Nádej na vyrovnávanie sa regiónov

Slovensko, 5. 3. 2008 (Verejná správa 5/2008)

Na Slovensku sa naplno rozbieha implementačný proces čerpania finančných prostriedkov z európskej pomoci na obdobie 2007 – 2013. Ako dôležitý rozvojový stimul má poslúžiť vyše jedenásť miliárd eur. O doterajšom priebehu tohto procesu a o budúcich efektoch sme sa zhovárali s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Marianom JANUŠKOM. Ministerstvo, ktoré vedie, je Centrálnym koordinačným orgánom a riadi Regionálny operačný program (ROP), Operačný program Bratislavský samosprávny kraj a Operačný program Technická pomoc.

Pán minister, uplynul rok od začiatku rokovania s Európskou komisiou o schválení Národného strategického referenčného rámca (NSRR), ktoré skončili v polovici augusta 2007. V období rokovania ste sa ocitli pod paľbou kritiky niektorých politikov, ale i županov. Rokovania boli vraj pomalé, strategický materiál nekvalitný, údajne nám hrozilo prepadnutie financií za minulý rok. Ako s odstupom času hodnotíte tieto hlasy?

Z hľadiska významu, ktorý pre Slovensko predstavujú fondy Európskej únie, bolo pre nás podobne ako aj pre Európsku komisiu cieľom, aby bol Národný strategický referenčný rámec pripravený čo najlepšie. Vždy som zdôrazňoval, že to nie sú preteky. Proces prípravy a schvaľovania najdôležitejšieho ekonomického strategického dokumentu od vzniku Slovenskej republiky si vyžadoval svoj čas, aby bol kvalitný a znamenal dobré východisko na využívanie fondov EÚ v novom období.

Schválenie NSRR nám otvára možnosti implementácie približne 380 miliárd korún, čo je viac ako šesť a pol násobok objemu prostriedkov v porovnaní s predchádzajúcim programovacím obdobím. Pre Slovensko ide o prelomové obdobie. Preto som proces prípravy a schvaľovania vôbec nepokladal za pomalý. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi sme dosiahli veľmi dobré hodnotenie a nič sme nezmeškali.

Kritika zo strany županov sa týkala zapojenia samosprávnych krajov do implementácie Regionálneho operačného programu. S odstupom času je zrejmé, že obvinenia z neochoty spolupracovať, z centralistického prístupu a z ignorovania potrieb regiónov boli neopodstatnené. Regionálny operačný program a aj navrhnutý systém jeho realizácie bol Európskou komisiou vyhodnotený ako jeden z najlepšie pripravených operačných programov. Je vyvážený, s veľkým rozptylom možností a verím, že aj želateľným prínosom.

Potvrdilo sa, že regionálni politici ani tak neusilovali o zapracovanie vlastných rozvojových stratégií do obsahu ROP, ale chceli kompetenciu výlučne rozhodovať o schvaľovaní projektov a prístup k prostriedkom tzv. technickej pomoci, ktorá je určená na financovanie realizácie operačného programu.

Rád by som pri tejto príležitosti uviedol, že na základe rokovaní so županmi sa o zapojení samosprávnych krajov do čerpania štrukturálnych fondov dosiahol konsenzus. Nazdávam sa, že aj tento krok je dôkazom toho, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja považuje regióny za svojich kľúčových partnerov a má záujem na ich výraznejšom zapojení do implementácie štrukturálnych fondov.

Slovensko malo schválené všetky operačné programy začiatkom decembra, hoci Európska komisia z celkových 448 Operačných programov (OP) schválila dovtedy ešte iba dve tretiny. Z hľadiska diplomacie je to pekný výsledok. Ale ako je to s financiami na minulý rok – prepadnú nám?

Peniaze určené na rok 2007 sú k dispozícii do konca roku 2010 podľa pravidla n+3. Po roku 2010 bude platiť pravidlo n+2, peniaze z tohto obdobia bude možné čerpať až do roku 2015. Vzhľadom na aktuálny stav pripravenosti jednotlivých operačných programov a očakávania zo strany prijímateľov je reálny predpoklad, že prostriedky určené na rok 2007 budú vyčerpané skôr, a teda v žiadnom prípade neprepadnú.

