Prosperita vyviera z hĺbok zeme

Slovensko, 21. 8. 2008 (Verejná správa 17/2008)

Veľký Meder sa dvíha zo šírej roviny, z úrodnej pôdy Žitného ostrova, čo natrvalo poznačilo jeho ráz. Nič na tom nezmenili dve industrializačné vlny v druhej polovici minulého storočia. „Veľký Meder bol vidieckym poľnohospodárskym mestečkom,“ spomína primátor Ing. Ladislav Rudický. „V jeho chotári pôsobil najväčší štátny majetok s veľkovýkrmom hospodárskych zvierat. Patril medzi najlepšie v krajine a mal veľmi dobré ekonomické výsledky. Tam som pracoval celých osemnásť rokov. Po novembri 1989 sa poľnohospodársky charakter mesta i okolia oslabil a postupne zaniká. Torzo po štátnom majetku kúpili dánski podnikatelia. Veľkomederské družstvo sa tiež rozpadlo a pozemky po ňom si rozobrali súkromní majitelia a okolité družstvá, ktoré prežili transformáciu. Boli u nás aj priemyselné závody. Lenže po revolúcii materské firmy svoje pobočné závody a prevádzky ako málo rentabilné rýchlo zrušili, čo malo za následok prudký rast nezamestnanosti.“

Voda ako v Piešťanoch

Čo sa nepodarilo zmeniť na tvári mesta priemyslu, to môže zmeniť kúpeľníctvo a cestovný ruch. Turistický boom založilo termálne kúpalisko, ktoré tu bolo aj predtým, ale v posledných piatich rokoch sa nadýchlo k veľkému rozvoju. Do jeho areálu sa sústredila nová výstavba, modernizácia starších objektov, zvýšila sa jeho kúpeľná i servisná kapacita. Teraz ho za rok navštívi viac ako šesťstotisíc ľudí z domova i zo zahraničia. V letnej špičke je v ňom denne aj deväťtisíc návštevníkov. Areál je po rekonštrukcii ubytovacích a stravovacích objektov a úpravách krytých bazénov i veľkého otvoreného päťdesiatmetrového bazéna čo je veľkým prínosom pre turizmus i zamestnanosť v meste.

„Veľkomederská voda sa svojím účinkom prirovnáva piešťanskej termálnej vode a účinkuje blahodarne predovšetkým na pohybové ústrojenstvo,“ chváli najväčšie bohatstvo mesta primátor. „Je nám ľúto, že dlhé roky nikto neskúmal účinok tejto vody na medicínskej báze, že táto voda sa považovala iba za „rekreačnú“. Pravidelní návštevníci nám potvrdzujú jej liečebné vlastnosti, ale marketingu by viac pomohla objektívna odborná lekárska analýza a štatistika.“

Mesto je stopercentným vlastníkom areálu a spravuje ho spoločnosť Termal. Koľkým ľuďom dáva obživu? „Samotná spoločnosť Termal zamestnáva okolo osemdesiat ľudí,“ počíta Ladislav Rudický. „Priamo v areáli je šestnásť stravovacích a občerstvovacích stánkov. To sú prenajaté obchodno-prevádzkové jednotky, spravidla živnostníkmi, a v takejto jednotke sú aspoň traja - štyria ľudia ako obsluhujúci personál. To je zhruba päťdesiat – šesťdesiat ľudí, a to sme ešte v areáli. Okrem toho sú v meste veľké reštaurácie, ktoré žijú z turizmu, hotely, penzióny. Na súkromí je ešte aspoň päťtisíc lôžok a hostí musí niekto obslúžiť, po nich upratať, to sú ďalší ľudia žijúci z cestovného ruchu. Odhadujeme, že zhruba 70 až 75 percent obyvateľov je v nejakej forme napojených na termálne kúpalisko.“

Daň nemusí byť strašidlo

V kúpeľných mestách sa často vyskytol problém platenia daní z podnikania v cestovnom ruchu. Najmä súkromní ubytovatelia sa vyhýbali akémukoľvek vykazovaniu hostí a potom aj daňovej povinnosti. Ako je to vo Veľkom Mederi?

„My sme mali najväčší problém s miestnym poplatkom odvádzaným za každého hosťa za každý pobytový deň,“ vysvetľuje primátor. „Predtým predstavoval desať, teraz je to dvanásť korún za osobu a deň. Ubytovatelia síce inkasovali od hostí, ale ich neodviedli do mestskej pokladnice. Keď som v novembri nastúpil do funkcie, vymysleli sme registráciu ubytovateľov na mestskom úrade. Kto sa zaregistruje, môže si umiestniť k vchodu do ubytovacieho zariadenia tabuľku, ktorá potvrdzuje, že registrovaný hosť dostane o dvadsať korún lacnejšiu vstupenku na kúpalisko. Teraz už nielen turisti, ale i cestovné kancelárie hľadajú len takých ubytovateľov, ktorí sú zaregistrovaní. Takto získané peniaze chceme vložiť späť do cestovného ruchu ako aj do obnovy mesta.

