Schengen: dejinný fakt novej Európy

Slovensko, 11. 1. 2008 (Verejná správa 1/2008)

Zrušenie colníc a hraničných kontrol v dvadsiatich štyroch krajinách schengenského priestoru je historickým zavŕšením pádu povestnej železnej opony medzi Západom a Východom. Možno to tvrdiť napriek faktu, že nová hraničná línia, aj keď viac-menej virtuálna, sa posunula na dotyk s Ukrajinou. To však môže byť tiež len dočasný problém, ak by jedného dňa i táto krajina vstúpila do Európskej únie a schengenský protokol by sa vzťahoval aj na ňu.

V dnešnom svete je zrušenie hraničných kontrol medzi toľkými štátmi udalosť neobyčajného významu. Aj keď do Schengenu nevstúpilo Anglicko a ani Írsko, hoci ide o členov EÚ, schengenskú zónu popri štátoch z bývalého sovietskeho bloku rozšírili aj Švajčiarsko, Island a Nórsko. Stalo sa tak napriek tomu, že nie sú členmi spoločenstva. Táto ďalekosiahla dejinná udalosť z konca minulého roka má aj politickú dimenziu. Nebyť politickej vôle na zrušenie prežitej praxe z ťažkých rokov ideologického rozdelenia Európy, aj samotná Európska únia by zastala kdesi na pol ceste.

Vonkoncom nie je podstatné, či bežný občan – ako to poniektorí na televíznej obrazovke predostierali – ušetrí cestovaním bez zastavenia toľko a toľko času a nervozity. Absolútne najdôležitejšia je skutočnosť samotného odstránenia colníc a zrušenie hraničných kontrol. Vznikol úplne nový pocit nielen z hmatateľnej existencie plnej slobody, ale najmä z faktu, že medzi obyvateľmi Európy už takmer niet nijakých rozdielov v nových možnostiach organizovania si vlastného slobodného života.

Treba dodať, že pri zrode tejto bezprecedentnej udalosti nestáli v prvej línii politici, ale dopravcovia, ktorí štrajkovali proti dlhým radom na francúzsko-nemeckých hraniciach. Štrajky mali taký dosah, že politici napokon museli ešte v roku 1985 v malej vinárskej dedinke Schengen na luxembursko-francúzsko-nemeckom pomedzí podpísať ústretovú dohodu. Mohla byť iba akousi predzvesťou budúcnosti. Veď v tom čase azda len najväčší fantasta mohol pomyslieť na budúci schengenský priestor v dĺžke vyše štyritisíc kilometrov od Tallinu po Lisabon , v ktorom v súčasnosti žije pol miliardy Európanov. Schengenská dohoda predbehla samotnú politickú dobu aj pád železnej opony v roku 1989.

Ani prvá schengenská zmluva však nevznikla bez predchádzajúcej inšpirácie.

Jej prví, ale i terajší účastníci našli vzor v projekte Beneluxu – teda v troch krajinách – Belgicku, Holandsku a Luxembursku, ktoré ešte v roku 1960 zaviedli medzi sebou takmer úplnú voľnosť pohybu. Takže, na začiatku dnešného Schengenu stojí vlastne Benelux.

Zrušenie colníc a hraničných kontrol sa nestretlo so všeobecným nadšením. Má aj odporcov. Kritické hlasy sa ozývajú najmä v západnej časti Európy, ale i na východnom Slovensku, v Poľsku a Ukrajine. Nie tak dávno proti „rýchlemu“ rozšíreniu schengenského priestoru protestovali nemeckí colníci z obavy pred stratou zamestnania. Schengenu sa boja i viacerí obyvatelia Rakúska. Nie náhodou na oslavy prepílenia hraničnej závory v Petržalke - Bergu, ktorú spoločne pílili slovenský premiér s rakúskym kancelárom za asistencie slovenského prezidenta, sa prišli pozrieť len dve Rakúšanky...

U našich susedov ešte nevyprchala roky vytváraná hrôza z Východu. Ubezpečenia Bruselu, že vonkajšia hranica Schengenu, a teda aj EÚ, je teraz strážená novou technológiou s nepredstaviteľnou efektivitou, ešte neprešli testom každodennej reality. Existovali aj obavy, že vlna odporu proti rozšíreniu zasiahne i Francúzsko, ktoré nie tak dávno ukázalo pokrivenú tvár povestnému poľskému „inštalatérovi“, ktorý vraj mal pripraviť o prácu tisíce pokojamilovných Francúzov. Francúzska ministerka vnútra Michele Alliot-Marie už dávnejšie vyhlásila, že „zrušenie vnútorných hraníc bude pre európskych občanov prínosom, ale môže priniesť aj riziká.“ Suzanne Nies, analytička z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy však poznamenáva, že obavy zo zrušenia hraníc sú evidentnejšie v Nemecku a Rakúsku. Zároveň pripomína, že opatrenia majú za cieľ uľahčiť pohyb cestujúcich, nie pracovných síl, ktoré podliehajú špecifickým politikám a dodáva, že „dopad rozšírenia schengenského priestoru na Francúzsko je minimálny.“

Iná je situácia na slovensko-ukrajinskej hranici. Mnohí experti varujú pred negatívnym dopadom schengenských klauzúl na prihraničný región. Hovoria, že aj pre mnohých tamojších podnikateľov je bližšie ísť do Užhorodu, či Mukačeva, než do Bratislavy. To sa môže týkať aj rôznych kultúrnych podujatí. Mnoho Ukrajincov i Rusínov prekračuje východnú hranicu aj z rodinných dôvodov. Preto bude veľmi dôležité, aby sa čo najskôr podpísala slovensko-ukrajinská dohoda o malom pohraničnom styku.

Schengen je napriek určitým problémom historickým faktom novej Európy. Slovensko, ako plnoprávny člen EÚ a NATO sa stalo aj dôležitým členom schengenského priestoru. Po prijatí eura, čo je plánované na začiatok roka 2009, sa stane stopercentným členom veľkej európskej rodiny.

Späť