Slovensko vo víroch globalizácie

Slovensko, 14. 7. 2008 (Verejná správa 14/2008)

Treba sa pripraviť na razantné zmeny a vážne riziká vo svetovej politike a ekonomike

Slovensko so svojím potenciálom nemôže nijako ovplyvniť globalizačné trendy vo svetovej ekonomike. Môže sa však na ne pripraviť, využiť poskytnuté šance a zmäkčiť dopady nepriaznivých javov. Na tento moment upozorňuje vo svojom článku vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV doc. Ing. Peter Staněk, CSc.

Vplyv transnacionálnych korporácií na národné ekonomiky rastie. O rozvoji Nemecka v značnej miere rozhoduje približne 1200 kľúčových korporácií, o rozvoji Francúzska 1800 korporácií, pričom niektoré sú štátne ako napríklad Electricité de France. Za úspech Slovenskej republiky zodpovedá stratégia približne 220 zahraničných korporácií (60 je kľúčových), ktoré tvoria 90 percent zisku vytvoreného v nefinančnej oblasti, 85 percent exportu, ale zamestnávajú iba 90 tisíc pracovníkov (z celkovej zamestnanosti 2,2 milióna pracovníkov).

Tieto korporácie určujú celkový hospodársky rast sveta. Tvoria rozhodujúcu časť medzinárodného obchodu, lebo približne osemtisíc transnacionálnych korporácií ovláda 90 percent svetového obchodu. Ich obrat je väčší ako hrubý domáci produkt menších krajín, operujú na celej planéte a hranice nie sú pre nich bariérou. Štáty súťažia o to, aby ako veľkí investori prišli na ich teritórium a poskytujú im investičné stimuly. Ich prostredníctvom sú národné ekonomiky vťahované do globálnej svetovej ekonomiky.

Korporácie prenášajú problém konkurencieschopnosti na subdodávateľov. Najlepšie to vidno v automobilovom priemysle. Finalizujúce korporácie stavajú pred subkontraktorov tvrdé podmienky. Už to nie je len práca v systéme just in time, kvalita, kompatibilita informačných systémov, ale sú to i požiadavky na trvalé znižovanie nákladov, napríklad o 5 percent ročne po dobu piatich rokov ( Volkswagen Mladá Boleslav). Ak chcú subdodávatelia obstáť, musia ustavične znižovať náklady a ceny. Pritom niektoré korporácie, napríklad Kia, kombinujú často túto stratégiu s tým, že s finalizujúcim podnikom prídu juhokórejskí subdodávatelia a títo realizujú stratégiu znižovania nákladov v podmienkach hostiteľskej krajiny. S tým súvisí i proces outsorcingu a offshoringu vedúci k uvoľňovaniu niektorých činností do externých firiem. Dnes je to už i účtovníctvo alebo personalistika. Centrálna firma si objednáva len toľko výkonov koľko potrebuje, ostatných zákazníkov si dodávateľská firma musí nájsť sama. Dôsledkom je zmenšovanie transnacionálnych firiem čo do počtu zamestnancov, sústredenie sa na takzvaný core business , ale zároveň rýchly rast ziskovosti - až o 20 percent ročne. Všetky sociálne dôsledky, predovšetkým nezamestnanosť, sú presúvané na národné vlády.

