Obvody slobodnú voľbu lekára nerušia

Slovensko, 29. 4. 2008 (Verejná správa 9/2008)

Bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva zrušilo k 1. januáru 2005 rajonizáciu pre všeobecných a detských lekárov, gynekológov a zubárov. Súčasný minister Ivan Valentovič ju novelou zákona o zdravotnej starostlivosti obnovil. Zdravotné obvody sa znovu zaviedli od 1. apríla 2008. Všeobecný lekár už nemôže odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktorý má v jeho rajóne trvalý pobyt.

Zavedením princípu slobodnej voľby, ktorý presadzoval bývalý vládny kabinet, sa pacientom síce otvorila možnosť vybrať si lekára, ale lekárovi zanikla povinnosť prijať nemocného. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a všeobecne záväzných predpisov tak nenapĺňal právo pacienta na poskytnutie zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti. Umožňoval ambulancii odmietnuť uzavretie dohody s pacientom trebárs pre pracovnú zaneprázdnenosť lekára aj v prípade, ak sa ambulancia nachádzala v mieste pacientovho trvalého bydliska.

Vládny kabinet Roberta Fica sa v programovom vyhlásení zaviazal, že sa vráti k rajonizácii pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov a stomatológov, lebo tieto lekárske odbornosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti predstavujú nezastupiteľný prvok. A úlohou štátu je zabezpečiť efektívnu dostupnú, plynulú, sústavnú a odbornú zdravotnú starostlivosť. Je pritom potrebné zohľadňovať počet obyvateľov príslušného územia, ale aj chorobnosť a úmrtnosť, migráciu i bezpečnosť krajiny.

Decembrová novela

Podľa novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú začiatkom decembra 2007 schválil parlament, obvodní lekári nebudú môcť odmietnuť pacienta s trvalým bydliskom v ich rajóne. Lekár to nemôže podmieňovať ani neúnosným pracovným vyťažením. Občania nemusia meniť lekára, ak na to nemajú dôvod. Doteraz podpísané dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti naďalej platia a zabezpečujú možnosť slobodnej voľby lekára. Ak občan chce dobrovoľne zmeniť lekára, môže sa obrátiť na ktoréhokoľvek aj mimo vymedzeného zdravotného obvodu. Lekársky obvod podľa zákona určuje poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti orgán, ktorý vydáva povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Zvyčajne sú to vyššie územné celky, ktoré pri určovaní obvodov vychádzali z princípov predošlej rajonizácie.

Bratislavský samosprávny kraj napríklad na svojom území vymedzil s účinnosťou od 31. marca 2008 takmer deväťsto zdravotných obvodov. Spolupracoval pritom so starostami mestských častí, so Štatistickým úradom SR, so zdravotnými poisťovňami, ale aj s lekármi, zástupcami miest a obcí a s Regionálnou komorou zubných lekárov. Určené zdravotné obvody nie sú nemenné. Rozsiahly rozvoj výstavby polyfunkčných a bytových domov v existujúcich, ale i vo vznikajúcich sídliskách signalizuje, že časom bude treba terajšiu rajonizáciu prehodnotiť a upraviť tak, aby aj naďalej zabezpečovala poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov a pritom neúnosne nezaťažovala niektorých lekárov.

Skúsenosti z krajov

V Prešovskom kraji, ktorý je najväčší, z vyše dvetisíc evidovaných neštátnych subjektov spadá pod rajonizáciu 1 055. Z toho je 328 všeobecných ambulancií pre dospelých, 225 všeobecných ambulancií pre deti a dorast, 135 gynekologických ambulancií a 367 zubno-lekárskych ambulancií. Pri určovaní obvodov tu postupovali podľa ulíc, preto úzko spolupracovali s mestskými a obecnými úradmi.

„Z minulosti poznáme optimálne počty pacientov pre jednotlivých lekárov. V menších mestách a obciach problémy nie sú, objavujú sa skôr vo väčších mestách, kde vznikli nové ambulancie. Úzko spolupracujeme s predstaviteľmi subregionálnych lekárskych komôr a vznik obvodov konzultujeme aj so zdravotnými poisťovňami,“ hodnotil proces rajonizácie lekár Prešovského samosprávneho kraja Július Zbyňovský.

Podľa šéfa zdravotníckeho odboru prešovskej samosprávy najviac starostí bude zrejme so zubnými lekármi. V malých mestách môžu mať v obvode až šesťtisíc pacientov namiesto optimálnych dvetisíc. Pre pacientov to bude znamenať dlhšie čakanie na vyšetrenie. Podobne je na tom aj Trenčiansky kraj.

„Najväčším problémom je nedostatok stomatológov v okrese Považská Bystrica,“ konštatoval hovorca kraja Peter Toman,.

„Zubári sa javia ako najväčší problém. Rozhodujúce je, ako uzavrú zmluvy s poisťovňami, koľko im poisťovňa zaplatí z výkonov. Takže sa snažíme hľadať skryté rezervy a obsadiť zubármi všetky rajóny,“ doplnil aj hovorca žilinskej samosprávy.

Košický samosprávny kraj pracoval na prerozdelení obvodov postupne podľa jednotlivých okresov. V menších zvládli organizačnú prácu skôr, vo väčších si vyžiadala viac času i námahy.

