Môže byť sprejerstvo priestupkom?

Slovensko, 21. 7. 2008 (Verejná správa 15-16/2008)

Prvou legislatívnou odozvou na zvýšenú spoločenskú nebezpečnosť rozmáhajúceho sa sperejerstva bola pred tromi rokmi prijatá novela dnes už neplatného Trestného zákona. Ako sa v praxi presadil zámer zákonodarcu postihnúť „výtvor“ sprejera ako trestný čin, to rozoberá v príspevku zaslanom našej redakcii Prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.

Spomenutá novela z roku 2005, dnes už neplatného Trestného zákona mala za cieľ odstrániť možnosť kvalifikovať sperejerstvo buď ako priestupok, alebo trestný čin. Kritériom bola výška spôsobenej škody, ktorej zisťovanie sťažovalo a neraz aj znemožnilo vyvodenie zodpovednosti, a to najmä v priestupkovom konaní. Po nadobudnutí účinnosti spomenutej novely sa sprejerstvo jednoznačne definovalo ako samostatný trestný čin a to aj vtedy, keď nebola spôsobená škoda. Túto filozofiu prevzal aj dnes platný Trestný zákon. Žiaľ, súčasná právna úprava sa nie dosť dôsledne presadila do povedomia tých, ktorí majú vyvodzovať zodpovednosť za sprejerstvo.

Nejde o nevinnú zábavu

V roku 2006 denník Pravda konštatoval, že aktivity sprejerov sa zvyšujú napriek sprísnenému zákonu. Ako navrhovateľka novely Trestného zákona som sledovala realizáciu novej právnej reglementácie a počet prípadov sprejerstva. Nejde totiž o nevinnú zábavku. V roku 2004 podľa informácií Bratislavského dopravného podniku sa škoda na posprejovaných eklektričkách vyšplhala na dva milióny korún. Škody neboli menšie ani v nasledujúcich rokoch. Ešte vyššie sú vtedy, ak sprejeri poškodia vlakové súpravy alebo dokonca pamiatkovo chránené objekty.

Proti podobným aktivitám mladých sprejerov si verejná mienka v zahraničí vynútila ráznejší postup príslušných orgánov. Sprejerstvo pre svoju spoločenskú nebezpečnosť podlieha vyššiemu stupňu sankcionovania a zároveň sa zvýšila aktivitu pri jeho odhaľovaní. Napríklad nemecká vláda súhlasila s použitím vrtuľníkov s infračervenými kamerami, ktorých úlohou je prichytiť sprejerov pri čine. Z niektorých bratislavských diplomatických misií prenikli informácie o tom, že turisti považujú pomaľované a posprejované domy, vlaky a iné nehnuteľné a hnuteľné objekty za signál, že na Slovensku ani ochrana majetku, ani bezpečnosť osôb nie je na požadovanej úrovni, čo je aj dôvod na to, aby u nás zotrvali čo najkratšie. Dokonca niektoré zastupiteľské úrady finančne prispeli na odstraňovanie sprejerských výtvorov v centre Bratislavy, napríklad na Novom moste.

Nepochopenie zámeru

Aký je skutočný postih sprejerstva na Slovensku? Žiaľ, z uplatňovania prijatých právnych noriem prijatých na tento účel, nemožno nadobudnúť dobrý pocit. Príslušné orgány totiž poškodzovanie cudzej veci sprejovaním neraz naďalej riešia ako priestupok. Naposledy, keď neznámi páchatelia popísali celé priečelie detského domova vo Vrakuni, krajská policajná hovorkyňa pre televíziu TA 3 uviedla, že „polícia stíha neznámeho páchateľa za priestupok proti majetku so škodou do výšky 2000 korún“. Keďže nejde o ojedinelý prípad, zodpovední činitelia zrejme nepochopili zmeny právneho vymedzenia sprejerstva a jeho postih. Trestný zákon totiž „rozkladá“ skutkovú podstatu trestného činu sprejerstva v paragrafe 246 do troch odsekov. V prvom odseku je trestný čin bez uvedenia spôsobenej škody. V druhom odseku sa upravuje trestný čin so spôsobením väčšej škody a v treťom odseku je už trestný čin sprejerstva s následkom značnej škody. Ak pozornosť sústredíme na odsek 1, zistíme, že formuluje skutkovú podstatu tak, že neuvádza žiadnu škodu. Vzhľadom na to nemožno uplatniť ustanovenie zo všeobecnej časti Trestného zákona (§ 125 ods. 2): „...Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá...“

Pokiaľ by sa niekto domnieval, že pojem „škoda“ možno suplovať slovesom „poškodzuje“ (ktoré uvádza § 246 odsek 1 Trestného zákona), tak potom treba vedieť, že poškodzovanie je činnosť a škoda je následok. Čiže ak v príslušnom ustanovení nie je uvedený žiadny majetkový následok ako podmienka trestného stíhania, nemožno sa domnievať, že spôsobený majetkový následok (výšku škody) treba posudzovať podľa všeobecnej časti a presunúť vyvodenie zodpovednosti do priestupkového konania.

Podľa môjho názoru je postup policajných orgánov, aký bol v opísanom prípade Vrakuňa, nenáležitý. Na hodine otázok som na to upozornila ministra vnútra a verím, že v budúcnosti sa bude platné právo uplatňovať tak, ako to káže jeho pravý obsah, zmysel a zámer zákonodarcu. Myslím si, že všetci, ktorí vnímajú sprejerskú adrenalínovú zábavu mladých s nevôľou, uvítajú ich prísnejší postih. Sprejerstvo totiž naďalej prekvitá. Napríklad v Bratislave, v samom strede mesta, je nedávno zmodernizovaný podchod na Mierovom námestí už pomaľovaný neznámymi vandalmi.

Katarína TÓTHOVÁ

Späť