Samospráva zrie v práci pre občana

Slovensko, 11. 6. 2008 (Verejná správa 12/2008)

V dňoch 14. a 15. mája sa v Bratislave konal XVIII. snem Združenia miest a obcí Slovenska. Jeho 2794 členov zastupovalo 85 primátorov a 527 starostov, ktorí s uspokojením konštatovali rast vplyvu miestnej územnej samosprávy medzi občanmi i v politickej sfére. Dosiahnuté výsledky a aktuálne úlohy združenia zhrnul jeho predseda Michal SÝKORA v správe o činnosti, ktorú prinášame v skrátenej redakčnej úprave.

Každý deň máme na pamäti jeden z našich hlavných záväzkov, a to vyjednávať so všetkými, ktorí svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú podmienky, v ktorých mestá a obce pôsobia. Vedomí si svojej zodpovednosti sme za prvoradé považovali udržať partnerský dialóg s vládou a parlamentom. Časté sú aj stretnutia predstaviteľov miest a obcí s pánom prezidentom pri jeho návštevách po Slovensku.

Uskutočnili sme množstvo rokovaní s jednotlivými ministrami, ale aj s ďalšími predstaviteľmi ústredných orgánov štátnej správy. Najtesnejšie vzťahy sme udržiavali s rezortmi práce a sociálnych vecí, školstva, financií, životného prostredia, vnútra, výstavby a regionálneho rozvoja, hospodárstva, pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a kultúry. Zodpovedá to oblastiam kompetencií miest a obcí a v ich rámci aj ich najaktuálnejším problémom. V tejto chvíli ich stačí spomenúť azda iba heslovite – financovanie obecného i neštátneho školstva, kompetencie na úseku sociálnych vecí a aktivačné práce, celkové financovanie miest a obcí, usporiadanie nehnuteľného majetku, ktorý prešiel na obce s prechodom kompetencií, matričná činnosť, stavebné konanie, príprava nového programového obdobia a podmienok na čerpanie eurofondov, nakladanie s komunálnym odpadom, úhrady nákladov na odstraňovanie následkov po povodniach, cestovný ruch a mnohé ďalšie. Aktuálne problémy sa prelínajú s dlhodobými, ako je to bežné aj v praxi miest a obcí.

Vláda potvrdila vo svojich nových legislatívnych pravidlách ZMOS ako povinne pripomienkujúci subjekt, tak ako to bolo počas dlhých rokov v minulosti. Toto všetko odráža význam našej organizácie.

Ukázalo sa, že v mnohých smeroch po vysvetlení situácie na základe našej argumentácie je ochota hľadať konsenzus.

Odborné a technické vybavenie

Združenie miest a obcí Slovenska spolupracuje s predstaviteľmi štátu aj na úseku modernizácie miestnej územnej samosprávy. Krokom ku zvýšeniu kvality našej činnosti by bola aj razantnejšia, premyslená a cielená informatizácia územnej samosprávy tak, aby bolo v tejto oblasti odstránené zaostávanie vo vzťahu k štátnej správe. Bez kvalitnej informatizácie je dnes už moderná verejná správa nemysliteľná. Nie je to úloha iba pre samosprávu, ale aj pre štátne orgány. Ak premárnime šance, môže sa stať, že nožnice medzi vybavenými a nevybavenými sídlami sa roztvoria natoľko, že vyrovnanie úrovne už nebude možné. Pozitívne vnímame skutočnosť, že prísľub z úst premiéra, ktorý odznel na XVII. sneme ZMOS o výraznejšej pomoci pre mestá a obce v oblasti informatizácie, nachádza konkrétnu podporu aj v praxi zo strany úradu vlády aj ministerstva financií. Bude na nás, ako mestá a obce dokážu využiť príležitosť a zapoja sa najmä do realizácie národných projektov. Súčasne s tým však bude potrebné realizovať veľký národný vzdelávací projekt z Európskeho sociálneho fondu, pokrývajúci celú miestnu samosprávu.

S modernizáciou tesne súvisí aj zákon o obecnom zriadení, ktorý treba novelizovať tak, aby lepšie zodpovedal súčasnej praxi miest a obcí. Zároveň by sme privítali, keby nové znenie zákona – spracované v spolupráci s ministerstvom vnútra – prispelo aj ku zvýšeniu kvality samosprávy. Sme radi, že sa o tomto procese diskutuje nielen na úrovni samospráv, samosprávnych asociácií a združení, ale najmä že sa vrátila diskusia tam, kam kompetenčne patrí – na ministerstvo vnútra a na vládny výbor pre verejnú správu.