Finančný sektor na výslní

Od osemdesiatych rokov intenzívne naberá na sile presun úverovania veľkých podnikov z bánk na kapitálového trhy. Ide o lacnejšie získavanie zdrojov, vytvára sa obrovský nový investičný priestor pre nových investorov (hedgeové fondy, penzijné fondy). Zároveň sa radikálne zmenila i pozícia audítorských firiem a mechanizmy uvádzania firemných akcií na kapitálové trhy. Kolaps niektorých veľkých firiem ( Enron, Parmalat, WorldCom ) viedol síce ku sprísneniu hodnotenia akcií podnikov a ich uvádzania na kapitálové trhy, ale keďže ide o nákladné opatrenia a boli zavedené v USA, skončil sa presunom akcií z newyorskej burzy na londýnsku a frankfurtskú. Celkovo možno konštatovať, že transnacionálne korporácie umiestňujú svoje zdaňovacie miesta do miest s nízkymi daňami, napríklad Cyprus, čím značne obmedzujú zdroje pre národné rozpočty. Okrem toho dôsledne využívajú medzery v zákonoch. Napríklad veľké nemecké firmy, využívajúce účtovné nástroje na hrane zákona, „ušetria“ na daniach 500 miliárd eur ročne. Národné rozpočty dostávajú od nich nižšie dane a národné vlády sú nútené nahradzovať tento výpadok zvyšovaním spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty.

Súbežne s týmto procesom výrazne narastá virtualizácia finančného sveta. Kým v šesťdesiatych rokoch sa za jeden rok uskutočnili finančné operácie za 1 bilión USD, dnes za jeden jediný deň sa uskutočnoperácie za 1,5 bilóna USD operácií. Finančné trhy vzrástli o 110 percent, hoci svetový obchod vzrástol o 31 percent. Výrazný nárast počtu nových investorov, fondy otvorené, uzavreté, penzijné fondy, takzvané suverénne fondy (dnes ide o investičnú silu biliónov USD) hľadajú možnosti dostatočného zhodnotenia investícií. Pri obmedzenosti reálnych efektívnych možností investovania sa hľadajú ďalšie. Preto sa investori sústreďujú raz na počítačové firmy, inokedy na termínované dodávky ropy alebo potravín, na komoditné trhy a tak ďalej. To vedie ku nestabilite trhov a ku vzniku bublín - počítačových, hypotekárnych a ďalších. Významný faktor neistoty mohutnie v dôsledku krátkodobosti uvažovania a vplyvu takzvaného stádo vého efektu investorov.

Slovensko v podstate nemá fungujúci kapitálový trh. Veľké korporá cie financujú svoje investície cez svetové kapitálové trhy a slovenské podniky zostávajú a zrejme dlhodobo zostanú závislé od úverov poskytovaných bankami. Zahraničnými bankami, nakoľko po privatizácii bankového sektora sú slovenské banky dcérskymi spoločnosťami stredne veľkých európskych bánk. Úverová expanzia je v tomto kontexte v slovenských podmienkach - aj vzhľadom na stav európskeho bankového sektora - nereálna minimálne v horizonte piatich až desiatich rokov.

Nové finančnícke operačné polia

Osobitný aspekt finančného sveta predstavujú dva špecifické fenomény: efekt pákového pôsobenia a úloha takzvaných suverénnych fondov. Pákový efekt predstavuje možnosť s malým objemom peňazí realizovať veľkú finančnú investíciu. V roku 2007 sa uskutočnili akvizície a fúzie za tri bilióny dolárov. V skutočnosti na to boli potrebné zdroje v rozsahu 169 miliárd dolárov, využívajúce pákový efekt. Suverénne fondy predstavujú takzvané štátne fondy. Ide o zdroje z predaja ropy a plynu (Rusko, Venezuela, Brazília, Saudská Arábia, Dubaj), zdroje prebytkových štátnych rozpočtov (Singapur, Nórsko). Títo investori dnes disponujú zdrojmi v rozsahu štyroch biliónov dolárov. Vzhľadom na vysoké ceny ropy možno do piatich rokov očakávať nárast na úroveň osemnástich biliónov dolárov.

Ich investičná stratégia je veľmi zaujímavá. Investujú do energetiky, obnoviteľných zdrojov, finančného sektora. Spravidla ide o nákup dvoch až piatich percent akcií (sú prípady nákupu i dvadsaťpercentného balíka akcií čínskymi fondmi) a o princíp spoluvlastníctva, čiže s ďalšími súkromnými investormi. Niektoré národné vlády sa obávajú týchto investícií a chcú obmedziť možnosť výšky akciových podielov na 25 percent (Nemecko). V skutočnosti investície suverénnych fondov v Európe smerujú do automobilového priemyslu (Čína), finančného sektora (Čína, Rusko), energetického sektora (Rusko), nehnuteľností (Saudská Arábia, Dubaj).

