Oravský fénix znova dostáva krídla

Slovensko, 11. 6. 2008 (Verejná správa 12/2008)

Dlhá nad Oravou sa rozprestiera na riečnej nive okolo ústia Chlebnického potoka do Oravy. Pôvodná stará dedinka si vystačila s pravým brehom rieky, ale keď sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia začala rozsiahla individuálna výstavba, prekročila rieku smerom k susednej Chlebnici. V tejto lokalite sa nachádza športový areál a Agrodružstvo HÚŠŤ ponúkajúce zaujímavý agroturistický program. Ďalšia budúcnosť obce a jej rozvoj sa spája práve s ľavým brehom, lebo tu má pokračovať individuálna bytová výstavba.

Prvý písomný doklad z roku 1420 uvádza Dluhu Luku, ktorá dlho mala spoločný chotár so Sedliackou Dubovou. To už je ale minulosť a Dlhá nad Oravou s tisícštyristo obyvateľmi žije svojím vlastným osudom. Cesta za prácou prinútila tisícky Oravcov opustiť rodný kraj, Dlhú akosi tento úbytok obišiel a počet obyvateľov len mierne kolíše.

Na jeseň roku 2006 si sadol do starostovského kresla päťdesiatštyriročný Ing. Bartolomej Gonos. Na oravské pomery netradičné meno i priezvisko dáva tušiť, že nie je miestny rodák. Jeho príchod do obce je spojený s aktívnym športom. Na jedných ľahkoatletických pretekoch sa zapozeral do očí švárnej oravskej dievčiny a pred dvadsiatimi tromi rokmi rodák z Vranova nad Topľou zakotvil v Dlhej nad Oravou. Skúsenosti nadobúdal v rôznych povolaniach. Ako organizátorovi, plánovačovi a administrátorovi mu najviac dala služba v štátnej správe, ako investor, ekonóm a vyjednávač čerpal z podnikania v stavebníctve.

Bez občanov to nejde

Hovorí sa, že pri nástupe do primátorskej alebo starostovskej funkcie si neradno dávať veľké predsavzatia, pretože všetko vo veľkej miere závisí od mnohých neovplyvniteľných faktorov, ale hlavne od priazne a podpory občanov. Pod heslom „spoločne za úspešnú a peknú obec“ predstúpil pred nich so svojou predvolebnou víziou a prioritami. A občania mu dali dôveru.

Programové ciele rozdelil do troch oblastí. V investičnej si vytýčil tepelnotechnické úpravy a výmenu okien na budovách základnej a materskej školy, spoločný projekt miestnej kanalizácie, odvedenie povrchových dažďových vôd, reguláciu miestneho potoka, vybudovanie chodníkov popri hlavnom cestnom ťahu, rekonštrukciu verejného osvetlenia a autobusových zastávok, výstavbu prístupového chodníka k domu smútku so skrášlením a osvetlením jeho okolia. V ekonomickej oblasti už od začiatku prehodnotil zmluvy na dodávku služieb pre obec. Zaviedol reštrikčné opatrenia, aby sa čo najviac ušetrilo. Do tretice sa rozhodol rozprúdiť kultúrnu a spoločenskú aktivitu, ktorá má ináč na rázovitej Orave úrodnú pôdu. V obci založil už jedenásť nových podujatí so zámerom zachovať a rozvinúť dávne ľudové tradície. Prial si, aby sa ľudia okrem kostola stretávali aj inde. Zámer vyšiel, pretože o všetky nové akcie je veľký záujem a komunikácia občanov so samosprávou i medzi nimi samotnými zjavne ožila. Stúpol záujem o dianie v obci a v okolí.

Starosta našiel obetavého spojenca v osobe Heleny Červeňovej, ktorá bola ústrednou organizátorkou vydareného prvého ročníku Folklórnych slávností pod Ostrým vrchom. Práve tieto slávnosti pritiahli miestnych nadšencov folklóru. Naozaj ožili staré zvyky a obyčaje, hoci v úplne novom prostredí a s vynoveným obsahom. Plne to platí aj o prvej verejnej oravskej zabíjačke na Katarínu v novembri uplynulého roka. V dobrom svetle sa predstavila základná škola, keď pre žiakov zorganizovala pečenie veľkonočných koláčikov, typických pre Dlhú nad Oravou.

Prvá hrozba - povodeň

Problémom obce je nadmerné množstvo dažďových vôd, ktoré za posledných desať rokov zatápajú pivnice, dvory, cesty a chodníky. Spôsobuje to svahovitý reliéf terénu zvažujúci sa ku korytu Oravy a Chlebnického potoka a pomerne nízka nadmorská výška, v ktorej obec leží. Je to dané aj tým, že obec sa vlastne rozprestiera po obidvoch stranách rieky Orava a miestneho potoka. Rieka Orava v auguste 1813 napáchala obrovské materiálne škody a zmárnila sedem ľudských životov. Odstrániť takúto hrozbu by mal povodňový plán, ktorý sa postupne začína napĺňať. Rovnako veľkým problémom je kamiónovou i osobnou dopravou preťažený hlavný cestný ťah stredom obce. Pomôcť by mala výstavba rýchlostnej cestnej komunikácie, ktorá by obec obišla, ale zatiaľ je len v podobe výhľadu.

