Keď sa Perle Karpát navracia lesk

Slovensko, 15. 7. 2008 (Verejná správa 14/2008)

Kúpele Trenčianske Teplice už pamätajú Kvádov a Rimanov. V neďalekom Trenčíne bola najsevernejšia rímska osada v severnej Európe – Laugarício – a jej obyvatelia neľutovali výlet do hlbokej doliny potoka Teplička v Strážovských vrchoch, aby sa tam vykúpali v termálnej minerálnej vode. Nevieme, čo všetkou si v nej hojili, ale dnes sem prichádzajú predovšetkým pacienti s chorobami pohybového ústrojenstva a s nervovými chorobami.

Prvá písomná zmienka o prameňoch pochádza z roku 1247. Od trinásteho do sedemnásteho storočia toto územie patrilo pánom Trenčianskeho hradu. Krátko po vzniku kúpeľov koncom šestnássteho storočia sa vlastníkmi mestečka stali Ilešháziovci. V roku 1835 ho kúpil viedenský finančník barón Juraj Sina a postupne kúpele prebudoval a modernizoval. Syn Šimon postavil hotel a rozšíril kúpeľný park, Šimonova dcéra Ifigénia d´ Harcourt dala v roku 1888 k zrkadlisku Sina pristaviť orientálny kúpeľ Hammam v maurskom slohu podľa projektu architekta F. Schmoranza. V roku 1909 kúpele kúpila maďarská akciová spoločnosť. Od roku 1918 patrili Československej akciovej spoločnosti. Neskorší správca a vlastník Slovenské liečebné kúpele Trenčianske Teplice zmenil nedávno názov na Kúpele Trenčianske Teplice.

Liečivé pramene dnes už obklopuje mesto, rozkladajúce sa na viac ako tisícšesťsto hektároch. Svojich vlastných obyvateľov má štyritisícpäťsto, ale ročne prijme asi osmenásťtisíc pacientov a tisícky ďalších hostí.

Zo starej slávy sa nedá žiť

Maďarský románopisec Mór Jókai ho nazval Perlou Karpát, lebo malo svoju noblesu a lesk. Z pohľadu súčasnej samosprávy Trenčianske Teplice sa už natoľko neligocú a vrátiť im niekdajšiu slávu nebude také jednoduché. Na čele mestského magistrátu stojí tridsaťtriročný primátor Štefan Škultéty a po jeho boku jedenásť poslancov mestského zastupiteľstva.

„Kúpeľní hostia si už privykli na naše kúpele, čo by nás malo tešiť, ale paradoxne jeden z najväčších problémov súvisí práve s ich pobytom u nás. Kúpele zabezpečujú svoje špecifické služby, ale my sa pasujeme s poskytovaním pridaných služieb. V minulosti sa zabúdalo na infraštruktúru, nejasné boli majetkové pomery, mnohým objektom chýbal poriadny hospodár, prostredie bolo zanedbané. Kúpeľné domy chátrali, mnohé boli zavreté.“ Tak popísal pomery v kúpeľnom meste primátor.

Preto mesto v spolupráci s kúpeľmi pristúpilo k rozsiahlym opatreniam investičného charakteru. Snaží sa vybudovať ubytovacie kapacity nadštandardného charakteru a naplánovať revitalizáciu celého centra. Mesto sa uchádza o peniaze z fondov Európskej únie na úpravu pešej zóny s kolonádou, na rekonštrukciu verejného osvetlenia a na obnovu ošumelého sídliska. Dôležitým projektom je rekultivácia skládky komunálneho odpadu. Tá sa nachádza priamo pri vstupe od Trenčianskej Teplej a nie je pre kúpeľné mesto dobrou vizitkou.

Trenčianske Teplice sa po dohode s kúpeľmi ako akcionár podieľajú na príprave rekonštrukcie kúpeľných zariadení. Podporili výstavbu otvoreného bazéna v centre. Mesto sa bude podieľať na výstavbe dvoch štvorhviezdičkových hotelov, ktoré by mali vyrásť do roku 2010. Ďalšie dva hotely pribudnú do roku 2012 a ubytovacie kapacity sa zvýšia o 700 až 800 lôžok. Rozvojová stratégia plánuje prilákať ľudí na wellness a krátkodobé pobyty.