Za dôležitý považujem pocit, že sme dosiahli zhodu nielen v tom, že novela je potrebná, ale aj v mnohom, čo sa týka jej konkrétneho obsahu a verím, že po jej predložení vo forme vládneho návrhu získa podporu celého parlamentu. Pocit, ktorý sme na minulom sneme definovali ako potrebu novelizovať zákon o obecnom zriadení, tak nadobúda veľmi jasné kontúry.

Nerád, ale predsa len musím poznamenať, že niekedy sú niektorí predstavitelia miest a obcí právom terčom kritiky. Prispôsobujú si totiž účelovo na svoj obraz základný zákon miestnej územnej samosprávy, ktorého rešpektovanie a dodržiavanie by malo byť našou najzákladnejšou ambíciou.

Novela dvoch kľúčových zákonov

Možno dozrel čas na to, aby všetci tí, ktorí získajú mandáty v komunálnych voľbách, po nich povinne, na základe zákona, absolvovali vzdelávanie v štandardnom rozsahu. Reformu verejnej správy máme už niekoľko rokov za sebou, mestá a obce prevzali na seba obrovský rozsah povinností a zodpovednosti a nakladajú aj so stále sa zvyšujúcim rozpočtom. Avšak úroveň a kvalita poznania procesov a súvislostí, samotného výkonu kompetencií medzi približne dvadsaťpäťtisíc volenými predstaviteľmi miest a obcí je rôzna. Keďže voliť a byť volený je základné politické právo občanov a obyvateľov, nie je možné stanoviť úroveň vzdelania pred voľbami, ako podmienku pre kandidátov. Vyžadovať však doplnenie vzdelania po získaní mandátu možné a aj osožné je. Od kompetentnosti tých, ktorí rozhodujú, totiž závisí kvalita celého systému.

Popri zákone o obecnom zriadení je druhým kľúčovým zákonom ten, ktorý upravuje kreovanie orgánov samosprávy obcí – teda zákon o voľbách. V súčasnosti máme za sebou viac ako rok nového volebného obdobia, ale ešte máme v živej pamäti niektoré zložitejšie momenty posledných komunálnych volieb. Domnievame sa preto, že aj tento zákon by potreboval čiastkové doplnky a spresnenia, aby bolo znemožnené účelové konanie. Takisto by bolo potrebné upraviť okolnosti prihlasovania občanov k trvalému pobytu – súčasný zákon totiž umožňuje to, že s úmyslom ovplyvniť výsledok komunálnych volieb sa môže niekto prihlásiť v obci na trvalý pobyt skutočne len na niekoľko dní pred voľbami a po nich. Dozrel podľa nás čas aj na to, aby vo volebných komisiách mali zastúpenie nielen politické subjekty, ale aj kategória nezávislých kandidátov, keďže ich počet trvalo stúpa. Podnetov je istotne viac.

Na budúci rok nás čakajú v mestách a obciach opäť volebné povinnosti. Z ich významu nič neuberá ani fakt, že sa opakujú v pravidelných intervaloch. Mám na mysli povinnosti miest a obcí pri organizovaní volieb. V roku 2009 pôjdu občania k volebným urnám trikrát – najprv kvôli tomu, aby zvolili novú hlavu štátu, potom kvôli tomu, aby zvolili nových poslancov Európskeho parlamentu a napokon v závere roka preto, aby zvolili nové orgány samosprávy vyšších územných celkov. Bez miest a obcí by bola organizácia volieb nemysliteľná. Voľby a ich nespochybniteľný priebeh a výsledky majú obrovský význam pre kredit Slovenskej republiky ako celku, ako aj pre legitimitu všetkých zvolených kandidátov. Preto nepochybujem o tom, že aj na budúci rok budú mestá a obce venovať voľbám maximálnu pozornosť.

Na tomto mieste chcem poznamenať, že tak, ako udržiavame trvalý dialóg s vládou, udržiavame ho aj s jej splnomocnencom pre územnú samosprávu Jánom Turčanom. Svojím spôsobom spoločne hľadáme možnosti, ako reagovať na novú etapu vo vývoji miest a obcí, tú, ktorá prišla po celkovom zavŕšení reformy verejnej správy.

Do radu aktivít a rokovaní s kľúčovými aktérmi vnútropolitického života patrí aj pravidelné stretávanie sa s Výborom NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, s predstaviteľmi Najvyššieho kontrolného úradu, s verejným ochrancom práv a zástupcami ministerstva vnútra. Naozaj úprimne môžem povedať, že vzťahy sú systematické, otvorené a korektné, zamerané na odstraňovanie problémov, bariér a limitov v miestnej územnej samospráve.

