Kraj pod Roháčmi nedáva nič zadarmo

Slovensko, 31. 3. 2008 (Verejná správa 6/2008)

Obec pod kopcom Biel založili Valasi v roku 1552. Prišli na pozvanie vtedajších pánov Oravy Thurzovcov, ktorí potrebovali kolonistov ani nie tak na chov oviec, ako na dozor nad kupcami, ktorí sa chceli vyhnúť ich colným skladom. V súčasnosti má Podbiel 1270 obyvateľov.

Z hľadiska cestovného ruchu má výhodnú polohu: rozprestiera sa na sútoku Oravy a Studeného potoka v obkolesení dvoch skalných brál - Bielej a Červenej skaly. Obec sa právom hrdí prívlastkom vstupná brána do Západných Tatier – Roháčov a tejto lákavej visačke podriaďuje všetko svoje rozvojové snaženie.

Kadečo zaujímavé sa nájde i v samotnej obci. Po malom dedinskom etnografickom múzeu, ktoré sa nachádza v historickom murovanom objekte bývalej cirkevnej školy, si môžu návštevníci prehliadnuť pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Bobrovu raľu. V júni ožíva spevom a tancom, lebo sa tu konajú Podbielske folklórne slávnosti. Medzi historické skvosty možno zaradiť barokový kostol Navštívenia Panny Márie, ale aj vahadlovú studňu, akých bolo v minulosti viac ako dvadsať.

Zo súčasnej ponuky atrakcií je na prvom mieste splavovanie asi sedemkilometrového úseku rieky Oravy na pltiach. Ako prvý s ním začal miestny rodák Ladislav Krúpa so súčasným prevádzkovateľom Pavlom Tmákom. Obľúbenou prehliadkou obecného chotára je adrenalínová jazda na tankovom podvozku, s ktorou prišiel Jozef Krúpa. Milovníci drevených sôch a plastík sa môžu v obci pokochať množstvom originálnych podbielskych skulptúr, ktoré krášlia areál kostola a Bobrovej rale.

Zo štátnej správy do samosprávy

„Dedina by mala ťahať za jeden povraz, aby sme mohli realizovať všetky rozvojové programy“. S týmto krédom zasadol do starostovského kresla po posledných komunálnych voľbách JUDr. Jozef Domiňák, päťdesiatpäťročný bývalý štátny zamestnanec. Nadviazal na svojho otca, ktorý stál v minulosti na čele obce a len náhla smrť v roku 1976 predčasne ukončila jeho funkcionárčenie. Aj keď práca v samospráve je iná než v štátnej správe, predsa však, najmä v organizátorskej práci, môže čerpať zo svojich dlhoročných skúseností v policajnom zbore. Odtiaľ si priniesol i zásadu, že poctivosťou možno zájsť najďalej.

Pri nástupe do funkcie si nedával žiadne veľké predsavzatia. Aj svoje plány, načrtnuté vo volebnom programe, musel prispôsobiť realite. A tá prikazovala dokončiť to, čo už rozrobili jeho predchodcovia. Treba sa sústrediť na údržbu a úpravu verejných priestranstiev, skultivovať životné prostredie, dobudovať kanalizáciu a verejný vodovod. Ak chce Podbiel pomýšľať na ďalší rozvoj a prírastok obyvateľov, tak potrebuje pripraviť priaznivé podmienky na individuálnu bytovú výstavbu v lokalite Krivý kút. Budovaniachtivých občanov je dosť, ale voľnej pôdy je málo. Obec nemá vlastné stavebné pozemky a rokovania s majiteľmi pozemkov sú veľmi zamotané a problematické. Napriek tomu sa samospráve darí ľady postupne lámať.

Ďalším, už dlhší čas sa vlečúcim problémom, je chýbajúci územný plán obce. Samospráva zadala jeho spracovanie už v roku 2005, ale dodnes sa ešte nedočkala od projektanta ani len návrhu. A čas tlačí.