Slovensko dostane z Európskej únie v programovom období na roky 2007 – 2013 presne 11,44 miliárd eur, čo v aktuálnom prepočte predstavuje – ako ste už spomenuli – zhruba 380 miliárd korún. Nazdávate sa, že tieto peniaze pomôžu odstrániť regionálne rozdiely?

Znižovanie rozdielov medzi úrovňami jednotlivých regiónov a zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých je naším prvoradým cieľom. Zdôraznila to aj vláda na zasadnutí v Sobranciach. Rád by som k tomu dodal, že eurofondy majú byť silným stimulačným prostriedkom, na ktorý dlhodobé plány rozvoja jednotlivých štátov majú prihliadať, ale sú iba jedným z viacerých zdrojov. Systémový zdroj predstavuje štátny rozpočet a svoj podiel musia niesť aj regióny.

Európska komisia uplatňuje pri využití eurofondov múdru taktiku kofinancovania – schválené projekty podporí 85 percentami, 10 percentami prispeje štát a 5 percentami príjemca podpory. Veľká regionálna rozdielnosť na Slovensku je podmienená geograficky, historicky, kultúrne, ďalej ekonomickým rozvojom, kultúrnymi a administratívnymi centrami, ale aj inými faktormi. Preto chceme koncentrovať príspevky najmä na efektívne a účinné projekty, témy, a následne na územia. Treba si totiž uvedomiť, že finančné prostriedky z fondov EÚ nie sú Slovensku pridelené v takom objeme, aby sme mohli podporiť a zrealizovať každý predložený projekt. Práve z toho dôvodu sme zvolili prístup podpory území, ktorých rozvoj by naštartoval aj rozvoj blízkeho a širšieho okolia.

Najchudobnejšie regióny a malé subjekty neskrývajú obavu, že sa im nič neujde. Sú ich obavy oprávnené?

Operačné programy majú jednoznačne definované tematické a územné priority a to je jeden z rozdielov oproti skrátenému programovému obdobiu 2004-2006. Obsahujú informáciu o tom, kam bude táto podpora cielene smerovať. Opakovane zdôrazňujem, že eurofondy nie sú všeliekom a nestačia pre všetkých. Štrukturálne fondy predstavujú len doplnkové zdroje na podporu regionálneho rozvoja. Intervencie smerujeme predovšetkým tam, kde možno zabezpečiť ich udržateľnosť a využitie čo najširším spektrom užívateľov. Rozhodne však nie je možné tvrdiť, že niektorá obec má na sedem rokov znemožnený prístup k fondom EÚ.

Starostovia musia uvažovať komplexnejšie a využívať viaczdrojové financovanie. Malé obce a subjekty sa môžu uchádzať aj o podporu z Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu, ktorý má pod gesciou ministerstvo pôdohospodárstva. Mimochodom, v prepočte prostriedkov na obyvateľa je veľkorysejší, lebo poskytuje viac financií. Potrebné informácie sú bežne dostupné na webových stránkach jednotlivých ministerstiev. Naše ministerstvo navyše podporuje 45 regionálnych rozvojových agentúr, ktoré obciam a mestám poskytujú rozsiahly servis, informácie a konzultácie všetkým záujemcom.

Aká je aktuálna situácia s Regionálnym operačným programom, ktorého riadiacim orgánom je priamo vaše ministerstvo?

Prvým opatrením v rámci ROP, na ktoré sme vyhlásili výzvu na predkladanie žiadostí, je opatrenie – školská infraštruktúra. Potenciálni žiadatelia sa oboznamujú s výzvou od 21. januára. Na úspešné projekty pre rekonštrukciu škôl sme na nasledujúce roky vyhradili takmer 13 miliárd korún. Na ostatné opatrenia Regionálneho operačného programu vyhlásime výzvy postupne v priebehu roka 2008.

Čo všetko a v akom objeme podporí ROP? Aké sú pravidlá schvaľovania projektov?

