|
|
Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR
Slovensko, 15. 7. 2008 (Verejná správa 14/2008)
Prezident Ivan Gašparovič spolu s veľvyslancom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR Michaelom Johnom Wyn Robertsom oznámili, že na jeseň príde na návštevu kráľovná Alžbeta II. s veľkovojvodom z Edinburgu.
„Je to pre Slovensko veľmi významná udalosť. Po prvýkrát k nám príde kráľovská rodina. Som presvedčený, že jej ukážeme Slovensko v ekonomickom i sociálnom rozkvete. Verím, že návšteva bude novým impulzom pre ešte lepšiu spoluprácu oboch krajín,“ povedal Ivan Gašparovič. Uviedol tiež, že kráľovská návšteva sa nesústredí iba na Bratislavu, ale pozrie si aj na iné regióny Slovenska.
Zahraničná návšteva, ktorá sa už uskutočnila, bola návšteva predsedu Poslaneckej snemovne českého parlamentu Miroslava Vlčka. Ten ocenil slovenský náskok v prijatí eura a vyjadril presvedčenie, že Slovensko bude z tohto kroku profitovať aj v podobe rýchlejšej akcelerácie ekonomiky. Ivan Gašparovič potvrdil pozitívne očakávania zo vstupu do eurozóny. Aby bol tento krok úspešný, vláda podľa jeho slov musí viesť zrozumiteľnú vysvetľovaciu kampaň. Ekonomiky budú pod vplyvom globálnych problémov, ale Slovensko ich skôr zvládne s eurom, ako s národnou menou.
Predsedu Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky zaujímal názor na priamu voľbu hlavy štátu. Ivan Gašparovič vyzdvihol, že je to transparentná voľba a vyjadruje záujem občanov. Konštatoval tiež, že by bolo vhodné zvážiť mieru kompetencií vo vzťahu k exekutíve a parlamentu.
Ivan Gašparovič prijal aj ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú v rámci pravidelných stretnutí s ústavnými činiteľmi. Informovala ho o systémových rozhodnutiach rezortu, ktoré sú pripravené, alebo sa pripravujú. Patria sem podpora mladých rodín a valorizácia dôchodkov vrátane trinásteho dôchodku, ktorý by mal mať podporu v zákone. Témou rokovania boli aj invalidné dôchodky a sociálne zabezpečenie zdravotne postihnutých občanov a ďalších ohrozených skupín. Prezident uvítal informácie od ministerky V. Tomanovej o medzinárodnej konferencii o dôchodkových systémoch v Ženeve. Ministerka ocenila záujem hlavy štátu o komplexné riešenie sociálnej problematiky, ako aj o konkrétne kroky v tejto oblasti: valorizácia dôchodkov, otázka rentierov – baníkov, posun kritérií pri priznávaní invalidných dôchodkov a krátenie času odchodu baníkov do dôchodku, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť od 1. októbra.
Na margo záverov ženevskej konferencie pripomenula stanoviská argentínskeho, čílskeho a peruánskeho ministra: „Argentínsky minister povedal, že zavedenie kapitalizačného piliera bol pre nich prvý krok k hospodárskej kríze a k veľkému zadlžovaniu. Pritom veľa ľudí si nenasporilo na dôchodok a museli sa vrátiť k štátnemu systému,“ uviedla Viera Tomanová. Doplnila, že čílsky minister vyhlásil, že jeho krajina musela zaviesť solidárny pilier a okrem neho aj solidárny príplatok pre viac ako päťdesiat percent tých občanov, ktorí si v rámci kapitalizačného piliera nenasporili ani na minimálny dôchodok. Ešte tvrdšie boli vyjadrenia peruánskeho ministra, ktorý vyhlásil, že v prípade kapitalizačného piliera nejde o nijaký systém sociálneho zabezpečenia, ale o egoistický princíp vynikajúceho biznisu, predovšetkým pre dôchodkové správcovské spoločnosti.