Pravidelné stretnutia s naším gestorským výborom sa už stávajú takmer tradíciou a tí členovia, ktorí sa na nich zúčastnili, mi iste dajú za pravdu, že sú zmysluplné. Slúžia nielen na výmenu informácií a postojov, ale aj na hľadanie konsenzu a dobrusovanie strategických postupov. Svedčí o tom aj posledné aprílové rokovanie, na ktorom sme sa zaoberali ďalším osudom komunálnej reformy, ktorá sa premenila na modernizáciu miestnej územnej samosprávy. Prerokovali sme aj postavenie samosprávy v rámci Národného strategického referenčného rámca, jej pripravenosť na čerpanie eurofondov a úskalia, ktoré sú s tým spojené.

Spolužitie dvoch kontrol

Po tom, čo sa novelou ústavy rozšírila právomoc Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu celého financovania a hospodárenia miest a obcí, zintenzívnili sa aj naše kontakty s NKÚ a verejným ochrancom práv. Hľadáme v nich najmä poučenie a prevenciu. Jedným z hlavných dôvodov na prijatie tohto ústavného zákona bolo aj odstránenie korupčného správania v územnej samospráve.

V mestách a obciach, ako aj v celej sfére verejnej správy, našli kontrolóri NKÚ a pracovníci kancelárie verejného ochrancu práv nedostatky na viacerých úsekoch. Tieto sme postupne odstránili a poznatky z chýb a nedostatkov, ku ktorým došlo, sme zovšeobecnili.

S odstupom času môžeme povedať aj to, že sa nenaplnili naše obavy z rozšírenia kontrolných právomocí NKÚ na mestá a obce. To, čoho sme sa obávali – totiž možné zneužitie kontrol napríklad v čase volieb, alebo účelové spochybňovanie niektorých predstaviteľov - sa nestalo. Výkon kontroly je skutočne vecný, korektný a najmä – nemá v úmysle nedostatky škandalizovať, ale odstrániť ich.

Keďže NKÚ nemôže nahradiť vnútornú kontrolu, musia mestá a obce dbať o to, aby kontrola bola každodennou súčasťou ich riadenia, aby prispievala k ich dôveryhodnosti a transparentnosti. Zároveň sa opäť otvára na diskusiu otázka formy a spôsobu výkonu vnútornej kontroly.

Kľúče k eurofondom

Čerpanie podpory z fondov Európskej únie je natoľko významnou témou, že sme ju na stretnutí s členmi vlády nemohli obísť. Prijatím Národného strategického referenčného rámca sme vlani zavŕšili prípravné obdobie, do ktorého samospráva vkladá veľké očakávania, a to aj napriek vedomiu, že eurofondy sú len doplnkovým zdrojom financovania a nepovažujeme ich za všeliek. Ich prínos však očakávame v dvoch rovinách. Jednak ako možnosť na významné odstránenie zdedeného modernizačného dlhu, a popri tom ako významný impulz na začatie intenzívnejšieho miestneho a regionálneho rozvoja. Mestá a obce s napätím očakávali, kedy sa objavia prvé výzvy na predkladanie projektov. Aj napriek počiatočným problémom veríme, že celý proces bude jasný a transparentný.

Je pozitívne, že už boli vyhlásené prvé výzvy, aj keď je škoda, že v minulom roku zaznamenala Slovenská republika v tomto ohľade časový sklz. Isté názorové rozdiely sa riešia dialógom a je dohodnutý režim pravidelných konzultácií. Zložité je financovanie projektov formou refundácie. Oveľa výhodnejšie by bolo zálohové financovanie projektov, ktoré ZMOS požaduje vo všetkých fondoch do výšky 100 percent nenávratného finančného príspevku.

Nespokojnosť sme vyjadrovali pri obmedzení obcí do 2000 obyvateľov, v niektorých prípadoch obcí do 5000 obyvateľov, škôl do 200 žiakov, ktorým sa výrazne sťažili, alebo obmedzili možnosti na získanie finančných prostriedkov z eurofondov. Treba riešiť potreby obcí s menším počtom obyvateľov, najmä v zásobovaní kvalitnou pitnou vodou a odkanalizovaní. V tejto oblasti infraštruktúry treba nájsť riešenia aj v rómskych osadách. Bez výraznej podpory štátu a eurofondov sa nepodarí zlepšiť súčasný stav. Preukazovanie majetku pri eurofondoch na návrh ZMOS vláda upravila tak, že postačuje stavebné povolenie a nevyžaduje sa list vlastníctva. Aj keď to niektoré ministerstvá pri niektorých výzvach nerešpektujú. Keby mestá a obce využili len pätinu z celkových plánovaných zdrojov v rámci Národného strategického referenčného rámca, podľa odhadov ZMOS by potrebovali ročne na kofinancovanie približne 800 miliónov korún z vlastných zdrojov.