Primátor nepočíta len s pacientmi a rekreantmi: „Projektové portfólio mesta chceme rozšíriť aj o kongresovú turistiku, veď sa nachádzame neďaleko Trenčína a z Bratislavy sem trvá cesta autom jedenapolhodiny po diaľnici. Kongresové zázemie patrí medzi produkty cestovného ruchu s najväčším rozvojom,“ myslí si Škultéty.

Mesto potrebuje mladých

Kúpeľní hostia prichádzajú a odchádzajú, zostávajú však obyvatelia mesta s nepriaznivým demografickým vývojom. V posledných rokoch prevažuje počet zosnulých nad narodenými a obyvateľov ubúda. Zo štyritisícpäťsto obyvateľov je takmer štvrtina staršia ako šesťdesiat rokov. Tepličania starnú a príjem z daní do mestskej pokladne klesá. Zastavenie tohto negatívneho vývoja má priniesť aj rozvoj bytovej výstavby pomocou súkromných investorov. Kvalitné bývanie môže pritiahnuť mladých ľudí. Tých budú potrebovať kúpeľné i mestské služby.

S nepriaznivým vývojom populácie súvisí aj problém školstva. Škola na sídlisku bola projektovaná pre takmer deväťsto žiakov, ale v súčasnosti ju navštevuje iba tristo detí. Mesto musí riešiť jej funkčnosť a energetickú náročnosť. V minulosti mala jeden z najkrajších športových areálov, dnes bojuje o jeho záchranu. V kritickom stave je najmä strecha nad ním. Niekoľko rokov nefunguje krytý bazén. Zanedbaná stavebná údržba sa nedá dobehnúť, navyše tomu bránia nevysporiadané majetkové vzťahy. Škola nemôže žiadať o príspevky na rekonštrukcie, kým nemá vysporiadané vlastnícke pomery. Po vyriešení tohto problému bude v roku 2009 nasledovať projekt na rekonštrukciu športového areálu aj so žiadosťou o príspevok z eurofondov.

„Jednou z mojich priorít je pokračovať v obnove centra, ktorá sa načas zastavila pred desiatimi rokmi,“ predkladá svoju víziu Štefan Škultéty. „Na jeseň sme ukončili jej časť, do začiatku festivalu Artfilm bude za nami ďalšia etapa a pešia zóna bude funkčná od kúpeľného parku až po rímskokatolícky kostol. Na mieste parkoviska pri autobusovej stanici vznikne hotelový a ubytovací komplex a vytvorí sa ďalšie námestie. Tým sa zatraktívni a rozšíri centrum mesta.“

Motorizmus robí vrásky

Ďalším balvanom na pleciach samosprávy je motorizmus a parkovanie vozidiel. Budujú sa ubytovacie kapacity, renovujú sa kúpeľné domy a penzióny. Kvôli ochrane liečivých vodných zdrojov nemožno budovať podzemné garáže. Pritom stále viac hostí prichádza vlastnými autami. Riešením sa ukazujú odstavné plochy a parkovacie domy pri vstupe do mesta, ktoré vytlačia autá z vnútorného kúpeľného územia.

Do Trenčianskych Teplíc sa možno dostať aj autobusom alebo vlakom. Od rýchlikových spojov z Trenčianskej Teplej ich odvezie hostí do kúpeľov úzkorozchodná elektrická železnica. Šesťkilometrovú trať budovali jeden rok a do prevádzky ju uviedli 27. júla 1909. Na trati premávali dva vlaky oproti sebe a križovali sa na výhybni Kaňová. V roku 2000 bola trať modernizovaná, ale potom jej hrozil zánik pre stratovú prevádzku. Záujem verejnosti o charakteristickú električku vyústil do iniciatívy za jej zachovanie. Stále patrí ku koloritu Trenčianskych Teplíc a okolia.