S ministrom zdravotníctva Richardom Rašim diskutoval prezident o náprave nedostatkov reformy zdravotníctva predchádzajúceho vládneho kabinetu. Medzi najväčšie problémy patrí privatizácia lukratívnych zariadení rezortu, zadlženosť zdravotníckych zariadení a pokusy vzdialiť rezort od štátneho rozpočtu. „Pán minister nemá ľahkú úlohu, pretože opraviť chyby, ktoré sa stali a dokončiť reformu je úloha viac ako na jedno funkčné obdobie,“ uviedol prezident. Minister zdravotníctva konštatoval, že všetko jeho úsilie bude smerovať k spokojnosti pacienta a občana. „Zaslúži si, aby bol liečený kvalitne a na vysokej odbornej úrovni,“ povedal Richard Raši na záver stretnutia s hlavou štátu.
V sérii rokovaní s ministrami pokračoval Ivan Gašparovič prijatím ministra kultúry Mareka Maďariča. Prezident mu tlmočil svoje poznatky z početných ciest za občanmi. Apeloval na výraznejšiu podporu kultúrnych aktivít najmä v ekonomicky slabších regiónoch, ktoré jestvujú aj napriek akcelerácii slovenskej ekonomiky. Témou rokovania bola aj nevyhnutnosť podpory pôvodnej slovenskej autorskej tvorby, ktorá by mala byť v protiváhe voči presile komerčnej produkcie.
S ministrom obrany Jaroslavom Baškom hovorili o dobudovaní profesionálnej armády, o otázkach spojených s kvalitou techniky, výzbroja a o rozpočte rezortu. Pripomenul tiež, že počas zahraničných ciest sa stretáva s pozitívnymi ohlasmi na margo našej armády, ktorá si vybudovala prostredníctvom iniciatív v mierových silách veľmi solídny kredit. „Nie sme iba v pozícii pasívneho pozorovateľa, ale aktívne prispievame k stabilizácii a mieru vo svete,“ povedal Ivan Gašparovič. Témou rozhovoru boli aj závery summitu NATO v Bukurešti a záväzky, ktoré z nich vyplývajú. „Slovensko je v pozícii, že môže povedať, že napĺňa tie podmienky i nádeje, ktoré aliancia i Organizácia spojených národov do nás vkladala,“ dodal prezident. Vyjadril presvedčenie, že naše jednotky budú zaradené aj v iných krajinách ako doteraz.
Ivan Gašparovič sa zúčastnil aj na spustení výroby automobilov Škoda Octavia v bratislavskom koncerne Volkswagen Slovakia. Podľa prezidenta sme v súčasnosti automobilovou veľmocou v prepočte na jedného obyvateľa. Vyjadril presvedčenie, že nové slovenské Octavie budú oceňované pre kvalitu, ktorú ponúka bratislavský závod.
Počas pracovnej návštevy Liptovského Mikuláša zdôraznil, že v regióne Liptova má vďaka podpore štátu svoju perspektívu aj malé a stredné podnikanie, osobitne v cestovnom ruchu. Apeloval na rozvoj vzdelanosti a kultúry, ako aj na pestovanie našich bohatých kultúrnych tradícií. „Regionálna kultúra si zaslúži vyššiu pozornosť, tak zo strany štátu, ako aj občanov žijúcich v regiónoch. Liptov má neobyčajne bohaté a pestré kultúrne tradície. Dejiny vášho mesta a regiónu sú bohaté na osobnosti a udalosti, ktoré treba neustále propagovať, sprítomniť dnešným generáciám,“ povedal Ivan Gašparovič.
V Bratislave potom vymenoval jedenásť nových sudcov, prijal predstaviteľov siedmeho stretnutia kresťanov šiestich národov a vycestoval do Heľpy na 43. ročník Horehronských dní spevu a tanca.
Späť
Pridať komentár.
|