Deti sú tiež pod ochrannou ombudsmana

Slovensko, 14. 7. 2008 (Verejná správa 14/2008)

Rubriku pripravujeme v spolupráci s verejným ochrancom práv SR Pavlom Kandráčom

U verejného ochrancu práv sú deti v centre pozornosti nielen prvého júna, keď slávia svoj sviatok. Ich problémy, od priznania výživného až po uplatnenie práva na súkromie, rieši takmer denno-denne. Za vyše šesť rokov dostala jeho kancelária od detí a dospelých v súvislosti s ochranou a uplatňovaním práv detí už viac ako 1 500 podnetov.

Opakovane sa na nás obrátila Bratislavčanka, ktorej sme pomáhali v čase, keď sa s bývalým manželom súdila o zverenie syna do výchovy a opatery. „Nakoľko ste mi veľmi pomohli pri zverení maloletého a veci sa rýchlo doriešili, dovolila som si obrátiť sa na Vás opäť“, napísala v podnete. Tentoraz žiadala verejného ochrancu práv o pomoc vo veci zrušenia manželovho užívacieho práva k bytu. Rozhodnutie vydal okresný súd ešte pred dvoma rokmi. Bývalý manžel sa však odvolal a kým krajský súd vytýčil pojednávanie, uplynulo deväť mesiacov. Navyše sudkyňa ho odročila na neurčito. Občianke sa zdal postup súdu pomalý, čo negatívne ovplyvňuje život nielen jej, ale aj maloletému synovi, o ktorého sa stará. Preto nás prosila, aby sme preskúmali aj tento problém.

Vyžiadali sme si stanovisko krajského súdu a občianku informovali o všetkých krokoch, ktoré súdy urobili v jej prípade. Súd po doručení spisu začal vykonávať prípravu pojednávania, pozostávajúcu z doručenia odvolania účastníkom konania na vyjadrenie a z výzvy na zaplatenie súdneho poplatku. Keďže odporca, bývalý manžel sťažujúcej si občianky, požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, krajský súd predložil spis príslušnému okresnému súdu na rozhodnutie o jeho žiadosti. Následne, po zamietnutí žiadosti odporcu, bol spis opätovne predložený súdu prvého stupňa na rozhodnutie o zastavení konania. Po ukončení prípravy pojednávania krajský súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na marec 2008.

Z uvedeného je zrejmé, že na celkovú dĺžku konania malo podstatný vplyv správanie odporcu. Aktívnym využitím svojho práva podať žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a následne nečinnosťou pri jeho platení spôsobil, že príslušné súdy sa museli s touto procesnou situáciou vyrovnať, a to zákonom ustanoveným postupom.

Občianku sme poučili, že prieťahy v konaní, ktoré vzniknú tým, že účastníci konania si uplatnia svoje procesné práva, nemožno označiť za porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Účastníci konania majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a ich úkony môžu mať akúkoľvek formu, ak ju zákon nepredpisuje. Napriek tomu požiadal predsedu krajského súdu o urýchlenie konania vo veci. Následne nám občianka z Bratislavy napísala: „Tri týždne po našom osobnom stretnutí bolo vytýčené pojednávanie na marec 2008 a to je dôvod prečo Vám píšem. Prináleží Vám veľké poďakovanie za Váš ľudský prístup k riešeniu problémov obyčajných ľudí, ktorých chcem touto cestou povzbudiť, že naozaj sa na Vás môžu obrátiť v akejkoľvek životnej situácii ...“

V mene svojho syna - stredoškoláka nám napísala matka zo stredného Slovenska. S manželom – lekárom sa rozviedli, keď mal chlapec dva roky. S uhrádzaním výživného a najmä s určením jeho výšky boli problémy od začiatku, pretože exmanžel vždy hľadal dôvod ako synovi peniaze nedať. Zvýšenie výživného z 1 000 na 1 200 korún mesačne súd zamietol na siedmom pojednávaní. Ešte aj s platením tejto pôvodnej sumy mal otec dieťaťa problémy. Matka ich riešila trestným oznámením. Bývalý manžel a otec jej syna o rok neskôr náhle zomrel. Sirotský dôchodok však Sociálna poisťovňa chlapcovi nepriznala. Zdôvodňovala to tým, že zomrelý otec nespĺňal zákonom ustanovenú podmienku obdobia dôchodkového poistenia, keďže v posledných rokoch nepracoval. „Je paradoxné, že syn od otca (okrem výživného) nemal nič za jeho života, ani po jeho smrti“, konštatovala matka v liste. Dodala, že sa jej zdá veľmi nespravodlivé, keď jej syn nemá nárok na sirotský dôchodok na rozdiel od ľudí, ktorí nikdy nepracovali, avšak nárok na priznanie invalidných dôchodkov „z mladosti“ im vznikol.

Po preskúmaní veci sme museli podnet odložiť, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne v prípade nároku na sirotský dôchodok bolo v súlade s platnou právnou úpravou. Podávateľku podnetu sme informovali, že problém, ktorý nám opísala, dobre poznáme a vnímame ho mimoriadne citlivo. Vzhľadom na to, že verejný ochranca práv nemá právo zákonodarnej iniciatívy, riešenie je v rukách vlády a parlamentu, a to v zmene príslušnej časti zákona.

Štvorročným trpezlivým upozorňovaním ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a poslancov Národnej rady SR na problém sirôt, ktoré nemali nárok na sirotské dôchodky len preto, že ich otec alebo matka zomreli v čase, keď nespĺňali zákonom stanovenú lehotu dôchodkového poistenia, sa nám podarilo problém aspoň čiastočne vyriešiť. Parlament na návrh vlády na májovej schôdzi s účinnosťou od 1. júla 2008 schválil nový zákon o náhradnom výživnom, ktorý pamätá na riešenie problémov sirôt aj v zmysle poznatkov a odporúčaní verejného ochrancu práv.

Späť