Možnosti projektov sa otvárajú pre obce aj v rámci Národného strategického plánu rozvoja vidieka. Neprekonateľným limitom pre malé obce bola neoprávnenosť nákladov devätnástich percent dane z pridanej hodnoty, ktorá by ich celkové spolufinancovanie zvýšila na dvadsaťštyri percent. Oceňujeme preto prísľub ministerky pôdohospodárstva a predsedu vlády, že sa tento problém vyrieši už v tomto roku pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2009.

Časť projektov bude súvisieť aj s prístupovými záväzkami Slovenskej republiky do Európskej únie. Prvým významným termínom je rok 2010 s povinnou separáciou piatich zložiek komunálneho odpadu - papiera, skla, kovov, plastov a biologicky rozložiteľného odpadu. Bude to vyžadovať veľa finančných prostriedkov, organizačného úsilia, zmeny vo všetkých všeobecne záväzných nariadeniach, vysvetľovacie kampane občanom. Hoci väčšina miest a obcí má skúsenosť s organizovaním separovaného zberu, spravidla ide o jednu – dve zložky. Separácia piatich zložiek už v súčasnosti – to je vyslovená vzácnosť.

Uvedomujeme si, že toto programovacie obdobie je jedinečné rozsahom finančnej pomoci. Zostáva na nás, či ju využijeme tak, aby sa mestá a obce zmenili k lepšiemu.

Od koruny k euru

Významnú pečať vtlačila uplynulému roku v živote ZMOS príprava Slovenskej republiky na zavedenie jednotnej európskej meny euro, predovšetkým príprava samosprávy na tento neopakovateľný moment. Povinnosti miest a obcí vo vzťahu k zavedeniu eura sa od iných subjektov líšia svojím rozsahom a mnohostrannosťou. Fakt, že za necelé štyri jesenné mesiace sa na špecializovaných odborných podujatiach ZMOS zúčastnilo viac než dvetisíc účastníkov z miest a obcí, je nielen úctyhodný, ale predovšetkým je dobrým východiskom na to, aby samospráva proces zavedenie eura bez kolízií zvládla. Prostriedkom na to je aj vydaná metodická publikácia ZMOS s názvom „Mestá a obce na ceste k euru“.

Združenie miest a obcí Slovenska ako jeden z najväčších zamestnávateľov sa podpísalo pod dohodu vlády a sociálnych partnerov na splnenie požiadaviek na zavedenie eura - Deklaráciu o porozumení pri zavedení meny euro v SR.

Dnes je viac-menej isté, že od prvého januára budúceho roku budeme na Slovensku používať euro. Čaká nás teda záverečný, veľmi intenzívny polrok, v ktorom sa zúročia všetky doterajšie rozhodnutia a etapy prípravy. Pevne verím, že mestá a obce ani v záverečnej etape nezlyhajú a že prispejú k tomu, aby bola Slovenská republika ako celok pri zavedení eura úspešná.

Pri mapovaní činnosti od XVII. snemu považujem za potrebné spomenúť viaceré konkrétne okruhy. Za všetkými z nich je skryté množstvo energie, rokovaní a úsilia predstaviteľov i ďalších zástupcov ZMOS. Neobídeme nijaké pripomienkové konanie. Len na ilustráciu uvediem, že v roku 2007 Kancelária ZMOS vypracovala pripomienky a stanoviská k 220 legislatívnym návrhom. Bohužiaľ, pomerne často však pretrváva prax skráteného pripomienkového konania a zahmlievajú sa, alebo sa úplne zamlčujú skutočné finančné dopady návrhov na miestnu územnú samosprávu.

Finančné zabezpečenie kompetencií

Jediná korektná interpretácia výšky príjmov miest a obcí sa preto viaže na rozsah ich kompetencií a úloh, teda na vývoj a štruktúru ich výdavkov, a zabúdať netreba ani na prípadné riziká v ďalšom vývoji daňových príjmov miest a obcí. Samospráva dnes hospodári nielen s väčším finančným výnosom, ale nesie na svojich pleciach aj viac zodpovednosti, práce a povinností. Samospráva je samosprávna do tej miery, do akej je finančne samostatná.

