Podpora patrí do zodpovedných rúk

Slovensko, 16. 5. 2008 (Verejná správa 10/2008)

Ešte nedávno stála otázka čo s nežiaducimi osobami v obci v rovine akademických a krčmových debát. Dnes už samotné samosprávy riešia tento problém sofistikovane, aj keď na hrane práva a morálky, lebo im spôsobuje finančné straty a rozviruje verejnú mienku. Zo zorného uhla platného práva sa na problém neplatičov pozrela Katarína Tóthová, podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Právo na bývanie sa v poslednom období začína ponímať - najmä v západnej Európe – ako právo, ktoré by malo byť zaradené do skupiny základných ľudských práv. I keď nepatrím medzi pesimistov, obávam sa toho, že Dunajom pretečie ešte dosť vody, kým dospejeme k takémuto chápaniu tejto potreby dôstojného ľudského života a ľudia si ho budú môcť vymáhať pomocou právnych prostriedkov. Dnes sme ešte v štádiu, keď nám počet bezdomovcov narastá, žiaľ, prevažne v rómskej komunite. Neraz z prozaického dôvodu neplatenia nájomného.

Pokiaľ ide o byty v obecnom vlastníctve, samosprávy v poslednom období našli svojrázny kľúč k riešeniu uvedeného problému. Predajú bytový dom súkromníkovi a samospráva alebo nový majiteľ vysťahuje neplatičov, často Rómov, do okolitých obcí. Tak sa stalo napríklad v Nových Zámkoch, Kežmarku, Púchove, Komárne, Tornale a Nitre. Ide o metódu, ktorá problém síce vyrieši na jednom mieste, ale nerieši jeho podstatu, iba ho posúva k susedom. Navyše takýto postup vytvára vedľajší problém, lebo vyvoláva napätie medzi starousadlíkmi a novými prisťahovalcami. K celej záležitosti sa vyjadrilo aj Združenie miest a obcí Slovenska: vyzvalo svojich členov, aby neriešili problém neplatičov na úkor iných miest a obcí.

Nielen rómsky problém

Všimnime si, že vysťahovanie neplatičov a ich presťahovanie do okolitých obcí sa neraz nastoľuje len ako rómsky problém. Osobne som presvedčená, že svojou podstatou tento problém nie je iba problémom etnickej menšiny, i keď neplatičmi sú väčšinou Rómovia. Ide o problém sociálny, a to v širšom spoločenskom rozmere. Neplatičmi nájomného sú aj nerómovia, ktorí sú buď sociálne úplne na dne, alebo nevedia so svojím malým príjmom tak hospodáriť, aby prioritne uhrádzali tie poplatky, ktoré sú pre ich každodennú existenciu prvoradé. Keď ich neuhradia, znášajú vážne dôsledky, napríklad vypnutie elektriny, odstávku plynu a vody, nakoniec aj vysťahovanie z bytu.

Ak problém vysťahovania z bytu a bezdomovectvo posudzujeme zo sociálneho zorného uhla, potom si musíme položiť otázku, či príslušné orgány štátnej správy aj územnej samosprávy nenesú určitý podiel viny na vzniknutej situácii. Aj keď nemožno v prípade spomínanej metódy riešenia neplatičov uviesť konkrétny zákon a paragraf, ktorý bol explicitne porušený, treba si položiť otázku, či sa prihliadalo na všetky ustanovenia platného práva, ktoré by vzniku takejto situácie zabránili.

Ak sa dôkladne oboznámime s platným právom, zistíme, že obsahuje ustanovenia, ktorých aplikácia by mohla účinne ak už nie vylúčiť, tak aspoň zredukovať problém neplatičov nájomného, ich vysťahovávania a neraz i bezdomovectva. Spomeniem iba inštitút osobitného (náhradného) príjemcu, ktorého možno určiť na poberanie finančných príjmov nielen u spoločensky neprispôsobivých osôb, napríklad nadmerne holdujúcich alkoholu, ale aj u tých, ktorým chýba schopnosť hospodáriť so skromnejším príjmom. Stanovený náhradný príjemca po zaplatení všetkých existenčne dôležitých platieb – za plyn, elektrinu, nájomné, stravné detí v škole a podobne - postúpi adresátovi dávok na voľné minutie iba zvyšok peňazí. Tento právny inštitút by mohol v praxi minimalizovať prípady vysťahovávania, neraz i bedomovectva. Už dlhší čas je súčasťou platného práva, ale sa akosi nevžil. Zástupcovia samosprávy ho kritizovali ako nerealizovateľný, respektíve ťažko uplatniteľný. Neraz som apelovala na jeho použitie nielen cestou interpelácie členov vlády, ale aj v dennej tlači. Prax však i naďalej tento inštitút obchádza a uplatňuje ho iba vo výnimočných prípadoch. Všeobecne prevláda názor, že ako plošné riešenie ho nemožno uplatniť.

