Richtár je richtárom aj v montérkach

Slovensko, 4. 12. 2007 (Verejná správa 24/2007)

Krajina ako vymaľovaná. Cesta z Rožňavy na Košice vedie cez Slovenský kras popri turnianskom hradnom vrchu, míňa križovatku hradských na Spiš a na Gemer, obtrie sa o Moldavu nad Bodvou a vhupne do historického Abova. Málokoho nezaujme a neuchváti scenéria Silickej planiny ukrývajúca unikátnu Gombaseckú jaskyňu i ľadovú Domicu, divoká vyzývavosť neďalekého zadielskeho kaňonu s homoľami vápencových brál, alebo mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí postavené grófom Andrášim pre Františku Hablavcovú – až za hrob milovanú životnú družku.

Vnemom sa z diaľky neprehliadnuteľne ponúka aj náš najzachovalejší hrad – bebekovské peňazokazecké sídlo na Krásnej Hôrke a vďačne vás tu vítajú vľúdne a teplé, do červena sfarbené stráne plné viniča, bohato zarybnené jazerné plochy s vyblýskanými zrkadlami hladín a ďalej medzevské hámre, jasovské kláštorné i speleologické rarity a iné návštevnícke, turistické lákadlá. Kdesi uprostred tohto príťažlivého magnetizmu, v miestach, kde potočné naplaveniny Čečanky prechádzajú do nivných, úrodných černozemných polí v Košickej kotline, ležia Čečejovce – obec ako z obmaľovánky – s miestnou časťou Seleška a dávno zaniknutou osadou Pospechova Ves, nachádzajúcou sa pri starej ceste z Buzice do Jasova.

Dedina ako obrázok

Asociáciu príťažlivého krajinárskeho motívu pre štetec maliara vyvoláva panoráma výstavných domčekov, bielych stien a červených škridľových striech uprostred záhradnej zelene na šírošírej rovine. Takmer výtvarný zážitok umocňuje už prvý bezprostredný kontakt s obcou, do ktorého sa hneď pri vstupe ponúka niekdajší rokokový, klasicisticky adaptovaný szirmayovský kaštieľ, dvestoročný rímskokatolícky kostol zasvätený evanjelistovi Jánovi s invenčne riešeným vstupom na cintorín od architekta Ladislava Timuru, parčík s pamätníkom obetiam prvej a druhej svetovej vojny i miléniový kamenný ihlan s uchovaným odkazom pre budúce generácie Čečejovčanov, ktorý si vyberú a prečítajú až o sto rokov.

Ak by sme sa vrátili len o dva roky, mohli by sme ponúknuť aj inú paralelu. V súťaži Dedina roka 2005, ktorú organizuje Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci so Spolkom pre obnovu dediny zvíťazilo vtedy Vlachovo v Rožňavskom okrese. Ale medzi tými, ktorí sa umiestnili vo všetkých šiestich hodnotených oblastiach, by sme našli aj Čečejovce. Tie boli najlepšie práve v kategórii Dedina ako maľovaná. Porota vyzdvihla a ocenila mimoriadne výsledky spolupráce tunajšej samosprávy a expertov pri komplexnej obnove verejných priestorov. Čečejovce zároveň získali nárok na dotáciu z prostriedkov Programu obnovy dediny.

Prechádzka storočiami

Ak by sme Kostolnou ulicou prešli vari sto krokov popri úžasnej smutnej vŕbe, ktorá je miestnym, prírodovedcami chráneným stromom, zastaneme pred pamätihodnosťou, ktorej interiér skutočne vyráža dych. V ranogotickom kostolíku, ktorý získali tunajší kalvíni po povstaní Františka Rákocziho II. v roku 1703, sú nástenné a stropné maľby, ktoré v zachovaných zlomkoch viackrát vápennými nátermi zatretého christologického cyklu patria k najvýznamnejším kultúrnym hodnotám svojho druhu a vyhlásili ich za národnú kultúrnu pamiatku. Na ich mimoriadny význam už v roku 1893 upozornil skvelý košický historik umenia a ilustrátor Viktor Miškovský a zrejme inicioval aj opätovné odkrytie tejto „biblie chudobných“ i jej čiastočné zreštaurovanie. Na záchrane fresiek pracoval pred vyše šesťdesiatimi rokmi i akademický maliar Peter Kern a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia akademický sochár Ladisláv Székely, akademický maliar Gejza Barci a Peter Vereščák.