Po začatí fiškálnej reformy bolo prijatých viac než 136 nových noriem – zákonov, nariadení a vyhlášok, ktoré mestám a obciam pridali nové úlohy a povinnosti. Ak to iba na úseku zákonov rozmeníme na drobné, môžeme zistiť, že k 1. januáru 2005 sa na obce vzťahovali úlohy z 3127 paragrafov zákonov, v januári 2007 to už bolo 3518 a v roku 2008 3655 paragrafov.

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je jedným zo základných zákonov v rámci fiškálnej decentralizácie a reformy verejných rozpočtov. V súčasnosti je v pripomienkovom konaní návrh na jeho novelu, ktorou sa majú sprísniť podmienky pre samosprávu. Podľa súčasného stavu sa mestá a obce môžu vziať úvery do výšky 25 percent úrovne predchádzajúceho roka. V dobe, keď mestá a obce predpokladajú výdavky na spolufinancovanie projektov z prostriedkov eurofondov a skôr by potrebovali povolenú vyššiu úverovú zaťaženosť, navrhuje sa obmedzenie možnosti prijímania návratných zdrojov financovania na 15 percent. S takýmto zámerom nemôžeme súhlasiť.

Na rokovaní s vládou sme ocenili to, že úroveň financovania miest a obcí po fiškálnej decentralizácii nebola korigovaná a že financovanie samospráv je stabilizované. Zachovanie tohto stavu považujeme aj naďalej za jeden z pilierov samosprávy a budeme vytrvalo požadovať, aby sa systém financovania nijakými priamymi, ani nepriamymi zásahmi nemenil.

K dobrým bodom vo finančnej oblasti si samospráva môže pripísať aj to, že negatívne neovplyvnila vlaňajší schodok verejných financií.

V ZMOS prebiehala diskusia o riadení verejnej správy ako celku. Stále je podľa nás otvorená zákonná úprava výkonu a financovania prenesených kompetencií štátnej správy na mestá a obce. Mestá aj obce naliehavo žiadajú aktívnejšiu podporu cestovného ruchu ako základnú podmienku ďalšieho rozvoja a urýchlenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny, aby sa odstránili bariéry rozvoja miest, obcí a regiónov.

Sociálne a zamestnanecké služby

Spomedzi konkrétnych otázok spomeniem oblasť sociálnych vecí. V pripravovanom balíku závažných sociálnych zákonov sa dosiahla dohoda, že presun kompetencie sociálnych dávok na miestnu územnú samosprávu sa od 1. januára 2009 neuskutoční. Ďalšie posúvanie termínov je podľa nás zbytočné. Aj z tohto miesta treba povedať, že podľa nás nejde o kompetenciu, ktorá by mala patriť mestám a obciam, ale o pôsobnosť štátu.

Riešenie pôsobnosti miest a obcí v sociálnej inklúzii, problémy rómskych komunít a marginalizovaných skupín zostávajú otvorenými problémami Slovenskej republiky, ale aj miest a obcí. Z pozície územnej samosprávy ich riešenie vidíme najmä v dodržiavaní občianskeho princípu a v stanovení presných a motivačných pravidiel v sociálnej oblasti. Pripravovaný zákon o sociálnych službách nám spôsobuje na čele isté vrásky. Podobne zostávajú otvorené pôsobnosti obcí v pripravovanom zákone o sociálnych službách, najmä s ohľadom na chápanie výkonu opatrovateľskej služby.

Okrem spomínaných otázok bola z pohľadu ZMOS posilnená pozícia miest a obcí v zákone o zamestnanosti. Toto tvrdenie je namieste aj napriek istým metodickým nepresnostiam, ktoré v minulých dňoch zneistili predstaviteľov územnej samosprávy. Posilnila sa pozícia samosprávy nielen vo výboroch pre otázky zamestnanosti, ale aj tým, že obce popri organizovaní menších obecných služieb môžu využívať aj iné formy, napríklad dobrovoľnícke služby a sociálne podniky. V metodických postupoch sa za našej účasti hľadajú cesty na odstránenie administratívnych obmedzení pri preukazovaní nároku, ale najmä na rozšírenie možností pri použití zdrojov v menších obecných službách.

