Vizitkou bude konkurencieschopnosť

Slovensko, 26. 12. 2007 (Verejná správa 25-26/2007)

Existuje celý rad prístupov, spôsobov a modelov, ktorými možno riešiť regionálne otázky a problémy. Doterajšie skúsenosti poukazujú na to, že neexistuje žiadny univerzálny model, ktorý by sa dal použiť vo všetkých krajinách a regiónoch. Rozvoj každého regiónu je preto vždy jedinečným súhrnom aktivít. Článok Mgr. Miloša Mrvu z Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave predstavuje register dostupných nástrojov, z ktorých si treba správne vybrať.

Prax nás presviedča o tom, akú dôležitú úlohu zohráva v rozvoji regiónov kontinuálnosť – nepretržitosť a nadväznosť aktivít a procesov. Toto poučenie si najviac vzali k srdcu už rozvinuté regióny. Zaostávajúce sa im zatiaľ nevyrovnali v tempe a intenzite rozvojových procesov. Buď postupujú váhavo, alebo prešľapujú na mieste, ale to len ďalej prehlbuje rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Práve tieto disparity sú hlavným motívom vzniku regionálnej politiky, ktorá uľahčuje zaostávajúcim regiónom dobiehať rozvinuté. Bez nej by rozdiely len narastali a zvyšovalo by sa sociálne i ekonomické napätie. V konečnom dôsledku by na to doplatili i rozvinuté regióny, napríklad preľudnenosťou spôsobenou migráciou obyvateľstva, preťaženosťou a následne kolapsom infraštruktúry, nárastom kriminality.

Regionálna politika predstavuje ústredný rámec, v ktorom Európska únia rieši problém regionálnych disparít. Slovensko buduje svoju regionálnu politiku na základe východísk stanovených Bruselom. Na jej realizáciu možno využívať štandardné ekonomické, finančné a nefinančné nástroje, ktoré nenarúšajú hospodársku súťaž a nekonzervujú regionálnu ekonomickú štruktúru. Tie majú pomáhať subjektom v znevýhodnených regiónoch.

Na podporu regionálneho rozvoja možno použiť tri skupiny nástrojov: základné ekonomické nástroje podpory, finančnú podporu zo štrukturálnych a ďalších fondov Európskej únie a nefinančné nástroje podpory.

Základné ekonomické nástroje podpory patria medzi tradičné fiškálne a monetárne nástroje, ktorými štát podporuje vybrané subjekty podľa vopred určených pravidiel. Ich význam bol značný predovšetkým v minulosti, keď patrili k jediným nástrojom regionálnej politiky. Hlavným zmyslom týchto nástrojov je motivovať podnikateľské subjekty rôznymi formami finančného zvýhodnenia, aby rozvíjali svoje aktivity v príslušnom regióne. Medzi najznámejšie formy priamych ekonomických nástrojov podpory patria najmä dotácie, úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi, úhrada časti úveru, realizácia štátnej záruky alebo bankovej záruky, návratná finančná výpomoc, daňové prázdniny alebo príspevok na novovytvorené pracovné miesto.

Už začiatkom deväťdesiatych rokov sa k nim pripojili predvstupové fondy Európskej únie - Phare, Sapard, Ispa. Po vstupe do Európskej únie Slovensko začalo využívať prostriedky priamo zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Význam tradičných nástrojov podpory takto stratil na váhe, pretože tie sa nedajú porovnať s fondmi únie, a to ani čo do objemu, ani čo do dostupnosti. Výhodou tradičných ekonomických nástrojov oproti fondom EÚ však bola jednoduchšia administratíva a dokladovanie použitia peňažných prostriedkov.

K ďalším nástrojom regionálnej pomoci patria bilaterálne fondy a Európsky vyrovnávací mechanizmus. Medzi bilaterálne fondy patrí taká forma finančnej pomoci, ktorú niektoré krajiny poskytujú na projekty realizované na Slovensku a rovnako aj Slovensko poskytuje niektorým krajinám finančné prostriedky na projekty v iných krajinách. Táto forma pomoci býva poskytovaná na úrovni príslušných ministerstiev.

Európsky vyrovnávací mechanizmus je finančný nástroj pomoci, ktorý je veľmi podobný štrukturálnym fondom Európskej únie, avšak nepochádza z jej rozpočtu, ale poskytuje ho Európske združenie voľného obchodu (Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Island).

Dominancia eurofondov

Najvyhľadávanejší finančný nástroj regionálnej politiky predstavujú už spomínané štrukturálne fondy a kohézny fond. Z hľadiska účinnosti aj objemu pomoci sú kľúčovým inštrumentom. Ostatné nástroje regionálneho rozvoja a pomoci plnia v súčasnosti len doplnkovú funkciu k štrukturálnym fondom.

Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre úniu ako celok. Členenie jednotlivých fondov na Slovensku presne nadväzuje na štruktúru členenia, ktorú sme uviedli pri nástrojoch európskej regionálnej politiky. Nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny Európskej únie a programujú sa na sedemročné obdobia. Do prvého programového obdobia 2000 – 2006 sa Slovensko mohlo zapojiť až po svojom vstupe do únie, čiže po prvom máji 2004. Preto hovoríme o skrátenom programovom období. Únia v ňom vyčlenila zo svojich štrukturálnych fondov pre Slovensko 1 050 300 000 eur. Najviac z týchto prostriedkov, až 920 miliónov, išlo na financovanie aktivít z cieľa 1. Tento fakt neprekvapuje, pretože pod priority uvedeného cieľa spadajú všetky naše kraje s výnimkou Bratislavského kraja. Teraz sa začína nové programové obdobie 2007 - 2013. Hlavným dokumentom, ktorý upravuje spôsob čerpania prostriedkov z eurofondov je Národný strategický referenčný rámec.

Kohézny fond sa líši od štrukturálnych fondom hlavne tým, že základným prijímateľom pomoci je štát. Kohézny fond je určený na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti dopravy a životného prostredia s nákladmi nad desať miliónov eur. Týka sa investícií do budovania transeurópskych dopravných sietí, projektov dopravnej infraštruktúry spoločného záujmu a podobných projektov.

Aj učenie je pomoc

Nefinančné nástroje podpory nie sú síce také populárne a propagované ako finančné nástroje pomoci, ale ich význam pre regionálny rozvoj v menej rozvinutých častiach Európskej únie je značný. Súvisia predovšetkým s odovzdávaním skúseností a transferom poznatkov od subjektov z rozvinutých regiónov k subjektom z menej rozvinutých regiónov. Najčastejšie sa používa metóda best practices (najlepšie praktiky), odborné poradenstvo, vytváranie prostredia pozitívne orientovaného na pomoc regiónom a nepriama podpora subjektov v regiónoch.:

Používať najlepšie praktiky vlastne znamená učiť sa od úspešných regiónov, najmä zo západnej Európy, ktoré majú bohaté skúsenosti s rôznymi prístupmi k rozvoju. Zástupcovia menej rozvinutých regiónov môžu v komunikácii s úspešnejšími kolegami získavať dôležité poznatky, ktoré potom zužitkujú pri strategickom riadení a rozvoji vlastného regiónu. Učenie môže prebiehať na formálnej, ale i nie celkom formálnej báze. Formálnu bázu zvyčajne zastrešuje iniciatíva obchodných komôr alebo iných organizácií, ktoré sprostredkujú pracovné kontakty odborníkov z rôznych regiónov.

Odborné poradenstvo sa zameriava na kvalifikovanú odbornú pomoc priamo v regiónoch. Môže byť poskytnutá cez internetové portály, alebo prostredníctvom služieb špecializovaných centier a agentúr. Ciele takejto pomoci sú podobné ako v prípade best practices: zvyšovať kvalitu ľudských zdrojov na úrovni riadiacich regionálnych orgánov v menej rozvinutých regiónoch. Takéto odborné poradenstvo sa často viaže na využívanie finančných nástrojov pomoci, najmä na čerpanie prostriedkov z Európskej únie.

Vytváranie prostredia pozitívne orientovaného na pomoc regiónom je nepriama aktivita, ktorá súvisí s informovaním širokej verejnosti o dôležitosti regionálnej pomoci, o dôvodoch podpory rozvoja regiónov a o samotných nástrojoch regionálneho rozvoja. Cieľom tohto nástroja je uľahčovať implementáciu ostatných nástrojov práve zvýšením informovanosti širokej verejnosti.

Nepriama podpora subjektov v regiónoch je úzko prepojená s ostatnými finančnými i nefinančnými nástrojmi. Netýka sa priamo podpory regiónov, ale subjektov, ktoré v regióne pôsobia. Úlohou takejto podpory je zabezpečovať rast konkurencieschopnosti jednotlivých subjektov. Takýto typ podpory sa orientuje najmä na začínajúcich, malých a stredných podnikateľov. Viac ako o regionálny rozvoj ide o podporu príslušných subjektov, a to formou nielen nefinančnej, ale aj finančnej podpory. Uvedený nástroj možno považovať za prierezový s finančným aj nefinančným charakterom.

Domáci poskytovatelia pomoci

Na Slovensku existuje mnoho inštitúcií, ktoré sa zameriavajú na pomoc subjektom v regiónoch, na poradenstvo a transfer know-how z rozvinutých regiónov. Mnohé inštitúcie, ktoré poskytujú rôzne formy regionálne orientovaného poradenstva, sú financované z európskych fondov, takže aj na Slovensku možno badať veľmi úzku previazanosť finančných a nefinančných nástrojov podpory regionálneho rozvoja. Medzi najznámejšie inštitúcie, ktoré zabezpečujú širokú škálu podpory pre subjekty v regiónoch patria: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), sieť regionálnych rozvojových agentúr, sieť regionálnych poradenských a informačných centier a podnikateľské inkubátory.