Regionálny operačný program sa sústreďuje na investície do škôl, zariadení sociálnych služieb, do kultúrnych zariadení, nekomerčných záchranných služieb, ale aj do verejnej infraštruktúry cestovného ruchu, do miestnych komunikácií, verejných priestranstiev a ciest II. a III. triedy. Postupujeme inovatívnym spôsobom. Jednak je to pracovná metóda troch Z – zjednotenie, zjednodušenie a zefektívnenie schvaľovania projektov, jednak je to aktívne využitie modernej techniky. Žiadatelia o pomoc odovzdajú projekt na diskete a budeme s nimi komunikovať elektronickou cestou cez internet. Pripravili sme nové riešenia implementačných procesov na priebežné prijímanie a spracovanie žiadostí. Týmto spôsobom chceme zabezpečiť výrazne skrátenie doby vyhodnocovania žiadostí. To bola často slabá stránka predošlého programového obdobia, keďže žiadatelia čakali na výsledok hodnotenia svojho projektu aj niekoľko mesiacov.

Na verejnosť prenikli informácie, že Slovensko nevyčerpá stovky miliónov z eurofondov z predošlého plánovacieho obdobia. Je to pravda?

Koncom januára navštívila Bratislavu delegácia vysokých predstaviteľov Európskej komisie zodpovedných za regionálnu politiku na čele s novým riaditeľom direktoriátu DG Regio Alejandrom Checchi-Langom. Informoval som ho, že jednoznačnou prioritou všetkých riadiacich orgánov je, aby sa do konca roka 2008 v čo najvyššej miere využili prostriedky alokované pre Slovensko v rámci skráteného programového obdobia 2004 – 2006. V minulom roku sme čerpali prostriedky z roku 2005 na sto percent. Slovensko v OP Základná infraštruktúra vyčerpalo zatiaľ 65 percent, ale máme kontrahovaných až 98 percent financií určených na predošlé obdobie. Obavy z nevyužitia veľa stoviek miliónov sa teda nepotvrdia.

Treba otvorene povedať, že žiadna členská krajina nevyčerpá eurofondy úplne. Vždy sa vyskytnú objektívne, ale aj subjektívne prekážky. Napríklad počas programového obdobia 2004-2006 sa na Slovensku realizovalo respektíve realizuje 616 projektov v rámci všetkých programov Iniciatívy Spoločenstva Interreg IIIA. Podpora smerovala predovšetkým do projektov orientovaných na aktivity rozvíjajúce ľudské zdroje, cestovný ruch a životné prostredie v prihraničných oblastiach. Taký rozsah záberu prináša so sebou mnoho zložitostí.

Minulé plánovacie obdobie prinieslo zrejme bohatstvo poznatkov. Pomôžu tieto poznatky Slovensku efektívnejšie využiť pomoc teraz?

Nadviažem na predošlú odpoveď. Naše ministerstvo v programovom období 2007-2013 zabezpečuje prípravu piatich programov cezhraničnej spolupráce. Je riadiacim orgánom v Programe cezhraničnej spolupráce SR-ČR. Schvaľovanie dokumentov operačných programov SR-ČR, SR - Rakúsko, Maďarsko - SR, Poľsko - SR Európskou komisiou prebiehalo do konca minulého roka. Prvé výzvy na predkladanie projektov možno očakávať v marci a apríli tohto roku. Návrhy dokumentov programov cezhraničnej spolupráce schválené našou vládou sú verejne prístupné na webovej stránke nášho ministerstva.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v predošlých dvoch obdobiach riadili nominanti Strany maďarskej koalície. Viaceré regióny sa sťažovali, že eurofondy boli vtedy preferenčne nasmerované na juh Slovenska. Bolo to tak?

Do istej miery sa tento trend prejavil v rámci niektorých opatrení OP Základná infraštruktúra, najmä v školskej sfére, kde boli nadpriemerne podporené obce na juhu Trnavského kraja.

Dovoľte osobnú otázku: Nehrozí, že v súčasnom období zasa minister presmeruje čerpanie finančnej pomoci z EÚ do jemu blízkych regiónov?

Nehrozí. Jednotlivé operačné programy pre programové obdobie 2007-2013 obsahujú tzv. regionálne alokácie, dodržiavanie ktorých bude sledované zainteresovanými regiónmi aj Európskou komisiou. Tá viackrát zdôraznila, že jej ide o vyváženú podporu regiónov. Z webových stránok ministerstva sa všetci záujemcovia dozvedia všetko podstatné.

Čo by ste odporučili potenciálnym žiadateľom o eurofondy? Akých chýb sa najčastejšie dopúšťali v minulom období? Čím uľahčí žiadateľom ich snaženie samotné ministerstvo?

Všetkým dlhodobo radím premyslieť si stratégiu a sústrediť sa na priority.