V uplynulých týždňoch sa často diskutovalo o aktivačných prácach. Táto oblasť, najmä pre obce veľmi potrebná a prospešná, bola predmetom rokovania na aprílovom zasadnutí Rady ZMOS za účasti generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vydiskutovali sme si nové podmienky, kedy dochádza k podstatnému zvýšeniu príspevku na zamestnávanie formou menších obecných služieb zo súčasných asi 800 korún na skoro 2600 korún. Vzhľadom na to, že nový systém platný od mája vyvolal v regiónoch celý rad otázok, bolo potrebné hľadať odpoveď na rokovaniach s ministerstvom, ktoré sa uskutočnili v posledných dňoch. Ide najmä o financovanie koordinátorov, ktoré bude zakrátko doriešené novelou zákona. Na koordinátora budú obce dostávať mesačne taký finančný objem, aký dostávali v minulosti. Ďalšie otvorené otázky budú doriešené v najbližších dňoch.

Inšpirácie pre legislatívcov

Veľkú časť minulého roka sme venovali financovaniu neštátnych škôl a školských zariadení. Prax potvrdila, že výhrady ZMOS k systému financovania neštátnych škôl sa opierali nielen o reálne hodnotenie situácie, ale predovšetkým o platný právny stav. Napokon sa aj vláda rozhodla riešiť situáciu v roku 2007 mimoriadnou dotáciou pre neštátne zariadenia zo štátneho rozpočtu a konečnú podobu financovania doriešiť od roku 2008. Pokiaľ ide o financovanie základných škôl ako preneseného výkonu štátnej správy, nie sme spokojní s nízkym podielom financovania regionálneho školstva vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. Zásadne odmietame akýkoľvek zámer na prípadnú zmenu charakteru kompetencií v tejto oblasti.

Našou snahou je vytvoriť modernejšie prostredie na obsah výchovy a vzdelávania pri súčasnom zachovaní a posilnení všetkých princípov reformy verejnej správy a fiškálnej decentralizácie. Usilovali sme sa zlepšiť postavenie zriaďovateľa pri stanovovaní vlastnej školskej politiky a jeho postavenie v radách škôl a školských zariadení. Požadujeme rovnoprávne postavenie zriaďovateľov u všetkých typov škôl pri voľbe riaditeľov a pri spôsobe financovania. Presadzuje väčšie zastúpenie zriaďovateľov v radách škôl, zachovanie súčasného stavu v spôsobe úhrady príspevkov a právo zriaďovateľa schvaľovať školský vzdelávací a výchovný program. V školskom zákone, o ktorom v súčasnosti rokuje NR SR, by mali byť zohľadnené zásadné pripomienky Rady ZMOS. Veríme, že v procese jeho prerokovania nebudú na základe pozmeňovacích návrhov poslancov schválené také úpravy vládneho návrhu, aby sa narušil súčasný stav v úhrade príspevkov, ktorý v praxi nespôsobuje problémy.

Po dlho trvajúcom dialógu, často aj so značne kontroverznými vzájomnými postojmi, sa podarilo s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja pokročiť vpred v otázke stavebných úradov. Podľa návrhu nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku sa mal zrušiť súčasný stav, keď je stavebným úradom každé mesto a obec. S takouto filozofiou ZMOS nesúhlasil aj preto, že do budovania spoločných obecných úradov vložili mestá a obce nemálo energie a prostriedkov, a teraz, keď sú funkčné, nemôžu sa stať jednoducho zbytočnými. Napokon sa na úrovni ministra výstavby a regionálneho rozvoja dosiahol definitívny konsenzus v tom, že ministerstvo uzná princíp – každá obec je stavebným úradom a stavebné konanie sa vykonáva v spoločných stavebných úradoch tak ako reálne existujú. Nebude však možné realizovať stavebné konanie len v jednej obci. To by malo byť u tejto kompetencie zárukou kvalitného výkonu štátnej správy, dôsledného riadenia, metodiky a primeraného financovania zo strany štátu.

Nie každá revízia je vítaná

V uplynulom roku pokračovala činnosť 204 spoločných obecných úradov. Združujú 2839 miest a obcí, v ktorých žije štyri a pol milióna obyvateľov. Vo významnej miere ich mestá a obce začali zakladať začiatkom roku 2003, po presune kompetencií na úseku stavebného konania. Práve posilnené spoločné obecné úrady sú cestou k zvýšeniu kvality služieb v združených obciach, sú alternatívou zlučovania obcí a tiež smerom, ktorým by sa podľa nášho názoru mohla uberať modernizácia miestnej územnej samosprávy.

Vďaka osobnej podpore predsedu vlády sa zastavilo plánované rušenie podstatného počtu matrík. Negatívne hodnotíme snahu o takzvaný plazivý presun kompetencií na samosprávu, ktorý sa z času na čas ešte objavuje, napríklad novela zákona o boji proti alkoholu a prípad záchytiek.

