Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 8. 11. 2007 (Verejná správa 22/2007)

Najvýznamnejšou zahraničnou návštevou na Slovensku bola októbrová oficiálna návšteva prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka. Po oficiálnom privítacom ceremoniáli a krátkom stretnutí prezidentských párov boli za účasti oboch prezidentov podpísané medzinárodné zmluvy. Partneri mapovali aj oblasti, v ktorých je priestor pre skvalitnenie vzájomnej spolupráce. Hovorili o ďalších dohodách, ktoré je možné uzavrieť a ktoré sa týkajú najmä vedy, školstva, kultúry, obchodu a cezhraničnej spolupráce. Táto téma je aktuálna vzhľadom na vstup Slovenska do schengenského priestoru, ktorý vymedzuje členské krajiny Európskej únie od nečlenských. Ivan Gašparovič konštatoval, že budeme hľadať nové spôsoby cezhraničného styku s Ukrajinou. Prevzal od Viktora Juščenka zoznam slovenských občanov, ktorí zahynuli v ukrajinských väzeniach v rokoch 1944 –1954. Obaja prezidenti vyjadrili spokojnosť so vzájomným riešením problematiky národnostných menšín. Na záver stretnutia pozval ukrajinský prezident nášho prezidenta na návštevu Ukrajiny.

Ďalšou príjemnou udalosťou bola návšteva Tomáša Baťu. V priateľskom rozhovore si jeden z najväčších podnikateľov Československa a sveta s pomínal na životné a pracovné skúsenosti, po ktorých nasledovalo vybudovanie impéria v oblasti obuvníckeho priemyslu. Na svoj vek mimoriadne vitálny Tomáš Baťa neskrýval svoju radosť z pobytu u nás a z prosperovania Slovenskej republiky. Vyslovil nádej, že spolupráca Slovenska s Českou republikou bude vždy dobrá. Konštatoval, že Slovensko má pred sebou veľkú možnosť presadiť sa nielen v Európe, ale i vo svete, a to nielen v oblasti automobilového priemyslu.

Pri príležitosti vzácneho životného jubilea – 85. narodenín – prijal Ivan Gašparovič aj významného publicistu a spisovateľa Romana Kaliského. V rozhovore sa vrátili do čias, keď Roman Kaliský výrazne profiloval týždenník Kultúrny život i do obdobia jeho významnej podpory vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Program, ktorý sa uskutočnil v priestoroch Prezidentského paláca, zahŕňal i prijatie poverovacích listín od štyroch nových veľvyslancov – z Peru, Bangladéša, Kene a Jemenu.

Na východnom Slovensku sa I. Gašparovič zúčastnil podujatí pri príležitosti 63. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Na miestach historických bojov bol prítomný aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška, podpredseda vlády Dušan Čaplovič a minister obrany František Kašický. Po pietnom akte kladenia vencov vystúpil prezident s príhovorom, v ktorom zdôraznil, že Karpatsko-duklianska operácia otvorila cestu k definitívnemu oslobodeniu našej vlasti a patrila medzi kľúčové boje druhej svetovej vojny, ktoré viedli k úplnej porážke fašizmu. Dukliansky priesmyk si preto plným právom zaslúži pomenovanie „brána slobody.“

V rámci svojich plánovaných ciest sa na výstavisku TMM v Trenčíne spolu s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom zúčastnil otvorenia 13. ročníka medzinárodného veľtrhu elektrotechniky, elektroniky a energetiky. Prezident vyzdvihol význam orientácie slovenskej ekonomiky na uvedené odvetvia: „Elektrotechnika, elektronika sú odvetvia budúcnosti a tento veľtrh potvrdzuje ich perspektívu aj na Slovensku. Som rád, že sa im u nás venuje stále intenzívnejšia pozornosť, pretože vyspelosť týchto odvetví sa stáva aj meradlom životnej úrovne obyvateľov.“

Vo svojom rodnom meste Poltár, ktoré slávi 705.výročie prvej písomnej zmienky, sa zúčastnil podujatia s názvom Dni mesta – Dni Pástora. Hlavu štátu privítal primátor mesta Pavel Rončák a prezident so sprievodom sa potom odobrali na slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva. Bolo venované významnej osobnosti mesta – Júliusovi Pástorovi – u čiteľovi, riaditeľovi, správcovi školy, knihovníkovi, kronikárovi a organizátorovi kultúrneho, športového a spoločenského diania v Poltári. Vďační občania mesta tejto všestrannej osobnosti odhalili pamätnú tabuľu na budove Mestskej knižnice.