Samospráva dala vypracovať projekty na zveľadenie a skrášlenie verejných priestorov uznávanej inžinierskej organizácii. V tomto roku by mali byť hotové projekty na rekonštrukciu školských budov, na povodňový plán a reguláciu potoka a na rekonštrukciu hasičskej zbrojnice. Už majú jasno, na aké akcie si budú žiadať príspevky z fondov Európskej únie. Radi by napríklad rozvinuli typickú podhorskú vidiecku turistiku. V areáli agrodružstva je jazdecký klub s parkúrom, pohodlnejší sa môžu povoziť v koči ťahanom párom tátošov. Nadýchať sa dobrého sviežeho vzduchu sa možno nielen na okolitých kopcoch Oravskej Magury, ale aj pri prechádzke po miestnom šesťkilometrovom náučnom chodníku. Obdivovatelia historických pamiatok tu nájdu kostol z roku 1914, ktorého základom sa stala pôvodná kaplnka z roku 1811 a je zasvätený sv. Ladislavovi. Kostol svietiaci doďaleka svojou belobou spolu so súsoším Najsvätejšej Trojice a Panny Márie sú zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Na severnom okraji obce sa nachádza jaskyňa Líščia diera, podľa domácej tradície Kozia diera, opradená legendami i pesničkami. Typické oravské dedinské drevenice tu však nenájdete. Zhoreli.

Druhá hrozba - požiar

Keď sme spomínali, že veľké vody sú jednou pohromou pre obec, tak druhou je neskrotený oheň. Pri požiari v auguste 1899 zhorel majetok dvadsiatim ôsmim rodinám. Veľký požiar v auguste 1928 pohltil dvanásť domov a ďalší o dva roky zničil trinásť domov a dvadsaťtri hospodárskych usadlostí. Ten najničivejší postihol obec v roku 1962. Vtedy bolo veľmi horúce leto a oheň sa rozšíril mimoriadne rýchlo. Slovensko dlho predtým, ani potom takúto skazu nezaznamenalo. Zničených bolo sedemdesiatštyri rodinných domov a hospodárskych budov, aj tri verejné objekty. Škoda na tú dobu bola obrovská. Stovky ľudí ostali bez prístrešia. Postihnutých občanov si zobrali do svojich príbytkov rodiny, priatelia a známi. Vyhorencom pomáhala celá Orava – štátne orgány, fabriky, družstvá i jednotlivci. O solidarite a nadšení tej doby svedčí skutočnosť, že už v nasledujúcom roku všetci postihnutí bývali v nových murovaných rodinných domoch. Živelná pohroma nerozdelila ľudí, nik nezostal sám so svojím trpkým osudom. Naopak, ešte viac zomkla obec. Výrazne sa zmenil jej vzhľad, ale i celá atmosféra. K tejto udalosti sa najčastejšie vracajú priami svedkovia požiaru, ktorí sa i dnes zatrasú pri výkriku, že kdesi horí. Možno aj z tejto doby čerpajú podporu a autoritu miestni hasiči.

Starosta nie je sám

Starosta a deväťčlenný poslanecký zbor úzko spolupracujú so Spolkom urbáru a pozemkového spoločenstva, Agrodružstvom HÚŠŤ a dobrovoľným hasičským zborom. Do diania v obci aktívne vstupuje základná a materská škola. Dobrá je spolupráca aj s ostatnými spoločenskými organizáciami. Starostu, ktorý vyšiel z podnikateľských kruhov, mrzí slabá kooperácia s miestnymi podnikateľmi a ako bývalého aktívneho športovca a funkcionára rezervy v spolupráci s miestnou telovýchovnou jednotou. Spomenúť však treba miestneho správcu farnosti ThDr. Jozefa Knapíka, PhD., ktorý je výraznou osobnosťou v obci, a nielen ako pastor.

Ak Bartolomej Gonos počuje, aké malicherné politické vojny prebiehajú v niektorých mestách a obciach medzi primátormi a starostami na jednej strane a poslancami zastupiteľstiev na strane druhej, nestačí sa čudovať. Spoluprácu s poslaneckým zborom hodnotí na veľmi dobrej úrovni. Poslanci sú flexibilní, snaživí a k problémom v obci sa stavajú s patričnou dávkou zodpovednosti a iniciatívy. Všetkým leží na srdci skrášľovanie a zveľaďovanie obce, tak ako to sľubovali občanom v predvolebnom programe Za úspešnú a peknú obec. Aby komunikácia s občanmi bola živá, samospráva vydáva v náklade 450 kusov pomerne bohato ilustrované obecné noviny – Dlhánske zvesti. Pravidelne štvrťročne prinášajú informácie o živote obce, o práci jej vedenia i o názoroch občanov. Nezabúdajú ani na osvetu, najmä pokiaľ ide o protipovodňovú a protipožiarnu ochranu.

Záväzky a podnety

Nedávny XVIII. snem Združenia miest a obcí Slovenska vzniesol viacero požiadaviek na zmenu legislatívy, ktorá ovplyvňuje činnosť samosprávy. V dôsledku reformy verejnej správy sú potrebné zmeny predovšetkým v zákone o obecnom zriadení. Bartolomej Gonos by si osobne želal novú úpravu § 12, ktorá určuje postavenie, právomoc a zodpovednosť starostu obce.

Život a práca starostu pozostáva z každodennej mozaiky veľkých i malých vecí – schôdzí, rokovaní, školení, štúdia, výjazdov, administratívy, ale, našťastie, i z príjemných udalostí, ktoré spolu s obcou zažíva, najmä pri rozličných sviatkoch a verejných slávnostiach. Súkromia je málo, voľného času ešte menej. Ale starosta sa svojej viery nevzdáva: „Všetky doteraz získané vedomosti a skúsenosti chcem odovzdať rozvoju a napredovaniu našej obce. Vzal som na seba záväzky, pri ich plnení budem prísny a nekompromisný na seba, a budem to isté vyžadovať aj od všetkých mojich spolupracovníkov.“

Jozef MEDVECKÝ

Späť