V minulom mesiaci sme sa zapojili do projektu ministerstva životného prostredia s názvom Vyčistime si Slovensko, ale sme radi, že čoraz viac obcí pristupuje aj k organizácii separovaného zberu komunálneho odpadu. Takých obcí je už vyše 2300. Tiež oceňujeme, že po dlhých rokoch upozorňovania sme zaznamenali lepšie financovanie protipovodňovej ochrany.

Všetky aktivity ZMOS však nevyústia do našej spokojnosti. V súčasnosti, napríklad, nesúhlasíme s pripravovanou novelou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a z toho vyplývajúcich platieb za jej vyňatie z pôdneho fondu. Podľa ZMOS ponúka súčasný zákon dostatočné nástroje na reguláciu ochrany pôdneho fondu a nové poplatky by obmedzili hospodársky a sociálny rozvoj miest a obcí a mali by nepriaznivý dopad na ich rozpočty. Netrpezlivo čakáme na prvé výsledky pracovnej skupiny, ktorá navrhne rámec majetkovoprávneho vysporiadania majetku, najmä pod líniovými stavbami, aj keď vieme, že to bude proces zložitý a dlhý. Návrh zákona po rokovaniach na pracovnej úrovni je pripravený a predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. O jeho podobe, ktorá bude predložená vláde, budeme rokovať aj na Rade ZMOS začiatkom júna.

V súčinnosti s ministerstvom financií a ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií sa novelou zákona rieši otázka parkovného. Je to problém, ktorý trápi najmä mestá. Veríme, že v najbližšej dobe bude doriešený.

Vlani sa ZMOS podieľal v spolupráci s Národným osvetovým centrom na jedinečnom výskume miestnej kultúry na Slovensku. Toto vyústilo do vypracovanie Národnej koncepcie rozvoja miestnej kultúry, ktorá bola predložená na rokovanie vlády. Pozitívne sme prijali budovanie malých futbalových ihrísk s finančnou podporou vlády.

Samospráva v európskom kontexte

Pokračovať chceme v spolupráci so združením samosprávnych krajov SK8, s ktorými nás viaže spoločný písomný záväzok Deklarácia o partnerstve územnej samosprávy. Vlaňajšie dve stretnutia s predsedami vyšších územných celkov potvrdili množstvo spoločných záujmov oboch úrovní samosprávy a potrebu ich koordinovaného postupu.

Začiatkom júna 2007 bolo v Bruseli slávnostne otvorené spoločné pracovisko Zväzu miest a obcí Českej republiky a Združenia miest a obcí Slovenska. Je to súčasť Domu miest, obcí a regiónov, v ktorom má svoje zastúpenie CEMR, národné asociácie a ďalšie záujmové združenia samosprávy. Táto kancelária umožňuje tesnejší kontakt s partnermi, s ktorými spoločne môžeme dosiahnuť zreteľnejšie výsledky na európskej úrovni.

Mestá a obce pred niekoľkými rokmi výrazne prispeli k účasti i úspechu referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. Členstvo v únii sa doteraz najviac prejavilo v oblasti eurofondov. Aktívna je však delegácia Slovenskej republiky vo Výbore regiónov, v Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, i v Rade európskych obcí a regiónov, ktorá je asociáciou národných združení miest a obcí. Hoci ide o tri rôznorodé organizácie, vo vzťahu k Európskej únii majú spoločný cieľ: spojenými silami postupovať tak, aby účinne obhajovali práva a záujmy miestnej územnej samosprávy v celej Európe. O význame tohto zámeru svedčí fakt, že 70 percent európskej legislatívy sa stále vykonáva na úrovni miest a obcí. Pokračovali sme v dlhoročných dobrých vzťahoch s našimi partnermi a priateľmi zo Zväzu miest a obcí Českej republiky.

Obsah činnosti ZMOS sa v niektorých ohľadoch zmenil, čo sa odrazilo aj v záujme médií. Je pravda, že vrcholné momenty reformy verejnej správy priťahovali väčšiu pozornosť celej spoločnosti, než každodenná, na prvý pohľad akoby menej záživná práca, orientovaná na bežný výkon. Napriek tomu máme aj naďalej záujem udržiavať s médiami korektné vzťahy.

Kredit združenia určujú členovia

Na rokovanie tohoto snemu predkladáme návrh zmeny Stanov ZMOS, ktorú vyvolala prax. V súvislosti so zavedením eura nebudeme upravovať výšku členského príspevku, jednoducho ho prepočítame v zmysle platných pravidiel na novú menu.

