Školy potrebujú aj súkromné zdroje

Slovensko, 12. 2. 2008 (Verejná správa 3/2008)

Na Slovensku by sme sotva našli štátne vzdelávacie zariadenie, kde je jeho vedenie spokojné s množstvom financií, ktoré má na zabezpečenie svojich úloh, činností a aktivít. Ing. Pavel Straka, pracovník Ústavu informácií a prognóz školstva, na príklade štátov Európskej únie, Nórska a USA približuje možnosti, ako výraznejšie zvýšiť príjmy našich škôl z neverejných zdrojov. Podiel týchto prostriedkov na zlepšení ekonomickej situácie škôl má podľa jeho názoru celosvetovo rastúci trend.

Jedinou cestou ako dostať do školstva viac finančných prostriedkov a reálne riešiť otázku štandardného a nadštandardného vybavenia škôl, a tým aj zvýšenie ich konkurencieschopnosti, je multizdrojové financovanie. Financie, ktoré škola získa z neverejných zdrojov, by mali byť len doplnkom k štátnej podpore, nie jej náhradou. O takejto doplnkovej možnosti môže sa dá hovoriť aj v kontexte s prebiehajúcou diskusiou o potrebe garantovania väčšej autonómie škôl pri riešení ich vlastných záležitostí a riadení ich vlastných prostriedkov.

Na ceste k väčšej samostatnosti vzdelávacích zariadení a pri zapájaní rôznych zdrojov do tohto procesu nám môžu významne pomôcť skúsenosti starších štátov EÚ, Nórska a USA. Sú to napríklad príjmy z prenajímania majetku, zisk z poskytovania doplnkových služieb, zisk zo školských podujatí a zbierania peňazí, príjem z predaja majetku, úroky a iné. Ďalšie zdroje predstavujú dary, príjmy od sponzorov, zisk z reklamy a pôžičky z bánk.

Voľnosť a limity

Poznatky z analýzy ukazujú, že v prevahe sú štáty, ktorým právna úprava umožňuje čerpať z viac ako troch súkromných zdrojov. Tak je to v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Írsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Španielsku, Švédsku, Taliansku a Portugalsku . Vo viacerých krajinách môžu rozhodovať o nakladaní s financiami buď sprostredkovateľské orgány, alebo môžu preniesť túto právomoc na školy. V Belgicku, Dánsku, Holandsku, Írsku, Nórsku, Spojenom kráľovstve a Švédsku majú školy pri použití prostriedkov zo súkromných zdrojov voľné ruky a vo Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Taliansku musia vyhovieť určitým obmedzeniam, či predpisom na ich použitie.

Povinnosťou škôl vo väčšine štátov (s výnimkou Belgicka, Nemecka, Španielska a Švédska) je vykázať príjem zo súkromných zdrojov v školskom účtovníctve. Nevyužité prostriedky sa vo viacerých štátoch (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko ) niekedy môžu preniesť do rozpočtu na budúci rok. V šiestich štátoch – Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Nórsku a Rakúsku je táto možnosť limitovaná.

Pôžičky sú formou, na ktorej použitie pri financovaní škôl najčastejšie platí výslovný zákaz – s výnimkou vybraných vzdelávacích inštitúcií Belgicka, Francúzska, Holandska, Írska a Spojeného kráľovstva. Tento typ financovania sa uplatňuje len vo veľmi malom počte škôl štátneho sektora. Vysvetľuje to vysoká miera finančného rizika a odpoveď na otázku, či škola alebo verejný úrad sú v konečnom dôsledku schopní zaručiť splatenie dlhu.

Sporná je tiež otázka štátneho ručenia. Ak škola nemôže vyrovnať záväzky spojené so zaplatením dlhu, môže sa to preniesť aj do iných situácií pri vyhľadávaní súkromných zdrojov. Pri uzavretí dohody medzi školou a súkromným subjektom, trebárs v prípade sponzorstva, môže vyvstať aj otázka konečnej zodpovednosti, ak škola poruší dohodnuté pravidlá.

Legislatíva a podnikanie

Najvýznamnejšie právne úpravy, súvisiace s rozšírením možností pri získavaní prostriedkov zo súkromných zdrojov, predstavovali zmeny v statuse škôl (Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko), zavedenie programov spojenia rozvoja vzdelávania so súkromným sektorom (Spojené kráľovstvo) a prijatie legislatívy pre oblasť reklamy a sponzorstva. Špecifické zákony pre reklamné aktivity škôl prijali v troch štátoch (Belgicko, Portugalsko, Rakúsko), v ďalších deviatich (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko) platia na umiestňovanie reklamy v školách všeobecné zákony.

Z hľadiska uplatňovania legislatívnych a iných nástrojov, týkajúcich sa voľnosti škôl pri hľadaní a používaní doplnkových súkromných prostriedkov, možno celkovo konštatovať, že ani jeden štát neobmedzil školám možnosti na hľadanie prostriedkov z neverejných zdrojov. Naopak, v Dánsku, Fínsku, Holandsku a Írsku začali prijímať opatrenia zamerané na zvýšenie ich využívania. Ďalšie štáty sa zas vydali cestou úprav statusu škôl a realizácie experimentálnych programov s cieľom zvýšiť ich vlastné prostriedky.