Prezident v uplynulom období navštívil i Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré je v prevádzke už pätnásť rokov a znamená veľký prínos v oblasti protipovodňovej ochrany, v zlepšení plavebných podmienok a vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomu nás zaväzuje aj členstvo v Európskej únii, ktorá preferuje využívanie týchto zdrojov energie. Slovensko pritom využíva viac ako 55 percent domáceho hydroenergetického potenciálu, k čomu významne prispela aj výstavba VD Gabčíkovo. Ivan Gašparovič zastáva názor, že Gabčíkovo by malo dôsledne naplniť myšlienku, ktorá viedla k jeho naprojektovaniu. "Maďarská strana, ktorá určite v duchu chápe, že Gabčíkovo je pozitívna vec, by mala aj verbálne a politicky uznať, že toto dielo treba dokončiť," povedal. Dodal, že Vodné dielo Gabčíkovo je ekonomicky veľmi výhodné a je nepopierateľné, že slúži ako ochranná bariéra pri veľkých vodách nielen pre Slovensko, ale aj pre časť Maďarska. Pripomenul tiež, že sa nenaplnilo nič z negatívnych predpovedí, ktoré sa počas budovania vodného diela objavovali.

Do programu hlavy štátu v poslednom čase neustále zasahovalo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré však nespôsobila slovenská strana a na ktoré nemohol prezident Slovenskej republiky nereagovať. Komplikácie spôsobované neochotou maďarskej strany ku konštruktívnemu dialógu chcel pomôcť riešiť náš prezident aj formou dialógového telemostu so svojím maďarským partnerom Lászlom Sólyomom. Ten ale návrh odmietol. Podobne maďarská strana odmietla dvojstranné stretnutia ďalších ústavných činiteľov.

Slovenský prezident pripomenul, že každé takéto stretnutie by mohlo byť významné. Významné však bude iba vtedy, ak bude zamerané smerom do budúcnosti a na potreby občanov. Podľa Ivana Gašparoviča tí očakávajú teraz i v budúcnosti najmä posilnenie občianskych, sociálnych a spoločenských istôt. Otváranie histórie v súčasnej dobe a takým spôsobom, ako to robia niektorí politici, nie je dobré na budovanie spoľahlivých vzťahov. „Dnes je táto doba dávno za nami. Veľká časť dnešných generácií nemá objektívne vedomosti o historických dejoch a pripomínať im to z pozície možnej nenávisti a hľadania problémov je dnes neprijateľné“ – povedal I. Gašparovič. Zároveň ocenil médiá, ktoré využili svoj vplyv na hľadanie ciest porozumenia a prospešnej spolupráce. Oceňuje aj hlasy občanov, najmä z južného Slovenska, ktorí mu tlmočili svoj nesúhlas s vyvolávaním nezhôd, ku ktorým sa uchyľujú niektorí politici z maďarskej strany. Občania od politikov chcú, aby hľadali cesty spolupráce a priateľského spolunažívania, nie aby postupovali naopak.

Prezident SR sa vyjadril aj na margo maďarských polovojenských gárd, ktorých členovia ohlásili rozšírenie svojich aktivít na územie Slovenskej republiky. Očakáva, že aj maďarskí štátnici sa k vzniku a pôsobeniu gárd vyjadria jednoznačne. Vyslovil poľutovanie nad tým, že sa zatiaľ tak nestalo. Zároveň však verí, že maďarská generálna prokuratúra uskutoční konkrétne a rázne rozhodnutie, lebo čím to urobí neskôr, tým to bude horšie. V prípade, že by maďarské gardy prekročili hranice Slovenskej republiky, prezident Ivan Gašparovič je presvedčený, že príslušné slovenské orgány budú konať svoju povinnosť a zakročia voči osobám, ktoré by chceli u nás vyvíjať neprijateľnú činnosť.

Späť