Jazykovedná aj spoločenská úvaha

Slovensko, 3. 12. 2007 (Verejná správa 23/2007)

Priznám sa, že som dlho váhal, či túto úvahu mám napísať. Tematickým rozmedzím našej rubriky sú totiž otázky jazyka, jazykovej správnosti a tvorby zmysluplného textu. Napokon som sa predsa len rozhodol širšie koncipovanú tému spracovať, lebo aj ona potvrdzuje, že jazyk a spoločnosť sú spojené nádoby. Pravdaže, uvedený tematický rámec musím prekročiť, musím sa dotknúť aj širších spoločenských súvislostí.

Podnetom na napísanie dnešnej úvahy bol článok uvedený sugestívnym titulkom Suverén (SME 21. 5. 2007). Autor v ňom fejtónovým perom píše o triumfe žilinských futbalistov, ktorí sa už dve kolá pred skončením slovenskej Corgoň ligy stali majstrami. Na malej textovej ploche čitateľa vovádza do žilinskej šatne, v ktorej v bujarej atmosfére buráca „pesnička Petra Nagya – Aj tak sme všetci frajeri“. Týchto frajerov autor hodnotí veľmi vysoko, podľa neho sú to „skvelí nepoddajní futbalisti“, ktorí nad svojím súperom „zvíťazili futbalovo ľahko. Hrou pre diváka. Správni frajeri.“ V poslednom odseku svojho textu sa vracia k názvu článku a k jeho oprávnenosti: „Do konca Corgoň ligy zostávajú ešte dve kolá. Prichádza žilinský rekordér. Suverén.“

Bez hodnotiaceho komentára sa najprv vráťme k vymedzeniu významu slova suverén. V slovníkoch sa mu pripisuje trojaký význam:

1. V prvom význame ho Krátky slovník slovenského jazyka a Slovník cudzích slov považuje za synonymum slov panovník, vládca. V Slovníku slovenského jazyka sa k tomu pridáva charakteristika nositeľ najvyššej zvrchovanej moci.

2. V druhom význame je suverénom ten, kto vynikajúco ovláda dajaký odbor, a teda je v tomto odbore suverénom.

3. V treťom význame sa nášmu slovu prisudzuje pejoratívny význam. Ak sa niekto vo vzťahu k druhým správa ako suverén, suverénne, môžeme síce konštatovať, že sa správa a koná sebavedome a samostatne. Neraz však jeho počínanie a konanie možno hodnotiť tak, že sa správa k druhým povýšenecky, vyvyšuje sa, pohŕda druhými.

Z obsahového zamerania analyzovaného článku – a potvrdzujú to aj uvedené citáty – vyplýva, že autor použil slovo suverén v druhom význame. Žilinských futbalistov charakterizoval ako skvelých a nepoddajných hráčov, ktorí nad svojím súperom zvíťazili futbalovo ľahko.

A tu sa dostávame k podstate problému, pre ktorý som sa rozhodol napísať túto úvahu. Reč bude síce o jazyku, budeme ho však sledovať v širších spoločenských kontextoch. Pôjde mi teda o naznačenie vzťahov medzi jazykom a spoločnosťou. V rámci týchto vzťahov môže dôjsť k napätiu, vibrácii v rámci významu toho istého slova.

Pokiaľ ide lexikálny význam slova, niektorí jazykovedci tvrdia, že slovo nadobúda svoj vecný význam iba v konkrétnom kontexte (texte). Mimo kontextu je jeho význam neurčitý, nemožno ho jednoznačne vymedziť. Toto tvrdenie by sa čiastočne mohlo vzťahovať na viacvýznamové slová. Až v konkrétnom kontexte zistíme, či sa v ňom slovo kohútik použilo vo význame vodovodný alebo plynový kohútik, prípadne či ide o malého kohúta. Dôležité však je, že aj mimo kontextu vieme, že slovo kohútik má uvedené tri významy. Predpokladá sa totiž, že nositelia jazyka majú povedomie o týchto významoch ukotvené vo svojej jazykovej a štýlovej kompetencii. A teda kontext iba potvrdí, v ktorom z možných významov ho autor použil, čo si uvedomí aj adresát. Preto sme aj významové uplatnenie slova suverén v analyzovanom článku dokázali bez väčších problémov identifikovať.

Práve v tejto súvislosti musím uviesť ďalší dôvod, pre ktorý som váhal, či túto úvahu napísať. Riskujem totiž, že si vyslúžim obvinenie, že sa povýšenecky (suverénne) vyjadrujem o suverénnosti žilinských futbalistov. Ba možno sa nájdu aj takí, čo budú tvrdiť, že znevažujem slovenské hodnoty. Nemôžem totiž nepovedať, že žilinskí futbalisti sú absolútne dokonalí, čo je jeden z významov slova suverén, iba v slovenskej Corgoň lige. V medzinárodnom kontexte znamenajú veľmi málo, čo potvrdili ako suverénni majstri Slovenska v predchádzajúcich ročníkoch na medzinárodnej scéne. K tomu dodávam, že v televízii som paralelne sledoval stretnutie Žiliny s Banskou Bystricou a zápas anglickej ligy. Tam som si opätovne uvedomil, čo je nepoddajný futbalista a čo je skutočná hra pre diváka. A uvedomil som si aj to, ako vyzerá slovenský suverén, ktorý by v anglickej lige patril k podpriemeru.

Záver bude jazykový i spoločenský. Z jazykovedného hľadiska naďalej zastávam názor, že slovo ma konštantný (slovníkový) vecný význam aj mimo kontextu. Len preto tento význam dokážeme vnímať, vieme isté slovo použiť v základnom alebo posunutom význame. Zároveň platí, že ak význam slova neposudzujeme len v jazykovom, ale aj v širšom kultúrno-spoločenskom kontextu, jeho význam sa môže modifikovať, prípadne môže dôjsť medzi významom konkrétneho slova a týmto kontextom k napätiu.

K takejto významovej vibrácii došlo aj v slove suverén, ktoré je titulkom analyzovaného článku. V kontexte slovenskej ligy sa potvrdilo v jednom zo svojich významov, v širšom, medzinárodnom kontexte sa tento jeho význam vo aj vo vzťahu k žilinským majstrom spochybňuje.

To z jednej strany pripomína, že so superlatívmi treba aj v jazyku a v texte pracovať opatrne, z druhej strany to zas hovorí, ako málo nám na Slovensku stačí, aby sme niečo ohodnotili najvyššou značkou kvality.

Ján FINDRA

Späť