Rozbor ukázal na celý rad činiteľov, ktoré majú vplyv na úpravy získavania prostriedkov zo súkromných zdrojov. Patria k nim možnosť zadĺženia škôl, zodpovednosť štátu za financovanie povinného vzdelávania, možnosti kolízie čerpania prostriedkov z niektorých neverejných zdrojov s plnením hlavného poslania školy (prenájom, služby, predaj vybavenia, dodatočné náklady, neschopnosť splatiť pôžičku, možnosti sponzorov a reklamy ovplyvňovať výchovno-vzdelávací proces a podobne). Jednotlivé štáty spomínané riziká premietajú do právnej úpravy na získavanie a použitie súkromných financií školami. Zohľadňujú pritom potrebu zachovať určitú homogénnosť, kvalitu a nezaujatosť povinného vzdelávania, zodpovednosť škôl za starostlivosť o deti, vlastnícke práva k školskému majetku a rozdelenie zodpovednosti v prípade zmluvných záväzkov školy.

Prax ukazuje, že miera voľnosti pri vyhľadávaní prostriedkov z doplnkových súkromných zdrojov závisí od kultúrnych a politických názorov nositeľov rozhodovacej právomoci (sprostredkovateľské orgány, školy), ktorí môžu legislatívne danosti využívať, ale aj ignorovať. Prekonať pesimistické stanoviská o nebezpečnosti zapojenia súkromných zdrojov do financovania škôl, ako dôsledok obáv z ústupu štátu od zodpovednosti za povinné vzdelávanie alebo strachu z možných nevhodných vplyvov súkromného sektora na vzdelávanie, môže len osvetové pôsobenie štátu. Ten by mal prijať programy, ktoré usilujú o začlenenie súkromného sektora do rozvoja vzdelávania a súčasne pomôžu prekonať obavy predstaviteľov školských kruhov z tohto partnera.

Komerčné aktivity škôl v USA

Na rozdiel od spomínanej európskej skupiny štátov, komerčné aktivity základných a stredných škôl v Spojených štátoch amerických sa v agregovanej forme zameriavajú na predaj výrobkov, priamu a nepriamu reklamu a prieskum trhu.

Špecifická právna úprava komerčných aktivít štátnych škôl vo väčšine štátov chýba a v niektorých je neúplná. Za tejto situácie sa zodpovednosť za komerčné aktivity škôl decentralizovala v prevažnej miere zo školských referátov v miestnej správe až na vedúcich školských obvodov v meste a na riaditeľov škôl. V dôsledku toho dochádza k veľkým rozdielom v postupoch medzi obvodmi (ale aj školami v tom istom obvode) a neexistuje jednotný zdroj informácií o postupoch jednotlivých inštitúcií v tejto oblasti.

Najrozšírenejšiu a najdynamickejšiu komerčnú činnosť amerických škôl predstavuje predaj výrobkov. Dominuje v nej zmluvný predaj nealkoholických nápojov a tradičné získavanie peňazí. Populárnou aktivitou je i účasť škôl na hotovostných alebo kreditných programoch, založených na vrátení časti zaplatenej sumy.

Z foriem priamej reklamy prevláda reklama na nealkoholické nápoje a zobrazovanie mien firiem a loga na výsledkových tabuliach. Túto platenú propagáciu dopĺňajú ďalšie propagačné materiály, ako obaly kníh, kupóny pre študentov a vzorky výrobkov. Obe najrozšírenejšie formy reklamy založené na médiách (prvý školský televízny program a internetová spoločnosť ZapMe!), ktoré sa čiastočne presadili na školách, vyvolávajú protichodné reakcie ich zástancov i odporcov.

Svoje miesto na školách má aj nepriama reklama viazaná na sponzorované vyučovacie materiály, školenia, súťaže, stimulačné programy, príspevky, vecné dary. O jej rozsahu a prínose pre školy chýbajú celoštátne údaje.

Najkontroverznejšou formou je reklama spojená s prieskumom trhu uskutočňovaným na školách buď klasickými prostriedkami, alebo prostredníctvom využitia internetu. V námietkach sa najviac objavuje výhrada na zasahovanie do súkromia študentov a chýbajúci súhlas rodičov.

Nedostatok komplexnej a podrobnej legislatívy v oblasti komerčných aktivít amerických škôl umožňuje členom školských referátov, vedúcim školských obvodov a riaditeľom škôl rozhodovať o výbere a postupe. Bez opory v predpisoch tak konajú spravidla častejšie na základe ich vlastných mravných hodnôt a predstáv, ako podstaty určitej komerčnej činnosti.

Využitie v našich podmienkach

Pre Slovensko môžu byť zaujímavé najmä praktické postupy tých štátov, v ktorých si školy môžu vybrať z viacerých neverejných zdrojov bez obmedzenia. Porovnanie ukazuje na viacero súkromných zdrojov, ktoré sa zatiaľ u nás nevyužívajú – trebárs na zisk zo školských podujatí, výnosy z predaja majetku, úroky, zisk z reklamy, pôžičky z bánk, predaj výrobkov, priama a nepriama reklama a do určitej miery aj zapojenie škôl do prieskumu trhu.

Napriek právnej úprave, ktorá umožňuje slovenským školám získavať prostriedky z neverejných zdrojov, je výsledný efekt zatiaľ málo výrazný. Navrhované možnosti využitia skúseností zahraničných škôl s takýmito aktivitami, ktoré by viedli k rozšíreniu a zintenzívneniu získavania týchto zdrojov, môžu tento obraz zmeniť. Ich prenesenie do praxe si vyžaduje:

Prostriedky získané školami zo súkromných zdrojov by sa mali využívať na zabezpečenie nadštandardnej úrovne vybavenia školy, na športovú činnosť, kultúru, exkurzie a na ďalšie, rôznorodé záujmové programy pre žiakov a učiteľov. Zvýšenie efektívnosti ich využívania sa môže dosiahnuť prenosom kompetencií na riaditeľov škôl.

Pavel STRAKA

Späť