Kto môže byť chytrejší ako piatak?

Slovensko, 4. 12. 2007 (Verejná správa 24/2007)

Opäť som dostal rozhorčený list. Poslal mi ho P. F. z Banskej Bystrice. Veľmi expresívne sa v ňom vyjadruje na adresu televízie Markíza, ktorá podľa neho často porušuje zásady správneho vyjadrovania. V tomto prípade ho nahneval názov veľkého vedomostného súboja Ste chytrejší ako piatak?, ktorý sa v televízii Markíza odohral v nedeľu večer 8. júla 2007. Autor listu rozhorčene zdôrazňuje, že použitie slova chytrejší v názve tohto programu je prejavom nekultúrnosti pracovníkov televízie. Podľa neho tam malo byť slovo múdrejší. Preto ma žiada, aby som ako jazykovedec urobil nápravu.

Musím sklamať odosielateľa listu – nemám právo ani kompetencie zasahovať do akýchkoľvek aktivít ktorejkoľvek televízie. Nanajvýš môžem ako občan upozorniť na konkrétne problémy. Platí to aj o prípadnom porušovaní jazykovej a štýlovej normy. A teda aj pokiaľ ide použitie slova chytrejší v názve odvysielaného programu, môžeme iba spoločne pouvažovať, či ho zodpovední pracovníci použili správne, alebo či siahli po nesprávnom výraze. V tomto zmysle aj tento list beriem ako vhodný podnet na úvahu o konkrétnom jazykovom probléme.

Slovo chytrejší je druhý stupeň akostného prídavného mena chytrý. V kontexte, v ktorom bolo toto slovo použité, sa mu prisudzuje význam, ktorý je identický, synonymný s významami slov dôvtipný, bystrý, múdry. Z toho vyplýva, že ak súťažiaci dobre odpovedá na jednotlivé otázky, vie viac ako piatak, a teda je chytrejší ako on, je múdrejší.

Porovnanie dvoch reprezentatívnych výkladových slovníkov (Slovník slovenského jazyka a Krátky slovník slovenského jazyka), ktoré vymedzujú význam slov, nám veľmi nepomôže. Dokonca nás môže trocha zneistiť. V obidvoch slovníkoch sa slovo chytrý hodnotí ako viacvýznamové. Pri charakteristike jeho prvého významu sa obidva slovníky zhodujú. Definujú ho pomocou synoným rýchly, náhlivý, rezký a ilustrujú príkladom: chytrý krok, chytrá robota; chytrá robota dobrá nebýva (príslovie).

V druhom význame naše slovo obidva slovníky vymedzuje synonymami dôvtipný, bystrý. Jeho použitie v tomto význame sa dokladá spojeniami chytrá hlava, chytré reči; chytrá rada. Z tejto významovej charakteristiky vyplýva, že chytrá hlava je múdra hlava, chytrá rada je múdra rada. Z toho by zároveň vyplývalo, že aj spojenie chytrejší ako piatak by z hľadiska jazykovej správnosti malo byť v poriadku.

Je tu však jeden problém. Uvedené slovníky sa líšia, pokiaľ ide o štylistickú charakteristiku slova chytrý v druhom význame. V Slovníku slovenského jazyka, ktorý vyšiel pred polstoročím v roku 1959, sa toto slovo vo význame dôvtipný, bystrý hodnotí ako zastarané. Z toho vychádza, že spisovného prejavu nepatrí. Krátky slovník slovenského jazyka (rok vydania 1997) už toto obmedzenie neuvádza, v uvedených významoch považuje slovo chytrý za spisovné.

A tu sa dostávame k jemnému mechanizmu jazyka. Ide o to, či slovo chytrý vo význame dôvtipný, bystrý je v synonymickom vzťahu aj so slovom múdry. Zjednodušene povedané – ide o to, či o človeku, ktorého považujeme za chytrého (=dôvtipného, bystrého), a teda prefíkaného, prešibaného, možno zároveň povedať, že je aj múdry. Pripusťme, že to môže platiť, zrejme sú však častejšie prípady, že prefíkaný (=chytrý) človek nemusí byť obdarený aj múdrosťou, lebo je predovšetkým šikovný. Takto sa vlastne dostávame aj k odpovedi, či analyzované slovo bolo v názve vedomostnej súťaže použité oprávnene.

Z tejto jednoduchej úvahy vyplýva, že slovo chytrý je síce v synonymickom vzťahu so slovami dôvtipný, bystrý, no nemá vo svojom významovom spektre ukotvený význam, ktorý by ho synonymicky viazal so slovom múdry. Nepriamo to potvrdzuje aj názov rozprávky pre deti od Petra Glocku Chytrý tulák. Tomuto dedinskému povaľačovi sa podarilo oklamať, dobehnúť farárovu gazdinú, lebo bol šikovnejší, prešibanejší ako ona. Dodajme ešte, že mohol, ale nemusel byť aj múdrejší ako ona.

Vráťme sa však s plnou vážnosťou k spojeniu chytrejší ako piatak. Je zrejmé, že sa v tomto spojení druhý stupeň prídavného mena chytrý využíva vo význame múdry. V programe šlo o vedomostnú súťaž, v ktorej účastníci mali uplatniť svoje vedomosti tak, aby dokázali, že vedia aspoň toľko ako piataci, ba že sú od nich múdrejší. Nešlo v nej teda o to, aby dokázali, že v nejakých úkonoch sú šikovnejší ako žiaci piatej triedy, alebo aby ukázali, že sú prešibanejší ako oni. Slovo chytrejší bolo teda v tomto spojení použité nevhodne. Potvrdzuje to aj významová charakteristika slov múdry v Slovníku slovenského jazyka: múdry je ten, kto je obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci vedomosti, svedčiaci o týchto vlastnostiach. Chytrý (=prešibaný) tieto vlastnosti mať nemusí.

Takmer s istotou možno nájsť odpoveď, prečo sa uvedený program uvádzal pod analyzovaným názvom. V novinovom prehľade programov jednotlivých televízií zisťujeme, že ten istý formát v tom istom sobotňajšom čase uvádzala aj česká televízia Nova („Jsi chytřejší než páťák?“). V češtine je prídavné meno chytrý synonymné so slovom múdry, a teda bolo použité správne. A tak s istotou možno povedať, že tak ako v mnohých prípadoch aj v tomto prípade šlo o pohodlný mechanický preklad z češtiny. Sotva však možno povedať, že by to ctilo tých, čo pripravovali program televízie Markíza do tlače.

Ján FINDRA

Späť