Slovenských subjektov sa tieto procesy nedotýkajú, lebo nie sú atraktívne. Môžu sa ich dotknúť nepriamo, keď ich zahraničného partnera alebo vlastníka získa iný vlastník. Možno však konštatovať, že v najbližších piatich rokoch tieto procesy do slovenského podnikateľského sektora v podstate nezasiahnu. Viac môže pôsobiť očakávaná nová vlna konsolidácie v európskom bankovom sektore, alebo vlna fúzií a akvizícií v bankovom sektore, ktorá by mala zmenšiť počet bánk v Európskej únii o tretinu. Tieto zmeny sa môžu dotknúť i slovenských dcérskych spoločností a ich úverovej politiky.

Prízrak zadlženosti

Už od osemdesiatych rokov výrazne rastie zadlženosť všetkých subjektov, osobitne obyvateľstva. Nárast spotreby v deväťdesiatych rokoch a po roku 2000 je v rozhodujúcej miere krytý rastom úverov obyvateľstvu - hypotekárnych i spotrebných. V súčasnosti zadlženosť obyvateľstva v krajinách únie prevyšuje 50 percent hrubého domáceho produktu. Najzadlženejšie sú Španielsko (128 percent), Veľká Británia (120 percent), Nemecko (68 percent). Nové členské krajiny v strednej Európe dosahujú napriek značnému rastu úverov hodnotu okolo 18 percent hrubého domáceho produktu. Podľa mienky finančných kruhov je tu značný priestor na ďalší rast zadlženosti obyvateľstva.

Na Slovensku je zadlženosť na úrovni 19 percent, pritom v reálnom rozmere ide o 409 miliárd korún úverov (2007). Z toho 300 miliárd sú hypotekárne úvery a 109 miliárd spotrebné úvery. Tento vývoj by nebol až natoľko rizikový, keby rástli mzdy i dôchodky. V skutočnosti redukcia európskeho sociálneho modelu, zvyšovanie spoluúčasti občanov na financovaní verejného sektora, prehlbujúca sa diferencia v pracovných príjmoch vedie postupne k narastaniu nesplácaných úverov. Na Slovensku je to štyri až päť percent úverov, v krajinách bývalej europätnástky je to osem až desať percent úverov.

Problém spočíva v takzvaných priemer ných ukazovateľoch. U nás je priemerná mzda na úrovni 21 tisíc korún, ale 71 percent obyvateľov má mzdu menšiu, ako je priemerná mzda, a viac ako 34 percent pracovníkov má mzdu menej ako 13 tisíc korún. Ak sa odpočítajú prémie a odmeny, má menej ako priemernú mzdu až 84 percent pracovníkov. Slovensko za dvadsať rokov prešlo od značne homogénnej spoločnosti, pokiaľ ide o príjmy, k značne diferencovanej spoločnosti. Podobný vývoj možno vidieť i v iných krajinách strednej Európy.

Staré členské krajiny Európskej únie ťaží problém rozpadu strednej triedy a rýchly rast počtu občanov v poproduktívnom veku. Toto všetko vytvára zo zadlženosti obyvateľstva vysoko rizikový faktor hlavne v spojení s inými faktormi. Hypotekárna kríza je problém, ale zvládnuteľný, v kombinácii so zadlženosťou je však vysoko rizikový. Keďže posledných štyridsať rokov sa zadlžovalo nielen obyvateľstvo, ale i podniky, samosprávy, vlády, možno povedať, že išlo o bezprecedentný rast úverov a dlhov. Kombinácia všetkých faktorov finančného sveta v tejto situácii vytvára súčasnú veľmi nebezpečnú zmes.