Aj teraz patrí stredoveký kostolík pamiatkárom a archeológom. V presbytériu s evidentnými románskymi stavebnými prvkami našli doktor Ladislav Olexa a magister Peter Tajkov zvyšky starej podlahy a uprostred svätyne odkryli stopy po pôvodnom oltári z čias, keď ešte patril katolíkom. Pod oltárom v hĺbke dve metre objavili kostru, ktorá podľa dohadov môže byť skeletom niektorého z majiteľov obce. A tých bolo po roku 1317, kedy ju od uhorských kráľov dostali potomkovia Abovcov, viac než dosť – Perényovci, Tharczayoci, Péderyovci, Bozinkayvci, Szirmayovci...

Poddanská obec v úrodnej rovine mala aj iný magnetizmus, než ten, čo sme už spomínali. Mala príťažlivosť florénov a iných pomerne ľahko získaných pôžitkov a naturálií.

Ani sa nechce veriť, že v niekdajšej, na tie časy ľudnatej dedine, kde v roku 1427 narátali vyše 350 duší, o tristo rokov neskôr žili len štyri želiarske rodiny. Väčšina obyvateľstva ušla pred tureckým nebezpečenstvom, ďalší podľahli epidémiám, najmä cholere. Vtedajší majiteľ obce Ondrej Szirmay sa podujal spustnutú dedinu zveľadiť. Keďže bol kalvín, začal ju osídľovať maďarskými reformačnými rodinami. Prisťahovalci do vyľudnených oblastí boli podľa rozhodnutia parlamentu z roku 1723 oslobodení od platenia daní na šesť rokov. Neskôr prichádzali do obce slovenskí, poľskí i rusínski obyvatelia, a tak sa znovu stávala viacjazyčnou a viackonfesnou. Nevoľníctvo v Uhorsku zrušil až v roku 1785 cisár Jozef II. Poddaní však museli robotovať na pánskom až do roku 1848. V Čečejovciach ich čakali urbárske chomúty na troch veľkostatkoch.

Odborníci určite nájdu odpoveď na mnohé záhady čečejovského kostolíka a krypty pod ním. V záujme historickej pravdy by však pri tom nemali zohľadňovať religiózne hľadiská a požiadavky. Tento názor zastáva aj reštaurátor Igor Sokolovský, ktorý žije v obci a pôsobí na budapeštianskej akadémii. Ako experta na záchranu pamiatok ho pozývajú prednášať na mnohé prestížne fóra a sympózia v zahraničí. Dátum vzniku tejto pamiatky posunul o niekoľko storočí do minulosti.

Splnené sny

Malebnosť abovskej nížiny, vyžarovanie génia loci a najmä podmanivosť fresiek v modlitebni reformovanej cirkvi zaujali budapeštianske maliarky Júliu Angyalovú, Sáru Osgányiovú i profesorku na užhorodskom výtvarnom inštitúte Ľudmilu Korž-Raďko natoľko, že ich dlhé hodiny študovali a skicovali. Boli inšpiráciou pre viaceré obrazy i sochárske diela, ktoré tu vznikli na prvom ročníku Medzinárodného výtvarného sympózia. Zorganizovali ho Igor Sokolovský spoločne s tunajším podnikateľom Ladislavom Orosom, ako jedno z ťažiskových podujatí k 690. výročiu prvej písomnej zmienky o obci. Podnety a motívy pre svoje diela v Čečejovciach našli ďalší vyše dvadsiati umelci, ktorí sem prišli z celého Slovenska, z Írska, Veľkej Británie, Litvy, Slovinska, Ukrajiny, Rumunska a Maďarska. O zaujímavé príspevky do kultúrneho programu sa postarali i umelci akcie – Rakúšan Ernst Ringler a medzevský výtvarník Helmut Bistika inštaláciami objektov a obrazov priamo na uliciach. Svoj diel na obecnej sláve mali i miestni talentovaní ľudoví umelci – inžinier František Palenčár a jeho švagriná Magdaléna, ktorí sa predstavili autorskými kolekciami drevorezieb v spoločenskom centre.

