Bushov balíček na záchranu ekonomiky

Slovensko, 12. 2. 2008 (Verejná správa 3/2008)

Prežíva americká ekonomika recesiu, alebo sa k nej ešte iba blíži?

Na zásadnú otázku nevedia zatiaľ presne odpovedať ani poprední svetoví ekonómovia, aj keď väčšina sa zhoduje v tom, že útlm najväčšej ekonomiky sveta je viac než citeľný a prejavuje sa nielen v ďalšom oslabovaní amerického dolára, ale aj v poklese hodnôt mien štátov celého sveta, vrátane slovenskej koruny.

Smerovanie k tomuto stavu bolo evidentné už od leta minulého roku, keď sa zrútil americký hypotekárny trh a veritelia úvery nesplácali. V jeseni sa kríza ešte viac prehlbovala a Vianoce boli jasným signálom, že sa deje niečo nevšedné: Američania počas najväčšej nákupnej horúčky po Dni vďakyvzdania minuli podstatne menej dolárov než po iné roky.

Americká spoločnosť totiž pozná jednoduchý spôsob ako odhaliť vlastný zdravý či nezdravý stav vlastnej ekonomiky práve množstvom míňaných peňazí v čase najväčších sviatkov. A tento fakt prinútil prezidenta Georga Busha konať... Ekonomika, ktorej má vládnuť len a len povestná neviditeľná ruka trhu, zrazu potrebuje nevyhnutný zásah federálneho štátu. Bez zásadnej finančnej injekcie by hrozilo, že sa ešte viac spomalí ani nie jednopercentný ekonomický rast, a to by už hrozila kríza nevšedných rozmerov. V takých chvíľach sa prestávajú ozývať aj vševediaci neoliberálni ekonómovia, lebo odrazu nevedia vysvetliť, prečo trh nedokáže vyriešiť aj takýto problém. Sú preto ticho a čakajú, čo urobí štát, prezident a v špecificky americkom prostredí federálna vláda.

George Bush nemohol zostať nečinný. Zasiahol a predstúpil pred verejnosť s konceptom riešenia problému v takzvanom balíčku záchranných opatrení.

„Necháme Američanom viac peňazí vo vreckách na to, čo potrebujú. Aby mohli zaplatiť každý mesiac účty, či zvládnuť zdražovanie palív.“

V prvom rade má ísť o určitú formu daňových úľav, aj keď ešte nie je známe, ako by sa táto predstava realizovala v praxi. Hovorí sa o prilepšení pre priemernú americkú rodinu o päťsto dolárov. V celoamerickom meradle ide o mohutnú finančnú výpomoc, ale pre jednotlivú rodinu je to v podstate zanedbateľná položka. Ale ani prezident, ani celá jeho poradenská ekonomická suita spolu so šéfom Federálneho rezervného úradu, ktorý určuje výšku úrokovej miery, iný recept nemajú. A ani ho mať nemôžu, pretože pre neexistenciu čo len minimálnej sociálnej záchrannej siete, ktorá by pôsobila preventívne po celé roky, môžu situáciu ako-tak riešiť iba takýmto spôsobom.

George Bush vystupuje ako dobrotivý Santa Claus a jeho balíček je vlastne darčekom sociálnych opatrení. Ide však o americký ekonomický model, ktorý je výrazne odlišný od ostatnej Európy, azda až na anglickú prax. Bush nahrádza záchrannú sociálnu sieť, ktorá je významným konceptom sociálnej orientácie ktoréhokoľvek vyspelejšieho štátu, ktorý má v prvom rade na pamäti dôstojný stupeň sociálneho blaha absolútnej väčšiny občanov a nielen majiteľov najväčších firiem, či agresívnych korporácií. Súčasný útlm americkej ekonomiky nezasiahol len väčšinu bežných občanov a najmä okolo stopäťdesiat miliónov príslušníkov povestnej strednej vrstvy, ale aj menšie firmy. Aj tie sa ocitli v mínuse. A aj tie musí zachraňovať federálny štát. George Bush pre ne navrhuje investičné stimuly, aby sa znovu postavili na nohy.

Celková výška finančnej injekcie, ktorú prezident ponúka a ktorú Kongres určite schváli, predstavuje 145 miliárd dolárov. Táto suma má v prvom rade zastaviť útlm i prípadný zosun hospodárstva do recesie a postupne má pomôcť najväčšiu ekonomiku sveta znovu naštartovať.

Nielen republikáni, ktorých reprezentuje práve Bush, ale ani politici Demokratickej strany, vrátane prezidentských kandidátov akými sú Hillary Clintonová či Barack Obama, nehovoria o hlavnej príčine súčasného stavu. Väčšina politikov – výnimkou je trebárs republikánsky kongresman Ron Paul – zakrýva skutočnosť. Americká ekonomika sa ocitla na prahu recesie nielen zo samotnej podstaty známeho cyklického vývoja striedania vzostupov a pádov, ale teraz sa o negatívny vývoj vo veľkej miere pričinila vojna v Iraku.

Konflikt doteraz pohltil vyše šesťsto miliárd dolárov daňových poplatníkov a nie je tajomstvo, že Amerika si na pokračovanie v tragickom konflikte musí požičiavať doláre aj z komunistickej Číny. Tá má v súčasnosti najväčšiu bankovú rezervu kedysi takej silnej svetovej meny.

Priznať tragický omyl s vojnou v Iraku by však znamenalo tak pre republikánov ako aj pre demokratov prehru v očiach verejnosti. A to by predsa vo volebnom zápase o najvyššiu funkciu v Bielom dome znamenalo streliť gól do vlastnej brány.

Späť