Mestu nerobia dobré meno ani ošarpané budovy, o ktoré sa vlastníci nestarajú a často sú v dezolátnom stave. Niektorí vlastníci nereagujú na výzvy samosprávy a uloženým pokutám sa šikovne vyhýbajú. Mesto má po prakticky zviazané ruky, lebo nemôže zamestnávať dve desiatky právnikov na vedenie súdnych sporov. Ale aj tu sa blýska na lepšie časy. Komunikácia s majiteľmi objektov sa o čosi zlepšila.

Mestský úrad sídlil v dnes už zbúranej starej budove pri kostole. Presťahoval sa do obchodného strediska Narcis, ale priestory neboli vhodné pre úrad. V apríli tohto roku sa znovu sťahoval, teraz o dve budovy ďalej, do priestorov bývalej základnej školy, o ktorú sa mesto súdilo a súdny spor nakoniec vyhralo. Po rekonštrukcii stará budova opeknela. Na prízemí je klientské centrum s bezbariérovým vchodom. Nachádzajú sa tu aj priestory pre trenčianskoteplických seniorov, pre neziskové organizácie, príťažlivá je nová sobášna sieň. V objekte je aj telocvičňa, ktorú môže využívať verejnosť za úplatu. Okrem samosprávy tu sídli mestská i štátna polícia.

Oživenie Zelenej žaby

K Trenčianskym Tepliciam v minulosti neodmysliteľne patrili aj dva otvorené bazény. Stavby sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Zelená žaba mala cveng najmä v polovici minulého storočia a priťahovala turistov a obyvateľov zo širokého okolia. V súčasnosti je v súkromných rukách. Majiteľ uvažuje o prestavbe areálu. Druhý bazén sa nachádza v areáli Domova Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Desiatky rokov chátra a jeho správca - ministerstvo školstva – nekoná nič na jeho záchranu. Trenčianskoteplický primátor sa chce obrátiť na ministra s prosbou, aby riešil nepriaznivý stav. „Viem, že ministerstvo má iné priority, ale je hanbou, že kúpeľné mesto nemá viac rokov kúpalisko pre verejnosť. Kúpele v súčasnosti budujú bazén v centre mesta, ale ten sa kapacitou nevyrovná dvom nefunkčným bazénom,“ dopĺňa Štefan Škultéty.

V roku 2007 otvorili v kúpeľnom parku veľké detské ihrisko. Nachádza sa tu náučný chodník, areál s tenisovými kurtami, minigolf. Na jazierku v parku sa tento rok koncom júna obnoví aj člnkovanie a obohatí ponuku oddychových aktivít. „Chceme, aby park bol nielen parkom oddychu, ale aj zábavy,“ vysvetľuje primátor. Aj preto sa obnovili jazdecké preteky v parkúrovom skákaní O cenu primátora.

Kúpele lákajú múzy

Pýchou mesta je už šesťdesiatdva rokov najstarší hudobný festival v strednej Európe Trenčianske hudobné leto. Počas celého roka sa v Kúpeľnej dvorane konajú koncerty a vystúpenia hudobných telies rôznych žánrov. Promenádne koncerty spríjemňujú prechádzky a posedenie kúpeľných hostí i domácich obyvateľov v parku. Miesto v kalendári kultúrnych podujatí si našiel festival ľudovej hudby a tanca, festival ľudových remesiel a ďalšie.

V Trenčianskych Tepliciach sa udomácnil aj medzinárodný filmový festival Artfilm, počas ktorého organizátori každý rok ocenia popredných svetových hercov a režisérov. Ocenení vlastnoručne umiestňujú na zábradlí Mostu slávy plaketu so svojím menom. Na tohtoročnom šestnástom ročníku sa tejto pocty dostalo Omarovi Sharifovi a Chiare Ceselliovej. O organizáciu festivalu sa v posledných rokoch delia Trenčianske Teplice s Trenčínom.

„Chceme byť dobrými hostiteľmi a zároveň sa chceme postarať o našich obyvateľov. To je neľahká úloha pre samosprávu, ale spolu s kúpeľami by sa nám to malo podariť,“ rozlúčil sa Štefan Škultéty.

Leo KUŽELA

Späť