Príklad z Rakús

Inštitút osobitného (náhradného) príjemcu je pritom životaschopný a použiteľný v mnohých prípadoch. Treba iba chcieť a konať, ako to dokázal starosta východoslovenskej obce Rakúsy Alojz Vdovjak. Na jeho návrh strhávajú Rómom zo sociálnych dávok nájomné v obecných bytoch i poplatky za vodu a odvoz odpadu dva až tritisíc korún. Asi tisícpäťsto Rómov žijúcich v osade dlhovalo na nájomnom a poplatkoch okolo pol milióna korún. Preto im odstavili elektrinu a vodu. Po zriadení osobitného príjemcu im zo sociálnych dávok - na jednu rómsku rodinu je to asi desaťtisíc korún - uhrádzajú nájomné a poplatky. Zvyšné peniaze obec vypláca poberateľom dávok trikrát do mesiaca. 

Dlhy za nájomné sú už splatené a Rómovia si na „rozdeľovanie“ dávok zvykli. Nikto im neodstavuje vodu, ani elektrinu, nemusia variť vo vode z potoka. Ako ukázali zábery televíznej kamery a vyjadrenia samotných Rómov, s takýmto riešením sú v Rakúsoch spokojní. Rómovia si výslovne pochvaľovali opätovné zapojenie elektriny a obnovený prívod pitnej vody. Žiadna rebélia voči starostovi. Dozaista na začiatku uplatnenia inštitútu osobitného príjemcu nevôľa bola, ale po čase sa dostavili priaznivé výsledky a odpor ustal. Tento prípad je presvedčivým dôkazom, že tam, kde si samospráva plní povinnosti, trpezlivo hľadá a presadzuje riešenie a využíva šance, ktoré jej dáva zákon, skôr alebo neskôr sa dopracuje k cieľu.

Dôvodom vysťahovávania občanov je neraz devastácia bytového fondu samotnými nájomníkmi až do takého štádia, že sa byt stane neobývateľným. Natíska sa otázka, ako mohli územné samosprávy, ktoré bezplatne prevzali do vlastníctva bývalé štátne byty, dopustiť ich deštrukciu a neraz i úplné znehodnotenie. Veď v zmysle ústavy vlastníctvo zaväzuje a nemožno s ním nakladať v rozpore so všeobecnými záujmami, ktoré sú chránené zákonmi. Právo na bývanie, teda aj na zachovanie obydlia, je právom chráneným zákonom. To azda netreba osobitne zdôrazňovať. Rovnako je nesporné, že prenajímateľ bytu má nielen práva, ale aj povinnosti, ktoré si musí plniť. Je len poľutovaniahodné, že niektoré miestne orgány štátnej správy aj územnej samosprávy na to dôsledne neprihliadajú a nekonajú, ako im to zákon ukladá.

Osobitný (náhradný) príjemca

Platné právo orientuje úlohy a povinnosti v oblasti realizácie sociálnej politiky stále viac do kompetencie miestnej verejnej správy. Tá rozhoduje aj o dávkach sociálnej pomoci zriadením inštitútu osobitného príjemcu, aj o prideľovaní príspevkov na bývanie. Pokiaľ ide o kompetencie samosprávy, tá je nielen vlastníkom a prenajímateľom nájomných bytov, ale aj vykonávateľom sociálnej politiky. Keď konštatujeme krízovú situáciu s neplatičmi nájomného a chápeme ju hlavne ako sociálny problém, nemôžeme nevidieť, že pravdepodobne aj miestna verejná správa nie je úplne bez viny a že jednoznačne slabo realizovala svoju organizátorskú funkciu v miestnom meradle.

Pravda je taká, že súčasná situácia s neplatičmi nájomného je výsledkom nie posledných mesiacov, ale rokov. V štátnom rozpočte sa každoročne vyčleňuje balík niekoľkých miliárd korún na podporu sociálne slabších občanov a rozhodovanie o príspevkoch, vrátane príspevkov na bývanie, je v kompetencií miestnej verejnej správy. Účelnosť a zmysluplnosť priznávania a využitia týchto príspevkov je v kompetencií miestnej verejnej správy. Pripomeňme si, že v roku 2005 zo sumy deväť miliárd korún, účelovo určenej na podporu sociálne slabých občanov, sa do štátneho rozpočtu vrátilo päť miliárd korún. Natíska sa otázka, prečo orgány miestnej verejnej správy neprispeli sociálne slabým občanom na platbu nájomného a zároveň nepožadovali užívanie domov a bytov takým spôsobom, ktorý by nepoškodzoval bytový fond.

Jedno je isté: miestna verejná správa a najmä samospráva potrebuje aktívnych pracovníkov, ktorí nemajú problém uskutočňovať aj nepopulárne opatrenia a sankcionovať tých, ktorí porušujú alebo si neplnia zákonné povinnosti. Potrebujú ľudí, ktorí nešetria energiou pri riešení problémov občanov i za cenu sporov a konfliktov. Takáto snaha nemusí vyjsť nazmar. Dokazuje to i prípad Rómov z obce Rakúsy a ich starostu.

Katarína TÓTHOVÁ

Späť