Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 16. 5. 2008 (Verejná správa 10/2008)

Prezident Ivan Gašparovič sa v macedónskom Ochride zúčastnil na 15. summite prezidentov krajín strednej Európy, ktorí diskutovali o víziách budúcnosti stredoeurópskeho regiónu a rozširovaní Európskej únie. Vo svojom vystúpení tlmočil názor, že pokračovanie v rozširovaní Európskej únie je pre súčasné členské krajiny výhodné. Zdôraznil, že „je plne v súlade s princípom solidarity, aby rovnakú šancu, akú sme dostali my, dostali v budúcnosti aj krajiny južnej či východnej Európy, ktorým v ich úsilí radi podáme pomocnú ruku“. Budúcich partnerov varoval: „Nič nedostanete od únie zadarmo. Na druhej strane však ukotvenie v jej bezpečnom prístave vám umožní lepšie využiť vlastný potenciál. Na ten sa v prvom rade spoliehajte, ten rozvíjajte“.

Za jednu z veľkých výziev rozšírenia Európskej únie považuje prezident západný Balkán, kde sa teraz rozhoduje, či si zachová perspektívu integrácie, alebo sa od únie vzdiali. Zdôraznil, že Slovensko je proti podmieňovaniu integrácie Srbska jeho postojom voči Kosovu. Prezident absolvoval v rámci programu aj bilaterálne rokovania s tureckým prezidentom Abdullahom Gülom a srbským prezidentom Borisom Tadičom.

Po návrate prezidenta reagoval jeho hovorca Marek Trubač na mediálnu manipuláciu. Denník Nový čas dňa 4. mája 2008 v článku pod názvom Obsadil miesto Klausovi obvinil prezidenta Gašparoviča, že na ochridskom summite prezidentov európskych štátov sa počas oficiálneho fotografovania postavil na miesto svojho českého partnera Václava Klausa. Denník nevyberaným a urážlivým jazykom dehonestoval hlavu štátu. Pravda je však taká, že po oficiálnom fotografovaní niektorí prezidenti opustili svoje miesta a medzi nimi aj český prezident Václav Klaus. Slovenský prezident sa teda zaradil bližšie k ostatným hlavám štátov. Keďže niektorí novinári žiadali fotografovanie zopakovať, prezidenti museli opäť zaujať svoje miesta. Bulvárny denník sa nerozpakoval bez overenia faktov interpretovať to ako omyly prezidenta so zjavným úmyslom vyvolať u čitateľa dojem, že Ivan Gašparovič situáciu nezvládol. Táto mediálna manipulácia bulvárneho denníka nie je prvá. Ak si v danom kontexte všimneme pozitívne články z pracovného výjazdu jedného z možných kandidátov na prezidenta, nadobúdame presvedčenie, že denník zjavne porušuje princípy nestrannosti a jasne dáva najavo svoje sympatie. Aj tento príklad ukazuje opodstatnenosť prijatia nového Tlačového zákona.

K nekorektnému postupu médií došlo aj v prípade informovania o oficiálnej návšteve prezidenta Slovinskej republiky Danila Türka s manželkou na Slovensku. Ivan Gašparovič ocenil doterajší priebeh slovinského predsedníctva únie s tým, že považuje Slovinsko za dobrého zástupcu všetkých nových členských krajín a cení si jeho pomoc aj v procese zavádzania eura. Kancelária prezidenta vyjadrila však sklamanie nad nevšímavým postojom slovenských médií k tejto významnej návšteve. „Slovinská republika ako predsedajúca krajina únie a navyše ako štát, ktorý nedávno vstúpil do eurozóny, ponúka celý rad tém, ktoré sú zaujímavé aj pre našich občanov. Predstavitelia slovenských médií veľmi radi hovoria o slobode slova, avšak veľmi neradi zdôrazňujú vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k informáciám a k občanovi. Ignorovanie návštevy slovinského prezidenta možno považovať za neúctu k občanovi Slovenska, za nechuť prinášať mu spektrum pravdivých správ nielen o dianí doma, ale aj vo svete. Pokiaľ bola Lisabonská zmluva rukojemníkom vnútropolitického zápasu, stala sa na chvíľu stredobodom pozornosti slovenských médií. Akonáhle však mala byť zasadená do celoeurópskeho kontextu v súvislosti s návštevou slovinského prezidenta, dostala sa na okraj. Žiaľ, táto skutočnosť napovedá o istej obsahovej provinčnosti niektorých mienkotvorných médií, ako aj o vedomej selekcii faktov a skutočnosti“, uviedol hovorca hlavy štátu Marek Trubač.

O nevyhnutnosti aj úskaliach nového tlačového zákona diskutoval prezident aj s predsedom Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska Milošom Nemečkom a s predsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov Zuzanou Krútkou. Vyjadril sklamanie nad tým, ako sa vecný problém spolitizoval. Vyslovil zásadnú otázku, ako je možné, že syndikát novinárov nedosiahol zhodu s vydavateľmi? Hosťom navrhol dve možnosti: Oponenti zákona sa môžu obrátiť na Ústavný súd a v druhej ponuke navrhol vytvorenie odborného a vecného moratória na pol roka. Ak sa v praxi ukážu všetky nedostatky, o ktorých hovoria oponenti tlačového zákona, k téme sa možno vrátiť.

V rámci výjazdov za občanmi zavítal Ivan Gašparovič do Trnavského samosprávneho kraja. Vyzval regionálnych politikov, aby v záujme občanov svojho kraja zabudli na politické rozpory a hľadali spoločné riešenia pre svoj región. Primátor Trnavy Štefan Bošnák za jeden z najaktuálnejších problémov označil nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Táto skutočnosť je dôsledkom rýchleho hospodárskeho rozvoja v regióne Trnavy.

Prezident zavítal aj na zhromaždenie delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. V príhovore zdôraznil, že „ak je zlý podnikateľ, ani vláda nemôže byť dobrá. Ak je dobrá vláda, je dobrý aj podnikateľ a opačne. Sú to spojité nádoby“. Apeloval na podporu znalostnej ekonomiky a na využitie štrukturálnych fondov. Komparatívna výhoda – lacná pracovná sila je podľa slov hlavy štátu časovo, fyzicky i sociálne obmedzená. Preto by mali firmy už dnes iniciovať podmienky pre budúci inovačný potenciál.

Ivan Gašparovič vycestoval aj do Vysokých Tatier, aby si vypočul problémy ľudí, žijúcich v horských sídlach. Na valnom zhromaždení Asociácie horských sídiel Slovenska poukázal na komplikácie života v odľahlých a malých dedinách, kde je život veľmi nákladný i zložitý.

Po návrate do Bratislavy spolu s ministrom obrany Jaroslavom Baškom otvoril Medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB 2008.

Prezident sa stretol s niekoľkými desiatkami laureátov Zlatý záchranársky kríž 2007. V príhovore vyjadril úctu a rešpekt pred skutkami ocenených jednotlivcov i kolektívov, ktorí v kritických okamihoch nezaváhali a zachraňovali ľudské životy a majetok občanov. Medzi nimi boli najpočetnejšie zastúpení záchranári, ktorí likvidovali následky tragického výbuchu delaboračnej haly v Novákoch, ale nechýbali ani jednotlivci, ktorí spontánne zachránili ľudí v ďalších kritických situáciách.

Späť