V skrátenom programovom období na roky 2004 – 2006 bol systém riadenia a realizácie fondov EÚ nastavený pomerne komplikovane, procesy trvali dlhšie a žiadatelia boli vystavení zo strany riadiacich orgánov zvýšeným požiadavkám. K hlavným nedostatkom pri predkladaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok patrili: chýbajúce povinné prílohy respektíve ich oneskorené predloženie (napríklad stavebné povolenie, potvrdenie daňového úradu, potvrdenia z poisťovní), porušenie zákona o verejnom obstarávaní a Obchodného zákonníka pri obchodnej verejnej súťaži, nedostatočné spracovanie projektu po metodologickej stránke a nedostatočne a nekonkrétne zadefinované ciele projektu, predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku žiadateľmi, ktorí nepatrili medzi oprávnené skupiny žiadateľov, neuspokojivý pomer medzi odhadovanými nákladmi a očakávanými výsledkami projektu, nekompletný, či zle zadefinovaný rozpočet.

Prijímatelia sa dopúšťali mnohých chýb aj v rámci samotnej realizácie. Bolo to napríklad nenapĺňanie cieľov alebo aktivít opatrenia, programu alebo samotného projektu, chyby pri predkladaní žiadostí o platbu a podobne.

Naše ministerstvo ako Centrálny koordinačný orgán kladie veľký dôraz na zabezpečenie transparentnosti a prehľadnosti celého procesu predkladania a hodnotenia projektov. V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej štruktúry výziev na predkladanie projektov, formulárov žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, príručiek pre žiadateľa a najmä zníženie počtu povinných príloh a nemennosť podmienok výzvy vo vzťahu k žiadateľovi. Našou ambíciou je zaviesť do praxe používanie jednotných zmluvných formulárov pre všetky operačné programy. Kvôli zvýšeniu transparentnosti sme zakomponovali do systému aj stanovenie minimálnej dĺžky zverejnenia výzvy, uplatňovanie klarifikácie, čiže kladenie dôrazu na kvalitu predkladaných projektov a nie na splnenie podmienok formálnych náležitostí, operatívnu komunikáciu žiadateľov a prijímateľov a nastavenie dĺžky celého schvaľovacieho procesu maximálne na sto dní.

Pán minister, v krajinách bývalej pätnástky sa vyskytli prípady, keď prijímatelia pomoci porušili dohodnuté pravidlá a nakoniec museli eurá v miliónových čiastkach vrátiť. Nevyskytli sa také prípady v uplynulom plánovacom období aj na Slovensku?

Áno, sú aj také poznatky. V celom implementačnom procese sa vyskytlo na obidvoch stranách množstvo komplikovane nastavených postupov, čím sa vytvorili zbytočné časové prieťahy v implementácii. V tomto programovom období sa snažíme podobným chybám vyhnúť a celý proces zjednodušiť.

Ako som už naznačil, medzi najkomplikovanejšie záležitosti patrila schopnosť či neschopnosť konečných prijímateľov predložiť bezchybne vyplnené žiadosti o platbu a často boli nedostatočne pripravené aj samotné projekty. Išlo o nedostatočne vypracovanú projektovú dokumentáciu, najmä rozpočty projektov sa museli v procese realizácie upravovať.

Prijímatelia pomoci z fondov EÚ musia byť pri príprave projektov dôslední. Treba klásť dôraz už na prípravu podkladov pre projekty. Nenávratné finančné príspevky sú poskytované z verejných zdrojov, na ktoré sa vzťahujú európske, ale aj národné zákony a predpisy. Jednou z podmienok je, aby všetky stavebné práce, tovary a služby boli obstarané formou verejného obstarávania, čo si vyžaduje dodržanie presných procedurálnych postupov. Schválený projekt sa v procese realizácie nesmie meniť. Päť rokov sa nesmie meniť vlastník ani účel, kvôli ktorému bol projekt zrealizovaný. Preto je nevyhnutné, aby obce spolupracovali s odborne spôsobilými osobami.

Po prvom februárovom pondelku, keď ministerstvo začalo prijímať elektronickým spôsobom prvé žiadosti na zaregistrovanie termínov, ste znova čelili kritike ZMOS, starostov, primátorov aj niektorých politikov. Padli výrazy netransparentnosť, klientelizmus, svojvôľa... Prečo ste zvolili takýto postup?