Podporu vlády a všetkých parlamentných politických strán by sme potrebovali pri realizácii projektu s názvom Dom slovenskej samosprávy, ako aj ostatných projektov vzdelávania a modernizácie samosprávy. Opakovane žiadame o podporu vlády a parlamentných politických strán na vyhlásenie 6. septembra za pamätný deň pod názvom Deň slovenskej samosprávy. Je to dátum schválenia zákona o obecnom zriadení, ktorý považujeme za malú ústavu miestnej územnej samosprávy.

Združenie miest a obcí Slovenska si aj v druhom povolebnom roku zachovalo kredit vo svojej stabilnej členskej základni, ktorá dlhodobo vykazuje približne 96 percent členov, v tomto roku sme v počte členov dokonca zaznamenali historické maximum. Zmenu sme zaznamenali aj v počte regionálnych združení, ktorých počet sa zvýšil o Galantsko-Šalianske na 58. Aj napriek tomu, že niektoré z nich príchodom nových predstaviteľov oživili svoju činnosť, stále pretrváva rozdielna úroveň a zameranie ich aktivít. Pre ZMOS majú regionálne združenia pritom zásadný význam – sú jedným zo základných organizačných prvkov, pretože ich zástupcovia tvoria Radu ZMOS.

Z vnútorných záležitostí je dôležité spomenúť prácu rady, predsedníctva a kontrolnej komisie. Spoločne tvoríme realitu našej organizácie na sklonku druhého desaťročia jej pôsobenia. V Kancelárii ZMOS sa sústreďuje všetka činnosť združenia, pripravujú sa odborné podklady, zabezpečujú rokovania, realizujú vzdelávacie aktivity a aktívne sa zapája do realizácie projektov už aj z eurofondov, prechádza ňou pripomienkové konanie.

Kancelária má ku dňu konania snemu 20 zamestnancov. Zabezpečuje a v budúcnosti chce stále zlepšovať a rozširovať všetky služby 2790 členom, ktorí majú nasledovnú štruktúru: zo 138 miest je 129 členom ZMOS, z 39 mestských časti Bratislavy a Košíc je 27 členom ZMOS a z 2750 obcí je 2634 členom ZMOS.

Najbližšie štyri roky by bolo potrebné doriešiť systematické vzdelávanie predstaviteľov a pracovníkov samosprávy na úseku preneseného výkonu štátnej správy, ale aj v oblasti originálnych kompetencií. Napriek mnohorakým aktivitám sa ukazuje, že bez systematického vzdelávania nebude možné zvládnuť rastúci tlak na kvalitu a efektívnosť výkonu samosprávy. Združenie organizuje vlastné vzdelávacie podujatia, na ktorých sa v roku 2007 zúčastnilo vyše 2000 účastníkov. Vzdelávaniu a skvalitňovaniu slúži aj projektová činnosť. V rokoch 2007 a 2008 sa realizovalo a realizuje päť projektov. Sú to projekty napríklad v oblasti vzdelávania, ochrany životného prostredia a separácie odpadov, ale aj o zavedení meny euro.

Potvrdená stratégia a nové úlohy

V budúcom období sa chceme zamerať na naplnenie nasledujúcich priorít:

1. Pri napĺňaní úloh modernizácie miestnej územnej samosprávy považuje ZMOS za dôležité podporiť informatizáciu miestnej územnej samosprávy, projekty vzdelávania miestnej územnej samosprávy a vytvoriť Dom slovenských samospráv ako koordinačné, metodické a vzdelávacie centrum pre modernú miestnu územnú samosprávu so sídlom v hlavnom meste.

2. V oblasti financovania miestnej územnej samosprávy ZMOS považuje za prvoradé upevniť fiškálnu stabilitu miestnej územnej samosprávy, posilňovať jej daňové príjmy

a pokračovať v decentralizácii financií. Vytvoriť optimálne podmienky na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ pre mestá a obce. Monitorovať a vytvárať podmienky na úspešné zavedenie eura v podmienkach miestnej územnej samosprávy. Zaviesť programové rozpočtovanie v miestnej územnej samospráve od roku 2009.

3. V legislatívnej oblasti ZMOS za prvoradé považuje novelizovať zákon č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení podľa pripraveného návrhu. Vypracovať návrh zákona o výkone a financovaní preneseného výkonu štátnej správy. Podporiť prijatie návrhu nového zákona o hlavnom meste SR Bratislave. Vypracovať moderný zákon o cestovnom ruchu na Slovensku, vrátane jeho inštitucionálneho zabezpečenia. Legislatívne usporiadať nevyriešené majetkové vzťahy miest a obcí k nehnuteľnostiam. Vyhlásiť 6. september za Deň miestnej samosprávy.

Späť