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR financovanou zo zdrojov štátneho rozpočtu. Jej základným cieľom agentúry je zvyšovať životnú úroveň obyvateľov prostredníctvom zvyšovania zamestnanosti a stierania regionálnych rozdielov. Podporou exportných a importných aktivít na jednej strane podporuje slovenských podnikateľov, aby sa lepšie presadili v medzinárodnej konkurencii, na druhej strane zvyšuje podiel priamych zahraničných investícií. Medzi kľúčové aktivity agentúry patrí najmä vytváranie vhodného investičného a business friendly, čiže podnikateľsky priaznivého prostredia na Slovensku, konzultácie a riešenia v oblasti individuálnej štátnej pomoci investorom, asistencia a servis pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem so zahraničnými a servis malým a stredným podnikateľom pri hľadaní exportných príležitostí. Aktivity SARIO pomáhajú jednotlivým regiónom a podnikateľom v propagácii ich aktivít a tiež pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť jednotlivých regiónov prostredníctvom vstupu zahraničných investorov. Agentúra pôsobí celoplošne a na jej aktivity nadväzujú ďalšie inštitúcie.

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania má tiež široké zameranie a svojou činnosťou do významnej miery stimuluje rast konkurencieschopnosti regiónov. Podporuje rozvoj domáceho malého a stredného podnikania, aby sa dokázalo presadiť aj v náročnom trhovom prostredí. Agentúra bola založená so zreteľom na štátnu štrukturálnu, priemyselnú, technickú, regionálnu a sociálnu politiku. V záujme posilnenia malého a stredného podnikania koordinuje aktivity, vrátane finančných, na medzinárodnej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Význam pôsobenia agentúry podčiarkuje fakt, že malé a stredné podniky sú motorom trvalo udržateľného rastu konkurencieschopnosti regiónov. Na rozdiel od agentúry SARIO, ktorá sa zameriavala, okrem iného, na podporu priamych zahraničných investícií, NARMSP podporuje rozvoj malého podnikania. Z tohto pohľadu sa tieto dve inštitúcie vhodne, synergicky dopĺňajú.

Sieť regionálnych rozvojových agentúr patrí k najvýznamnejším inštitúciám, ktoré poskytujú nefinančnú pomoc subjektom v regiónoch. Ich cieľom je aktivizovať hospodársky a sociálny rozvoj v lokálnom a regionálnom priestore. Agentúry pôsobia v rámci integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr už od roku 2000. Sú financované kombinovane zo štátnych a súkromných zdrojov, pričom časť aktivít sa pokrýva aj z európskych prostriedkov. Hlavnou úlohou regionálnych rozvojových agentúr je v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami identifikovať hlavné rozvojové ciele v regiónoch a spracovávať projekty, ktoré by tieto ciele naplnili. Okrem samotnej prípravy projektov sa regionálne rozvojové agentúry zameriavajú na tvorbu podnikateľských zámerov podľa potrieb regiónu, na poradenskú, školiacu a vzdelávaciu činnosť. Subjektom v regióne uľahčujú koordináciu a metodické usmerňovanie spracovávania regionálnych rozvojových štúdií, vytváranie informačného systému, napájanie sa na európske informačné siete, databanky.

Regionálne poradenské a informačné centrá sú neziskové inštitúcie, založené na základe partnerstva verejného a súkromného sektora ako nezávislé regionálne združenia právnických osôb. Finančne ich podporujú slovenské aj zahraničné fondy, zamerané na pomoc malým a stredným podnikom. Regionálne poradenské a informačné centrá považujú tieto podniky za významný faktor regionálneho rozvoja. Medzi ich kľúčové aktivity patrí informovať podnikateľov o zmenách v legislatíve, o najnovších programoch na podporu malého a stredného podnikania. Tiež poskytujú poradenstvo a zabezpečujú financovanie životaschopných podnikov prostredníctvom domácich a zahraničných finančných zdrojov, predovšetkým však zo zdrojov Európskej únie.

Podnikateľské inkubátory zohrávajú špecifickú úlohu v podpore regionálneho rozvoja. Rovnako ako regionálne poradenské a informačné centrá sa zameriavajú na podporu podnikateľských subjektov v regiónoch. Podnikateľský inkubátor predstavuje budovu, v ktorej môžu začínajúci podnikatelia určitý čas, spravidla tri roky, využívať kancelárske a administratívne priestory konzultačné a poradenské služby. Cieľom je podporiť začínajúcich podnikateľov, ktorí tvoria najrizikovejšiu skupinu podnikateľov.

Všetky princípy a nástroje európskej aj slovenskej regionálnej politiky sú nasmerované tak, aby uľahčovali rozvoj menej rozvinutých regiónov. Predstavujú významný formálny rámec, ktorého zmyslom je podporovať aktivity regiónov. Jednotlivé inštitúcie sa snažia všetky uvedené princípy a ciele čo najlepšie napĺňať. Je totiž zrejmé, že rast konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vyžaduje predovšetkým harmonický a vyvážený rozvoj všetkých jeho častí – bohatších i chudobnejších. Prehlbovanie rozdielov medzi regiónmi môže zvýšiť sociálne i ekonomické napätie medzi jednotlivými časťami. A práve nástroje podpory regionálneho rozvoja smerujú k zmierňovaniu týchto negatívnych tendencií.

Miloš MRVA

Späť