Konania týkajúce sa výrubu drevín

Slovensko, 5. 3. 2008 (Verejná správa 5/2008)

Z podnetov, ktoré občania doručili verejnému ochrancovi práv za viac ako päť rokov jeho pôsobenia, približne tisíc smerovalo proti územnej samospráve. Ukazuje sa, že dôvodom nespokojnosti s činnosťou priamo volených zástupcov sú okrem ich nie vždy adekvátneho správania sa aj rezervy v znalosti právnych predpisov. Potvrdzujú to nasledujúce dva prípady z agendy verejného ochrancu práv.

Staršiu ženu z liptovského regiónu, ktorá sa obrátila na verejného ochrancu práv, trápila borovica pred jej oknami. Sama tam tento krásny strom vysadila. Za takmer päťdesiat rokov však prerástol štyri podlažia a u obyvateľov domu vyvolával obavu, že neodolá čoraz častejším silným vetrom. Preto najskôr žiadala primátora mesta o úpravu zelene v okolí domu, neskôr o výrub ihličnanu. Po vyše roku jej mesto oznámilo, že s výrubom borovice nesúhlasí, pretože je „vo veľmi dobrom zdravotnom stave a v dostatočnej vzdialenosti od priečelia bytového domu“. Keď aj po opakovanej žiadosti zostal výrub borovice iba v rovine sľubov, rozhodla sa požiadať o pomoc verejného ochrancu práv.

Verejný ochranca práv pri preskúmaní podnetu zistil, že mesto v danom prípade nepostupovalo v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Problematiku výrubu stromov upravuje najmä zákon č. 543/2002 Z. z. ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Jeho súčasťou je pravidlo, podľa ktorého sa na výrub stromu vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka pozemku. Na konanie o vydanie súhlasu na výrub drevín sav súlade s ustanovením § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa konanie začína dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu, ktorý má vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, za jeho začiatok sa považuje deň, keď tento orgán urobil vo vzťahu k účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Verejný ochranca práv vyššie uvedenú informáciu poskytol primátorovi mesta a zároveň ho upozornil, že v tomto prípade v konaní o vydaní súhlasu na výrub drevín nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie a žiadateľku ani nevyzvali na doplnenie podania. Napriek tomu, že žiadosti obyvateľky domu neobsahovali potrebné náležitosti, mesto nepostupovalo v konaní tak, ako mu to vyplýva z § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, čím zasiahlo do jej ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zodpovednosť za vedenie konania, a teda aj za vybavenie veci včas a bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nesie správny orgán.

Verejný ochranca práv vyzval primátora mesta na prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Následný postup mesta bol už v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Na verejného ochrancu práv sa v súvislosti s výrubom stromov obrátila i obyvateľka južného Slovenska. V podnete vysvetlila, že stromy jej bránia vo výhľade na hlavnú cestu. Keď autom denne vychádza zo svojho rodinného domu, zlý výhľad môže zapríčiniť kolíziu, vrátane smrteľných následkov. Keďže stromy boli vo vlastníctve obce, obrátila sa najskôr na jej predstaviteľov, aby problém riešili ich výrubom. Obec však požiadavke nevyhovela a vo veci nekonala, čo podávateľka podnetu vnímala ako ignorovanie svojich práv. Rozhodla sa preto svoj problém riešiť prostredníctvom verejného ochrancu práv. Požiadala ho, aby svojím vplyvom na starostu obce predišiel tragédii.

Kancelária verejného ochrancu práv v záujme objektívneho posúdenia situácie požiadala obec, aby k problému zaujala stanovisko v písomnej forme. Angažovanie sa verejného ochrancu podnietilo predstaviteľov obce, aby vykonali zisťovanie na mieste, ktoré občianka opísala. Toto zisťovanie nakoniec viedlo k záveru, že požiadavka občianky na výrub stromov je opodstatnená. Stromy, brániace vo výhľade na hlavnú cestu, spred rodinného domu odstránili.

V spolupráci s verejným ochrancom práv sa teda nakoniec podarilo oba prípady uzavrieť ku spokojnosti obyvateliek. Občianka z južného Slovenska vo svojom ďakovnom liste vyzdvihla predovšetkým skutočnosť, že verejný ochranca práv ako jediný prejavil záujem jej komplikovanú situáciu vyriešiť.

Späť