Lebo žijeme v modernej dobe, v ktorej sú počítače bežným komunikačným prostriedkom a konali sme s najvyššou zodpovednosťou po vyhodnotení skúseností z minulého obdobia. Na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády 6. februára som ukázal novinárom, ako vyzerala situácia v minulom plánovacom období 2004 – 2006. Pred ministerstvom zaparkovala Avia a doniesla stohy projektov. V posledných dňoch pred uzávierkou prišlo naraz 300 projektov. Tie sa následne bez prítomnosti žiadateľa spracovávali postupne takmer rok. Značnej časti chýbali potrebné doklady, došlo k nemilej konfrontácii, podozrievaniu, obviňovaniu, sklamaniu. Úspešné projekty následne trpeli inými cenami či inflačnou cenovou krivkou.

Aby sme sa vyvarovali týmto negatívnym javom, zvolili sme systém priebežnej výzvy. Zásluhou modernej techniky budeme priebežne prijímať registrácie termínov, následne preberať projekty metódou „šiestich očí“ – žiadateľ plus dvaja naši experti, aby sa garantovala férovosť a kontinuálne prebehne vyhodnocovanie projektov. Zdôrazňujem, že systém je priebežný s cieľom umožniť potenciálnym žiadateľom čo najrýchlejšie čerpanie peňazí z eurofondov.

Starostov obcí a primátorov miest vyľakala skutočnosť, že v pilotnej výzve na registráciu žiadateľov bolo iba 54 koloniek. Svedčí to o povrchnom čítaní manuálov a potrebných dokumentov. Vo výzve sme jasne upozornili, že v pondelok 4. februára si budú môcť zaregistrovať len termíny. Pritom ide o prvý rok schvaľovania projektov pre obdobie do roku 2013. Kapacita našich expertov je prijať a posúdiť do 900 projektov prvej výzvy, ktorá sa týka Infraštruktúry vzdelávania, teda rekonštrukcie predškolských zariadení, základných a stredných škôl vo verejnom sektore.

Časť kritikov nám vyčítala, že sme nespresnili hodinu. Následne to napravíme, aj keď sa naši experti obávajú, aby sa nám nezahltil systém. Druhé kolo na zaregistrovanie začne 17. marca o 9 hodine.

Každému potenciálnemu žiadateľovi znova radím sústrediť sa na kvalitu projektu, lebo iba tá rozhodne o jeho úspešnosti. Na schválené projekty v tejto prvej výzve máme k dispozícii necelých 14 miliárd Sk. V tomto duchu sme podstatu problému vysvetlili aj predsedovi vlády. Dali sme mu aj tabuľku uvedených 54 obcí a miest, z ktorej vyplynulo, že v 21 sú na čele nezávislí starostovia či primátori, 13 zastupovalo opozičné strany, 11 koaličné a 9 reprezentovalo zmiešané koalície. To je odpoveď všetkým, ktorí nás podozrievali z nečestného postupu.

Pán minister, je zrejmé, že ministerstvo ako Centrálny koordinačný orgán má najťažšiu prácu – predrokovanie a schválenie Národného strategického referenčného rámca aj 11 operačných programov – už za sebou. Čo by ste si želali, aby priniesol tento rok z hľadiska využívania európskej pomoci slovenskými záujemcami?

Verím, že veľké úsilie, ktoré na prípravu nového programového obdobia vynaložili príslušní pracovníci, prinesie svoje ovocie. Treba sa sústrediť na čerpanie finančných prostriedkov z fondov únie tak, aby Slovensko využilo všetky ponúkané možnosti a zdroje z programov únie čo najefektívnejšie a v prospech všetkých svojich občanov. Pevne verím, že Slovensko bude v roku 2015 konkurencieschopnou krajinou s vybudovanou infraštruktúrou a kvalitnými ľudskými zdrojmi, s dynamickou ekonomikou založenou na poznatkoch a inováciách, napomáhajúcich trvalú udržateľnosť rozvoja. Verím, že sa plne využijú faktory rozvoja, ktorými v súčasnosti Slovensko disponuje. Naše regióny by mali byť výkonné a schopné vytvárať podmienky pre ďalší rozvoj, zabezpečujúc tak vyššiu kvalitu života pre svojich obyvateľov.

Zhováral sa Michal KRIŠKO

Späť