Dobrá škola vždy robí človeka lepším

Slovensko, 16. 5. 2008 (Verejná správa 10/2008)

Doteraz platný školský zákon bol schválený ešte v roku 1984. V minulých rokoch pripravili svoje verzie zákona viacerí ministri školstva, ale podporu poslancov národnej rady nezískali. Predošlý minister nepochodil v parlamente s návrhom školského ani vysokoškolského zákona. Je symbolické, že parlament sa začal vládou schváleným zákonom o výchove a vzdelávaní zaoberať práve v čase, keď si učitelia v tomto roku pripomínali svoj sviatok. Je reálny predpoklad, že zákonodarcovia novú normu čoskoro schvália.

Súčasný minister školstva Ján Mikolaj v deň oslavy učiteľského povolania účastníkom finále ankety Zlatý Amos okrem iného povedal: „Občania a odborná verejnosť od nás dnes očakávajú najmä obsahovú reformu vzdelávania a zlepšenie postavenia učiteľa v spoločnosti. Som presvedčený, že prijatie nového zákona sa stane východiskom pre uskutočnenie reformy a zlepšenie kvality nášho vzdelávacieho systému. Náš cieľ je jasný: chceme, aby dnešná škola reagovala na dnešné výzvy, aby v nej tvorivosť dostala rozlet, aby sa vytvoril priestor pre názory žiakov a študentov. Práve učiteľ je nositeľom týchto zmien. Jeho kvalita, a súčasne rešpektovanie zo strany spoločnosti, najmä žiakov a rodičov, budú kľúčové pre úspech reformy školstva.“

Tradičný aj moderný

Nový zákon obsahuje viaceré významné zmeny. Nanovo definuje školskú sústavu na Slovensku a zasadzuje náš vzdelávací systém do európskeho rámca. Zachováva pluralitu v poskytovaní vzdelávania, čo znamená, že popri školách a školských zariadeniach verejného vzdelávania budú existovať a pôsobiť aj školy súkromné a cirkevné. Všetky vzdelávacie inštitúcie však musia zo zákona poskytovať porovnateľné vzdelanie z hľadiska kvantity i kvality. Naplňuje tak Komenského tézu, že dobrá škola robí človeka lepším.

Základom reformných krokov je dvojúrovňový model vzdelávania – štátny a školský. Reforma vzdelávania, ako ju prináša nový školský zákon, nie je kozmetickou úpravou alebo škrtaním učiva, ako to deklaruje opozícia súčasnej vlády. Od začiatku prípravy zákona sa formuje úplne nová štruktúra vzdelávacieho programu. Ten je záväzný pre všetky školy a súčasne im dáva možnosť vytvárať si na jeho základe vlastné školské vzdelávacie programy. Štátny program vymedzuje povinný obsah, rozsah a podmienky vzdelávania. Bude záväzný pre tvorbu školských vzdelávacích programov

Kľúčovým by sa v ňom mal stať princíp kvality vzdelávania, ktorý prináša väčšie prepojenie obsahu vzdelávacieho programu s praxou, lepšie využitie medzipredmetových vzťahov, presnejšiu formuláciu vstupov i výstupov zo vzdelávania v podobe spôsobilostí, ktoré v sa novej norme označujú termínom kompetencie. A to všetko by mali zastrešovať moderné vyučovacie metódy.

O uplatňovaní pedagogických inovácií, profilovaní škôl prostredníctvom školských vzdelávacích programov a osobnom prínose učiteľov i žiakov predkladateľ zákona vyslovil presvedčenie, že povedú k pestrej vzdelávacej ponuke, zabezpečia zdravú konkurenciu škôl, ale i nevyhnutnú mieru kooperácie pri výmene skúseností a napĺňaní štátneho vzdelávacieho programu. Tento program je výsledkom obsahovej reformy a upriamuje školy nielen na svetové pedagogické trendy a modernu, ale i na to, aby sa vyučovanie opieralo o pozitívne kultúrne a národné tradície a súčasne posilňovalo národnú i európsku identitu žiaka. Zároveň by malo viesť aj k spoznávaniu a akceptovaniu národnej a kultúrnej rôznorodosti.