Riešením by mohlo byť obmedzenie spotreby. To by však viedlo ku zbytočnosti až 30 percent výrobných kapacít. Alternatívou je návrat k vyššej miere prerozdeľovania spoločenského bohatstva, čo je politicky značne problematické.

Na ekológii sa dá zarobiť

Uvedomenie si súvislosti medzi spoločnosťou, ekonomikou a prírodou stále viac vedie k nutnosti realizovať trvalo udržateľný rozvoj - úsporné a recyklačné programy, alternatívne technológie a tak ďalej. Toto vytvára obrovský nový podnikateľský priestor. V Nemecku pracuje na výrobe alternatívnych energetických zdrojov viac ako milión pracovníkov.

Problém predstavujú finančné zdroje a vedľajšie efekty. Alternatívne energetické zdroje sú návratné iba pri subvenciách a stanovení vysokej výkupnej ceny energií. Použitie biopalív vedie nielen k rastu cien potravín, ale i k nárastu karcinogénnych emisií. Nové tepelné zdroje sú síce ekologické, ale pre väčšinu populácie finančne nedostupné. Postupne sa teda začína rozvíjať nový prístup. Zavádzajú sa ekologické dane, napríklad recyklačné alebo ekologické energetické dane. Rastú ceny energií, čo má stimulovať využívanie energeticky úspornejších systémov. Zatepľovanie budov predstavuje len na Slovensku uvoľniteľné prostriedky v hodnote 350 miliárd korún.

Recyklačný priemysel v Európskej únii začína výrazne expandovať a predstavuje ročne objem viac ako 100 miliárd eur. Ak k tomu pridáme nové technológie v oblasti vody, realizáciu komunitárnych noriem v oblasti znečistenia, zníženie objemu skleníkových plynov do roku 2020 a uplatnenie nových alternatívnych energetických zdrojov, ide o priestor v rozmere desiatok biliónov eur až do roku 2020. Ekologizácia sa takto stáva jednou z mála oblastí typických tvorbou nových pracovných miest. V únii sú to v súčasnosti viac ako dva milióny nových pracovných miest.

Recyklačné technológie a alternatívne energetické zdroje sú z hľadiska budúcnosti považované za najperspektívnejšie oblasti. Problém predstavujú dôsledky, napríklad rast cien potravín, vody, energií, ako i nutnosť premietnuť nové normy tak do technológií, ako i do cien hotových výrobkov a služieb. Náklady zrejme zaplatí v dlhodobom výhľade obyvateľstvo, ale pri stagnácii príjmov a náraste úverovej záťaže to bude vytvárať dlhodobý problém. V spojení s rastom spoluúčasti obyvateľov na financovaní školstva, zdravotníctva, dopravy to povedie k nutnosti reštrukturalizovať sociálnu politiku. Prehlbovanie diferenciácie príjmov a celkový proces príjmovej stratifikácie výrazne diferencuje spoločnosť. Tieto procesy budú mať aj značný regionálny rozmer. Môže to viesť k situácii, keď značná časť obyvateľstva bude schopná zvládnuť len financovanie základných služieb (bývanie, zdravotníctvo, doprava) a na ostatné služby už nebude mať zdroje. Veľa malých firiem a živnostníkov stratí odbytový priestor. Ak k tomu pripojíme i vývoj po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny (cenový rast), je očividná vysoká pravdepodobnosť, že sa v budúcich piatich až siedmich rokoch u nás naplní načrtnutý scenár.

Harmonizácia prináša úspory

Problémom v Európskej únii je existencia 27 systémov daní, odvodov, miestnych daní a poplatkov. Táto skutočnosť spôsobuje subjektom pôsobiacim v únii značné náklady. Len v daňovej oblasti ide o dve až tri percentá z ročného obratu. Modelové scenáre ukazujú, že pokiaľ firma podniká na teritóriu celej únie, ročne ju to stojí osem až desať percent z obratu. Z tohto hľadiska možno definovať dve hlavné vývojové línie: zvyšovanie počtu a posilňovanie úlohy komunitárnych noriem nadradených národnej legislatíve a postupné približovanie sa kľúčových parametrov národného rámca.

