieha pri pretlaku a podtlaku päťdesiat kilopascalov a v priebehu jednej hodiny nesmie v meranom objekte klesnúť tlak, zodpovedajúci úniku viac ako šesťdesiatich percent objemu pretlakového vzduchu.

Keďže tieto technické údaje bežným investorom veľa nehovoria, zaviedli sa aj zrozumiteľnejšie pojmy: päťlitrový, trojlitrový, či litrový dom. Názov vyplýva z množstva vykurovacieho oleja, potrebného na vykúrenie jedného metra štvorcového obytnej plochy za rok, porovnaného so spotrebou paliva v osobnom aute na sto kilometrov. Viac ako pätnásťročná prax ukázala, že vykurovanie energeticky pasívneho domu s obytnou plochou stodvadsať metrov štvorcových stojí v prepočte menej než tritisícpäťsto korún ročne.

Informácie o stovkách inšpirujúcich príkladov získa priemerne zdatný užívateľ internetu so základnými jazykovými znalosťami angličtiny a nemčiny veľmi ľahko. Stačí zadať heslo „energeticky pasívne domy“.

Juraj BONDORA

Späť

Komentáre	Posledný príspevok 12.06.2008 20:21:13
Komentár	Meno	Dátum
Energeticky pasívne domy	Miroslav (Neregistrovaný)	11.01.2008 12:38:55
RE: Energeticky pasívne domy	j. bondora (Neregistrovaný)	12.06.2008 20:21:13