Obec doteraz nemá vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom ani pod miestnymi komunikáciami. Niektoré úseky si už vyžadujú rozsiahle opravy. Starosta si robil nádeje, že ich zaplatí peniazmi z eurofondov, ale o tie nemôže žiadať bez vyriešenia vlastníckych vzťahov. Tadiaľto teda cesta nevedie a tak sa obecný úrad musel pustiť do pozemkových úprav. Po ukončení registra obnovenej evidencie pôdy by mohol poverený geodet ukončiť všetky práce na projekte a správa katastra vykonať všetky potrebné evidenčné úkony. Následná komasácia, sceľovanie pozemkov, bude síce behom na dlhšej trati, ale prinesie potrebné stavebné pozemky v súlade s pripravovaným územným plánom obce. Stagnácie rozvoja obce sa odrazila napríklad v malom počte detí, ktorý nestačil na otvorenie samostatnej prvej triedy v školskom roku 2007/2008. Obecné zastupiteľstvo muselo schváliť výnimku.

Turistické lákadlá

Medzi najväčšie rozvojové devízy obce patrí jej poloha a množstvo kultúrno-historických pamiatok. O Bielej skale je známe, že na jej vrchole bolo už dávnejšie odkryté žiarové pohrebisko, svedectvo o existencii pravekého osídlenia. Červená skala je známa tým, že pozorní hľadači môžu na jej úpätí nájsť fosílie pravekých živočíchov. Súbor dreveníc Bobrova raľa patrí do desiatky najpôvodnejších a najzachovalejších skanzenov ľudovej architektúry na Slovensku.

Z Podbiela sa možno vydať k viacerým turistickým cieľom - na Oravskú priehradu za kúpaním a vodnými športmi, do Roháčov za lyžovačkou a vysokohorskou turistikou, na prehliadku Oravského hradu, ale dá sa odskočiť aj na termálne kúpaliská do Oravíc. Okolitá príroda je žičlivá k rekreačnému rybolovu a k cykloturistike. Miestni podnikavci prichádzajú s novými nápadmi. Pavol Tmák navrhol rekonštruovať praveké osídlenie na Bielej skale, čo však bude závisieť od postoja ochranárov. Jozef Krúpa sa neuspokojil s jazdou v tanku, ale uvažuje vybudovať bezpečný turistický chodník na Červenú skalu. Z jej vrcholu by sa turistom naskytol nádherný výhľad na obec a panorámu Západných Tatier. Červená skala návštevníkov veľmi láka, ale niektoré pokusy vystúpiť na jej vrchol sa skončili tragicky.

Starosta a jeho sedemčlenná poslanecká družina nie sú vo svojom snažení osamotení. Ich spolupráca s miestnym urbárom je obojstranne dobrá, práve tak aj kooperácia s poľnohospodárskym družstvom sídliacim v neďalekej Nižnej nad Oravou. Príkladná je aj spolupráca s miestnym správcom farnosti, ktorý sa rád zapája do riešenia svetských problémov. Materská i základná škola fungujú bez zádrhov, len aby detí bolo v obci viac. Trošku viazne spolupráca s niektorými podnikateľmi a zišlo by sa viac súčinnosti aj s miestnou telovýchovnou jednotou.

Občania sú však zväčša veľmi ústretoví a zapájajú sa do verejného diania. Azda najviac to možno dokumentovať na miestnom folklóre. Spomenúť treba predovšetkým trinásťčlennú ženskú spevácku skupinu Senková, doprevádzanú harmonikárom Františkom Matúšom. Nielen z oravských, ale i celoslovenských folklórnych prehliadok a zájazdov je známa ľudová hudba súrodencov Murínovcov. Divadelný súbor Včela obnovil miestnu ochotnícku tradíciu. Každý rok mu pripadne čestná úloha vytvoriť živý betlehem, ale zapojil sa aj do veľkolepého folklórno-scénického predstavenia Rok na Orave.