Organizátori plenéru hovorili o splnenom sne, účastníci o zrode novej tradície a vedenie obce vyhliadky na ďalšie stretnutia umelcov v Čečejovciach podporilo. K aktivitám Csemadoku a jeho súborov, k činnosti ďalších agilných spoločenských organizácií by takto pribudol ďalší kamienok do zaujímavej mozaiky.

Nie je vždy nedeľa

Podľa básnika len vrabce majú vždy nedeľu... Život na dedine sprevádza viac všednosti, ťažkej práce a starostí. Čečejovčania sa pri plnení ďalších snov, strategických a rozvojových zámerov môžu oprieť o územný plán, o materiály Združenia obcí údolia Bodvy a Združenia obcí údolia Kaňapty. Práve so susedmi sa chystajú na výstavbu chýbajúcej kanalizácie i čističky odpadových vôd.

„Plynofikácia výrazne prispela k zlepšeniu čistoty ovzdušia a sieť verejného vodovodu k zásobovaniu obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou. Aj separovaním komunálneho odpadu sa znížilo zaťaženie životného prostredia,“ prízvukoval zástupca starostu inžinier Július Pelegrin. „V budúcnosti sa budeme musieť popasovať aj s preložkou štátnej cesty I. triedy, ktorá prechádza obcou a spôsobuje nemálo problémov.“

Dedinu pretína hlavný cestný ťah E 571. Krája ju prostriedkom ako nôž melón. Melónov je v obci požehnane. Vždy bola poľnohospodárskou usadlosťou. Zeleninu a ovocie ponúkajú Čečejovčania na predaj vo viacerých kioskoch i priamo na ulici. Rýchlosť a množstvo áut požehnaním nie je. Aj počas našej návštevy v obci pred miestnym pohostinstvom zomrel človek, ktorý vošiel pod kolesá auta. Ktosi zrátal, že za dvadsaťštyri hodín prejde tadiaľ bezmála desať tisíc vozidiel – každých deväť sekúnd vo dne i v noci jeden automobil!

„Uvažuje sa o severnom alebo južnom obchvate obce budúcou rýchlostnou komunikáciou R-2. V súčasnosti je v štádiu lokalizácie a pripomienkovania. Začiatok výstavby nie je stanovený, takže aj jej dokončenie je v nedohľadne,“ dodal inžinier Pelegrin.

Týždeň pred oslavami výročia obce som čečejovského starostu Štefana Magočiho viac vídal v montérkach, než v obleku a na úrade. Tam som ho popravde ani nemal šancu zastihnúť. Raz bol pri dokončovaní parkoviska, potom zas pri novom amfiteátri alebo inde, kde sa privážalo a zabezpečovalo, čo bolo treba. Keď sme sa náhodou kdesi zrazili, len pokrčil ramenami, akože nevie, čo skôr. Ale vedel... Keď sme si konečne našli chvíľu a ja som mu pracovný úbor pripomenul, povedal čosi, čo síce nevojde do dejín, ale obci očividne prospieva: „Starostom som aj v montérkach!“ A určite dobrým. Lebo na dni všedné i sviatočné si ho Čečejovčania zvolili už po štvrtý raz.

Emil SEMANCO

Späť