Minister charakterizoval predstavu o modernej škole ako o inštitúcii s inými  prioritami výučby, ako doteraz. Učitelia by sa v nej mali viac zaoberať zmyslom a obsahom vzdelávania. „Je nevyhnutné priviesť ich častejšie k tímovej práci, čo môže prispieť aj k ich profesionálnemu rastu,“ zdôraznil.

Vzdelávanie po novom

Štátny vzdelávací program vymedzuje povinný obsah, rozsah a podmienky vzdelávania. Bude záväzný pre tvorbu školských vzdelávacích programov, ako aj pre hodnotenie výsledkov vzdelávania, tvorbu a posudzovanie učebníc. Program určuje iba základné minimum, ktoré garantuje štát. Štandardy, čiže požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov, sú len z učiva, ktoré je uvedené ako minimálne. Tento prístup vytvára priestor pre školy, aby obsah vzdelania dotvárali podľa regionálnych podmienok a požiadaviek. Štát dáva školám voľnú ruku, aby spoznali požiadavky regiónu. Zároveň umožňuje žiakom vybrať si obsah vzdelávania, aby boli dobre pripravení na jeho ďalší stupeň.

Podmienkou pre väčšiu voľnosť škôl bude tiež redukcia učiva, ktoré musia zvládnuť žiaci v súčasnosti.

„Bude to náročný proces, pretože máloktorý učiteľ sa zmieri s tým, že veľká časť jeho predmetu sa už nebude učiť a navyše neustále pribúdajú požiadavky, aby sa v školách učili nové predmety,“ povedal spolutvorca reformy Miron Zelina. „Ak sme sa učiteľov, ktorým sa málila časová dotácia pre ich predmet, pýtali, kde by chceli zobrať ďalšie hodiny, väčšinou navrhovali ubrať z výchovných predmetov – etiky, občianskej, výtvarnej, hudobnej, ale aj sexuálnej či environmentálnej výchovy. Zrejme sa ešte nestotožnili s jedným z hlavných princípov reformy, ktorým je posilnenie psychosociálnych kompetencií žiakov.“

Tieto zmeny si musia učitelia uvedomiť. Tiež sa musia pripraviť na oveľa menšie počty žiakov v triedach. „S viac než tridsiatimi študentmi v učebni nie je možné učiť moderne,“ dodal profesor M. Zelina, ktorý je jedným z členov poradného tímu ministra pre regionálne školstvo.

Komplexný prístup

Štátny vzdelávací program je koncipovaný tak, aby jednotlivé vzdelávacie programy – predškolský, program základného vzdelávania i stredoškolského vzdelávania na seba nadväzovali. Zároveň podporuje komplexný prístup k vzdelávaciemu obsahu prostredníctvom vyčlenenia takzvaných vzdelávacích oblastí. Tie sú rozdelené do predmetov a kurzov. Program zohľadňuje aj potreby vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Trvá na individuálnom rozvoji potenciálu žiaka a umožňuje hodnotiť ho komplexnejšie.

Novým a nevyhnutným trendom, ktorý sa presadzuje v celom svete, je celoživotné vzdelávanie. V tomto smere je dôležité, aby sa žiaci naučili poznávať a chápať myšlienkové postupy, učebný štýl, osvojovali si proces učenia a jeho fázy. Zlepšiť by si mali plánovanie i organizovanie učiva. Takto by ich na celoživotné vzdelávanie mala pripraviť už prvá škola.