V závere minulého roka sa z iniciatívy samosprávy podarilo zostaviť a vydať monografiu obce. Starosta ju uviedol do života slovami: „Nech táto kniha je pre nás malým zastavením, zaspomínaním a zároveň poďakovaním všetkým, ktorí sa pričinili o rozvoj našej obce. Odprevádzame ju do príbytkov a do rúk všetkých, ktorým je tento kúsok našej planéty blízky a drahý.“ V jej obsahu nechýba spomienka na významné osobnosti, ktoré sa v obci a narodili a žili. Zo všetkých spomeňme literárneho vedca, germanistu a politika pôsobiaceho na univerzitách v Anglicku a v Prahe Eduarda Goldstückera a slávneho hokejistu, trénera československej reprezentácie a majstra sveta z roku 1947 Mateja Buknu.

Farár vo verejnom dianí

Výraznou súčasnou podbielskou osobnosťou je miestny správca farnosti Donát Čarnogurský. Tento štyridsaťročný sčítaný, scestovaný a verejne angažovaný vzdelanec prišiel do obce pred jedenástimi rokmi. „V prvom rade bolo potrebné obnoviť niektoré schátrané objekty,“ rekapituluje svoje doterajšie pôsobenie „S farníkmi, občanmi obce, sme sa pustili do prestavby fary, ktorá je kultúrnou pamiatkou, a urobili sme z nej dôstojné centrum duchovného života. Vzápätí sme sa pustili do rekonštrukcie bývalej cirkevnej školy, kde sme zriadili etnografickú expozíciu múzea.“ Múzeum tvoria dve miestnosti. V prvej je expozícia hospodárskych predmetov, predmetov každodennej potreby pri živote Podbielanov v devätnástom a dvadsiatom storočí. Raritou je drevený kôň s postrojom, ktorého vyrezali miestni umelci. V druhej miestnosti sú sústredené faktografické údaje o vzniku obce, farnosti, história školy, archeologické nálezisko na Bielej skale, významní rodáci, artefakty z druhej svetovej vojny, ale aj história miestneho pivovarníctva a kováčstva. Kus koľajnice je pamiatkou na lesnú úzkokoľajnú železnicu Podbiel – Habovka – Brestová z prvej polovice minulého storočia, ktorá neprežila ľahostajnosť štátu a verejnosti k technickým pamiatkam. Všetky exponáty sú darmi občanov, ktorí pri zriaďovaní múzea veľmi radi a ochotne pomáhali.

Donát Čarnogurský sa po príchode do Podbiela venoval okrem cestovania po svete, často aj s farníkmi, ďalšej svojej veľkej vášni – rezbárstvu. Vyrezal viacero postáv svätcov a v súčasnosti sa pustil do vyrezávania prvých piatich slovenských svätých. Na skulptúrach vidno, že študoval dejiny umenia i výnimočné osobnosti cirkevných dejín. Veľa sôch a predmetov, ktoré vytvoril na podnet už nebohého profesora Martina Slivku, rozdal alebo venoval múzeám. Zo všetkých svojich výtvorov si najviac cení Byzantskú madonu z pieskovca. Váži štyristo kilogramov a je umiestnená v Staroslovenskom areáli, ktorý buduje vo svojom rodisku v Spišskej Starej Vsi.

Donátovi Čarnogurskému konkuruje ďalší rezbár Róbert Veselý, ktorý sa už šesť rokov venuje predovšetkým reliéfnej drevorezbe. Jeho dielo dostal do daru pápež Ján Pavol II. Drevorezba z lipového dreva zobrazujúcu rôzne miesta Oravy, ktorú vyrezával štyri dni, sa stala darom pre súčasného pápeža Benedikta XVI.

Takých činorodých organizátorov verejného života, ako je podbielsky starosta a farár, potrebuje nielen obec pod Bielou skalou, ale i celá Orava. Je to krásny, ale drsný kraj, najmä pokiaľ ide o každodenné živobytie. O dôstojný život sa tu treba poriadne popasovať, lebo Orava nedáva nič zadarmo.

Jozef MEDVECKÝ

Späť