„Najprv rozdelili zdravotné obvody v okresoch Gelnica, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov, potom sa s nimi popasovali v okrese Michalovce a nakoniec zostali najväčšie okresy Košice a Košice-okolie,“ informovali z mediálneho úseku úradu „Niektoré rajóny je síce potrebné prehodnotiť, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti sme pre všetkých obyvateľov v zmysle rajonizácie k 1. aprílu zabezpečili,“ potvrdila hovorkyňa krajského úradu. Podobné skúsenosti sú po prvých týždňoch znovuzavedenia zdravotných obvodov aj v ďalších slovenských krajoch.

Hlasy pre a proti

Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula uviedol, že nemá informácie o problémoch pri vytváraní lekárskych obvodov. "Viac ukáže až termín realizácie rajónov,“ povedal. „Komora vo všeobecnosti proti opätovnej rajonizácii nič nenamieta. Trvá však na zachovaní slobodnej voľby lekára.“

Slovenskej lekárskej únie špecialistov sa podľa jej prezidenta Andreja Janca problematika rajonizácie výrazne netýka. Pre praktických lekárov však prinesie aj niektoré ťažkosti. Budú musieť ošetriť všetkých z ich rajónu, teda aj asociálov či bezdomovcov, ktorí nemajú zdravotnú evidenciu v poriadku, alebo celkom absentuje, a tak nastanú ťažkosti s preplácaním zdravotníckych výkonov.

Pri príprave novej zákonnej normy jej oponenti upozorňovali, že zavedenie lekárskych obvodov pre praktických lekárov a niektorých špecialistov bude úplne na ľubovôli vyšších územných celkov a že niektoré miesta, ako trebárs rómske osady, sa do nich vôbec nemusia dostať. Novele vyčítali aj to, že neupravuje spôsob, akým sa budú k obvodom dostávať noví lekári a nestanovila, či budú môcť praktickí lekári, gynekológovia a zubní lekári pracovať aj bez rajónu. Lekári podľa opozície tiež nemajú nikde garantované, že im pridelia rajón blízko ambulancie. Veľa kriku sprevádzalo aj takzvané výmenné lístky na vyšetrenie k špecialistovi.

Ako to teda je? Zákon definuje pojem špecializovaná zdravotná starostlivosť. Na vyšetrenie k špecialistovi sa bude chodiť s odporúčacím lístkom od všeobecného lekára. Rezort zdravotníctva tým chce predchádzať zneužívaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti u špecialistov. Nová právna norma vytvára tiež legislatívny rámec na zriadenie Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý bude uchovávať osobné údaje pacientov ako meno, priezvisko, rodné meno, rodné číslo a bydlisko. Sformuje sa Národný register základných zdravotných údajov. Táto databáza bude evidovať napríklad informácie o rodinnej anamnéze vrátane rizikových faktorov, údaje o chorobách a ich priebehu či o výsledkoch vyšetrení. Identifikačné údaje prijímateľov zdravotnej starostlivosti sa budú uchovávať oddelene od zdravotných údajov. Osobné údaje z registra bude možné poskytnúť len na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Stop šafáreniu

K vyššej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti má prispieť aj elektronická zdravotná karta. Táto moderná forma registrácie nadväzuje na celkovú elektronizáciu a informatizáciu zdravotníctva. Peniaze na registre bude ministerstvo zdravotníctva požadovať z eurofondov. Na akčný plán e-Health, ktorého cieľom je zaviesť elektronické zdravotníctvo v členských krajinách Európskej únie, by malo v najbližších rokoch ísť vyše 3,3 miliardy korún. V podstate ide o využitie prostriedkov výpočtovej techniky a internetu na výmenu, uchovávanie a spracovanie zdravotníckych informácií.

Zdravotnícke zariadenia sa podľa novej právnej úpravy nebudú ďalej transformovať na akciové spoločnosti. Rezort zdravotníctva tento krok odôvodňuje tým, že zmenou zdravotníckeho zariadenia na akciovú spoločnosť stratil štát jeden z nástrojov, ktorými zabezpečoval kompetenciu štátnej správy nad zdravotnou starostlivosťou a výkonom štátnej zdravotnej politiky. Ministerstvo tiež tvrdí, že pokračujúca transformácia by spomalila proces čerpania a implementácie štrukturálnych fondov v rámci operačného programu Zdravotníctvo, ktorý sme predstavili v predošlom čísle nášho časopisu.

Úprava zastavuje transformáciu zdravotníckych zariadení od 30. decembra 2007 a zároveň garantuje, že „štát zostane vlastníkom fakultných zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách.“

Súčasná novela rieši aj fungovanie zdravotníckych zariadení v priamej pôsobnosti ministerstva. Rezort sa v neskoršom období nebráni riešiť danú problematiku aj v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti územnej samosprávy tak, ako to požadovalo ministerstvo financií. Novela zároveň definuje pevnú a koncovú sieť poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Bližšie definuje odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka a určuje podmienky akreditácie, osvedčenia o akreditácii a povinnosti vzdelávacej ustanovizne. Zavádza register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov a akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci.

Navyše novela zákona umožňuje aj súdom opätovne preskúmať ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov obvinených, respektíve účastníkov konania a zamedziť tak obštrukciám v súdnom konaní, ktorých sme často svedkami. Súdne procesy sa takto neúmerne predlžovali a stáli verejnosť nemálo prostriedkov.

Emil SEMANCO

Späť