Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 6. 2. 2008 (Verejná správa 2/2008)

Prezident Ivan Gašparovič udelil pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania. V príhovore zdôraznil: „Našej dobe sa pripisujú rôzne prívlastky – najčastejšie sa o nej hovorí ako dobe a spoločnosti vedomostnej. Osobne si však myslím, že nestačí človeku len vedieť. Musí aj rozoznávať, posudzovať, hodnotiť, čo ľudstvu prináša skutočný osoh, a čo sa za také len vydáva. K tomu potrebuje hodnotový systém, ktorý mu pomáha orientovať sa v spleti záujmov a vzťahov súčasného sveta. Preto tak často pripomínam, že by sme mali žiť dobu hodnotovú, objektívne a racionálne kritickú.“

Najvyššie štátne vyznamenania dostali nasledovné osobnosti verejného, spoločenského i hospodárskeho života Slovenska:

Gregor Papuček – Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí,

Alexander Korda – Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam za zásluhy o obranu Slovenskej republiky s nasadením vlastného života,

Milan Antolík – Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za záchranu ľudských životov a značných materiálnych hodnôt s nasadením vlastného života,

Gabriela Korytárová – Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života,

Viliam Pačes – Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za záchranu ľudských životov a značných materiálnych hodnôt s nasadením vlastného života,

Vladimír Dzurilla – Pribinov kríž I. triedy in memoriam za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu,

Anton Spiesz – Pribinov kríž I. triedy – in memoriam za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti historických vied,

Juraj Šteňo – Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti neurochirurgie,

Ladislav Burlas – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Anton Droppa – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti speleológie a geografie,

Pavol Dubinský – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o sociálno-hospodársky rozvoj Slovenskej republiky,

Pavel Dvořák – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Richard Frimmel – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti územnej samosprávy,

Nina Holá – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Štefan Kassay – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky,

Milan Majtán – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Ondrej Malachovský – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Dušan Roll – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Anton Miroslav Šašinka – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti pediatrie,

Božidara Turzonovová – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky,

Viliam Ján Gruska – Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudovej kultúry a umenia,

Michal Šmajda – Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Na začiatok roka pripadla aj významná slávnosť – oslavy 15. výročia vzniku Slovenskej republiky, ktoré sa konali v Martine. Ivan Gašparovič v príhovore vyslovil nádej, že Slováci dokážu odpolitizovať svoje dejiny. „Som presvedčený, že vrátime dejinám dôveryhodnosť, dôstojnosť a najmä že si ich osvojíme.“

V súvislosti s plnohodnotným členstvom Slovenska v Európskej únii vyslovil presvedčenie, že bez národov a ich kultúrnej zrelosti by európska občianska spoločnosť nikdy nevznikla. „Ak by totiž vznikla iba s ľuďmi s regionálnou identitou, tak by nanajvýš živorila. Aby však neživorila, či dokonca nezanikla, treba nám pracovať na našom národnom a tým aj európskom poste. Ak nemáme žiť povrchne a ľahkovážne, takmer ľahostajne, posilňujme naše historické vedomie, starajme sa o vzdelanosť, kultúru a duchovný rozvoj vlastného národa. Upevňujme naše prirodzené právo byť súčasťou duchovného bohatstva nášho kontinentu. Tak ako to robili najväčšie osobnosti našej bohatej národnej histórie. Tak ako sa o to usilovali a dodnes usilujú – v mene jedinečnosti národných kultúr – najvýznamnejšie osobnosti súčasnej Európy.“

Prvou oficiálnou zahraničnou návštevou v tomto roku bol český prezidentský pár. Václav Klaus spomenul, že jeho prvá, tak i posledná zahraničná cesta počas výkonu funkcie prezidenta vždy viedla na Slovensko, ktoré navštívil sedemkrát, bez zohľadnenia vzájomných stretnutí v zahraničí. Rovnako ako prezident Gašparovič ocenil vzájomnú podporu na medzinárodnej úrovni, či už v prostredí višehradskej štvorky, na summitoch prezidentov strednej Európy, alebo na globálnej úrovni EÚ, OSN a ďalších fórach.

Hlava štátu sa každoročne stretáva s koledníkmi Dobrej noviny. Prezidentskému páru tento rok prišli zavinšovať deti z Rožňavy, Diviny a východoslovenského Ďačova. Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, ktoré toto podujatie organizuje už trinásť rokov, vykoledovanou sumou podporí najmä vzdelávacie projekty v rozvojových afrických krajinách. Prezident listom a darom v podobe desaťtisíc korún pre každé dieťa zablahoželal aj rodičom prvých tohoročných detí Timoteja a Šimona z Košíc a Hlohovca.

Aj novoročné stretnutie predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností s prezidentom Ivanom Gašparovičom a manželkou Silviou je už tradíciou. Prezident v príhovore k nim uviedol: „Dnes už berieme ako samozrejmosť, že máme svoj štát, spisovný jazyk. Nezabúdajme na historické okolnosti: naši národní buditelia – kňazi, farári, kazatelia i biskupi pracovali v čase, keď jazyk nebol kodifikovaný, v čase, keď tento jazyk bol zakázaný, keď mohli iba snívať o vlastnej štátnosti, keď na vydávanie slovenských kníh, novín a časopisov nemali finančné prostriedky od štátu.“

Predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra v príhovore zdôraznil nezastupiteľnú úlohu cirkví a náboženských spoločností v prospech spoločného dobra, ktorú – až na malé výnimky – predstavitelia politického a kultúrneho života uznávajú a prijímajú. Za evanjelickú cirkev sa prihovoril jej generálny biskup Miloš Klátik, ktorý pripomenul zásluhy významných osobností evanjelickej cirkvi v dejinách i súčasnosti Slovenska. Predseda Ústredného výboru židovských náboženských obcí na Slovensku Pavol Traubner v príhovore konštatoval, že slovenské židovstvo má v sebe pocit úcty a tolerancie voči iným konfesiám, a že sa usiluje vytvárať k nim mosty vzájomného porozumenia.

Keď sa prezident Gašparovič v novoročnom hodnotení vyjadril ku vzťahu exekutívy a médií, vyvolal v médiách nečakanú vlnu kritiky. Pritom celkom otvorene len pomenoval stav, ktorý momentálne v mediálnej obci panuje: Neexistuje právna norma, ktorá by stanovila jasné pravidlá. Výsledkom tohto stavu je dešpekt k vláde aj k štátnym inštitúciám, namiesto kriticky hodnotiacich analýz expresívne komentáre, z ktorých priam kričí ego autora. Akákoľvek kritika na adresu slovenských médií vyvoláva hysterickú reakciu, ktorá už v samom zárodku potláča snahu zamyslieť sa a racionálne viesť diskusiu. To právom vedie slovenských politikov k tomu, aby uvažovali o vzniku médií, ktoré sú schopné priniesť v racionálnom duchu argumenty jednej aj druhej strany.

Späť