V úvode sme spomínali európsky rozmer nového slovenského zákona o výchove a vzdelávaní. Európsky parlament a rada Európskej únie odporúčajú členským štátom spoločenstva, aby pri príprave vzdelávacej stratégie používali takzvaný európsky referenčný rámec. Tento rámec stanovuje osem kľúčových kompetencií. Naši pedagogickí odborníci ich pri príprave nového zákona aplikovali do deviatich vzdelávacích oblastí a pričlenili k nim predmety, ktoré ich reprezentujú. Trebárs vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, ako zdroja osobného a kultúrneho obohatenia, ktorý je predpokladom na ďalšie vzdelávanie. Matematika a práca s informáciami má u žiakov rozvíjať matematické myslenie. To je potrebné na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách, kedy sa musí používať logické či priestorové myslenie a prezentácie, ako sú vzorce, modely, diagramy, grafy alebo tabuľky. Pre bežný život sú čoraz dôležitejšie i základné poznatky a zručnosti z finančnej matematiky – hypotéky, úroky, hospodárske výpočty. Základné poznatky a zručnosti z matematiky sú bázou aj pre iné ľudské činnosti – keď má človek prezentovať svoju prácu, argumentovať, využívať štatistiku.

Základom vyučovania matematiky je používanie všetkých druhov čísel a počtové výkony s nimi. Vedieť ich aplikovať pri riešení problémov v rôznych situáciách, usporiadať údaje patriace k sebe v tabuľke na základe objavenia súvislostí medzi nimi, znázorňovať poznané údaje na diagrame a grafe či vedieť z nich čítať. Získané poznatky treba vedieť prenášať do prírodovedných a ostatných oblastí vzdelávania.

Problematiku spojenú so skúmaním prírody zahŕňa vzdelávacia oblasť Človek a príroda. Poskytuje žiakom prostriedky a metódy na hlbšie porozumenie prírodným javom a ich zákonitostiam. Fyzika, chémia a prírodopis otvárajú brány k porozumeniu zákonitostí prírodných procesov, a tým aj pochopiť ich užitočnosť v praktickom živote. A takto by sme mohli predstavovať aj ďalšie vzdelávacie oblasti v novej štruktúre vzdelávacieho programu, ktorými sú Človek a spoločnosť, Umenie a kultúra, Človek a hodnoty či Zdravie a pohyb. Podľa tohto programu by sa malo začať učiť v niektorých ročníkoch základných a stredných škôl už v školskom roku 2008/2009.

Vedomosti bez memorovania

Nový zákon odštartuje školskú reformu, ktorá by si každoročne mala vyžiadať približne 1,5 miliardy korún. Zo škôl by sa mali postupne vytratiť encyklopedické informácie i požiadavky na memorovanie. Školy by sa mali viac zameriavať na rozvíjanie kritického prístupu a tvorivosti žiakov. Po novom by mali formovať rámcové a školské výchovno-vzdelávacie programy. Ako sme uviedli, v rámcových programoch štát určí len takzvané štátne minimum, čiže to, čo musia školy učiť povinne. O ostatnom budú rozhodovať samotné školy v školských programoch. Vypracovanie rámcových programov by malo každý rok stáť okolo 25 miliónov korún. Zníženie počtu žiakov v triedach by malo ročne vyjsť na 800 miliónov korún.

Reformou prejde aj výučba cudzích jazykov. Žiaci sa budú musieť učiť prvý cudzí jazyk od tretej triedy základnej školy a druhý jazyk od šiestej triedy. Vláda ešte vlani v septembri schválila koncepciu vyučovania cudzích jazykov. Podľa nej všetky školy budú musieť začať s výučbou od tretieho ročníka do troch rokov a od šiesteho ročníka do ôsmich rokov. Žiaci by mali mať možnosť vybrať si spomedzi šiestich jazykov - angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny, taliančiny a ruštiny.

Spomenuli sme tiež, že niektoré základné i stredné školy by po novom mali začať učiť už od budúceho školského roka. Viaceré gymnázia budú v praxi overovať trebárs návrh tímu odborníkov, ktorí pod vedením Pavla Černeka zlúčili predmety do širších vzdelávacích oblastí. Napríklad namiesto tradičného dejepisu, geografie a občianskej náuky by sa študenti mali učiť výber z nich v širších súvislostiach zhrnutý do jedného predmetu.

Emil SEMANCO

Späť