Rozdielne daňové sadzby vedú často k súpereniu o výšku sadzby, a nie o úroveň inovatívnosti produkcie. Znižovanie odvodov vedie síce k poklesu úhrnných nákladov práce, ale zároveň vytvára značné sociálne problémy. Zavádzanie technických štandardov sa berie ako najmenej problémové, lebo vytvára priestor na širšie využitie výrobkov. Najväčšie problémy dnes vzbudzuje oblasť priamych daní, hoci vo všetkých krajinách OECD trvalo klesá sadzba dane (z úrovne 41 percent v roku 1990 na 32 percent v roku 2005). Zároveň sa modifikuje i štruktúra odpočítateľných položiek smerom k presne stanoveným prioritám. Sadzby dane z pridanej hodnoty sa postupne približujú a to možno konštatovať v rovine minimálnych daní na alkohol a tabak v celej Európskej únii.

Dnes otázka priamych a nepriamych daní nie je ani tak vecou podnikateľského sektora, ako skôr riešením problému, odkiaľ získať zdroje na riešenie kľúčových dlhov –generačného a ekologického. Zavádzanie akejkoľvek reformy penzijného systému si bude vyžadovať značné zdroje na preklenovacie obdobie . Na Slovensku bude treba do roku 2030 získať na riešenie dlhu v penziách 1,1 – 1,4 bilióna korún. Riešenie ekologických dlhov je ešte nákladnejšie, pokiaľ zarátame i takzvané externé náklady. Len u nás budeme potrebovať na tento účel 80 až 100 miliárd korún. Zdroje pritom možno získať od podnikateľského sektora (značne problematické), od obyvateľstva (príjmové limity), alebo od štátu (zefektívnením fungovania verejného sektora). Vyžiadalo by si to však dôsledné vylúčenie korupcie. Pripomíname, že verejné obstarávanie na Slovensku ročne predstavuje 90 miliárd korún. Je možné a nutné dôsledne zefektívniť zdravotníctvo a školstvo, čo by uvoľnilo časť zdrojov na vyrovnanie dlhov. Na to je však nutná politická vôľa na národnej a nadnárodnej úrovni, čo je príliš problematický predpoklad.

Vzhľadom na rastúci počet členských krajín eurozóny však možno predpokladať, že proces harmonizácie bude pokračovať. Mnohé vlády tento proces považujú za menej rizikový ako, napríklad, uvoľňovanie európskeho trhu služieb. Vzhľadom na toto smerovanie pre slovenské podniky budú trvale naskakovať náklady na proces harmonizácie európskeho trhu, ale efekty z možnosti operovať na ňom sa nebudú objavovať. Harmonizáciu vnútorného prostredia bude Európska únia realizovať skôr v polohe jednotného finančného trhu, jednotného penzijného trhu a jednotného poistného trhu, alebo harmonizácie technických štandardov, štandardov kvality a jednotných bezpečnostných štandardov.

Vybrané globalizačné procesy nepostihujú všetky formy globalizácie. Ide však o kľúčové procesy, ktorých sila, dlhodobosť pôsobenia sú rozhodujúce. Aj keď v mnohom priamo nezasiahnu slovenské podniky, vytvorením vonkajšieho prostredia výrazne ovplyvnia ich ďalšie pôsobenie. Významným aspektom je i to, že vývoj trvalo predurčí niektoré oblasti Slovenska k prosperite a iné zostanú na úrovni problémových regiónov. Vplyv národnej vlády sa v rozhodujúcich oblastiach oslabuje a bude klásť úplne nové nároky na budúce politické elity. Ako v týchto procesoch v budúcnosti obstojí Slovensko, je veľkou otázkou, ako aj výzvou.

Peter STANĚK

Späť