Areál Termálparku sa má kam rozširovať a môže zväčšiť svoju obslužnú kapacitu. Ani s výdatnosťou prameňov nie sú problémy. Zásoby termálnej vody sú také výdatné, že mesto pripravuje dva nové vrty a geotermálnu energiu z nich chce využiť na vykurovanie. Už na to pripravuje stavebné projekty. V ďalšom rozvoji Termálparku nemieni primátor pripustiť nijakú improvizáciu: „Pripravili sme s jednou holandskou agentúrou novú koncepciu rozvoja nielen termálneho kúpaliska, ale vôbec celého cestovného ruchu vo Veľkom Mederi. Už sa vizualizujú konkrétne návrhy, takže bude hotový pohľad na budúci centrálny vstup do areálu, na nové objekty v jeho vnútri, prekrytie niektorých bazénov, aby sa dali používať po celý rok. Teraz je v zime denná kapacita osemsto ľudí a bude tisícosemsto. To bude veľký nárast, ale je nevyhnutný. Napríklad pri kumulácii voľných dní okolo niektorých sviatkov, ale i cez vianočné prázdniny zatvárame vstup, lebo už nemáme voľné skrinky v šatni. Ani recepcia nevyhovuje. Stačia dva autobusy hostí na to, aby ľudia stáli až na ulici.“

Dať ľuďom prácu doma

Hoci veľkomederská samospráva vsadila najmä na turistickú kartu, nepodceňuje ani iné príležitosti ekonomického rozvoja. Možno to niekoho prekvapí, ale najväčším zamestnávateľom je nemecká firma Etscha, ktorá vyrába komponenty pre automobilový priemysel a má 800 až 850 zamestnancov. Sú to vlastne dve firmy, ktoré sa tu usadili ešte v polovici deväťdesiatych rokov.

Zdalo by sa, že vo Veľkom Mederi nemajú starosti so zamestnanosťou. Ale čo s faktom, že denne odchádza za prácou okolo tisícky ľudí – polovica do Maďarska, polovica do okolitých miest, najmä do Kolárova, kde sa vyrábajú automobilové káble, do galantského Samsungu, ale aj do Bratislavy? V Maďarsku sú zamestnaní v győrskej automobilke, ďalší v maďarskom Komárome, iní chodia až do Taty. Zamestnanie u susedov však naráža na problém, lebo pri súčasnom kurze eura reálne mzdy klesajú. Preto by sa väčšina chcela vrátiť pracovať na Slovensko. Okrem toho títo ľudia musia vstávať o štvrtej ráno, o pol piatej sedia v podnikovom autobuse a o šiestej začínajú pracovať. Domov sa vracajú v podvečer.

Prísľubom zmeny má byť priemyselný park na ploche viac ako dvadsaťpäť hektárov. To by bola príležitosť aj pre ľudí, ktorí zatiaľ cestujú do Maďarska, aby mohli pracovať doma.

Veľký Meder prežíva obdobie rozvoja, vládnu v ňom pomerne stabilizované sociálno-ekonomické pomery. Zodpovedá tomu aj miestna demografia? Pribúda mladých rodín a novorodencov? Primátor je spokojný: „V marci sme na mestskom úrade privítali všetkých novorodencov za minulý rok a bolo ich dosť – 93. To je podstatný nárast v porovnaní s rokmi 1994 – 1995, keď sa vo Veľkom Mederi narodilo iba 40 až 50 detí ročne. Natalita sa však len vyrovnala s mortalitou a demografický stav v meste je rovnovážny, stabilizovaný.“ To primátora neuspokojuje. „Mesto už má vybudovaných 36 nových bytov a ide budovať ďalšie, predovšetkým pre mladé rodiny priamo z mesta a z blízkych obcí. Bude to dôležitý faktor najmä po tom, keď naplno začne fungovať priemyselný park, aby nebolo veľa dochádzajúcich pracovníkov.“

Primátor cíti, že niektoré veci v meste „zaspali“. To sa týka aj spolupráce s najbližšími samosprávnymi partnermi. „So susednými obcami chceme mať priateľské vzťahy,“ vyhlasuje Ladislav Rudický, nakoľko tu máme sídlo dvoch spoločných úradov – stavebného úradu a úradu sociálnej starostlivosti. Mesto vykonáva túto službu a obce finančne prispievajú na jej výkon. Ja už poznám každého starostu kooperujúcej obce a nedávno sme dali dokopy mikroregión, aby sme sa spoločne zapojili do programu Leader. Dobré vzťahy máme aj s blízkou obcou Sokolce, hoci tá už patrí do Nitrianskeho kraja, do iného vyššieho územného celku. V súčasnosti spolupracujeme na riešení otázok odpadových vôd, v rámci vytvorenej aglomerácie Veľkého Medera.

O meste platí to isté, čo o ľuďoch - nielen chlebom je živé. Aj na poli kultúry a zábavy pociťuje primátor istú podlžnosť magistrátu. Sám prišiel s niekoľkými nápadmi, napríklad ako zaľudniť históriu Veľkého Medera.

Patronát slávneho kráľa

Matej Korvín je ústrednou historickou postavou, ktorá prešla dejinami mesta a zanechala v nej cenný odkaz – mestské privilégiá. Aké iné osobnosti sú spojené s Veľkým Mederom? „Teraz sa púšťame do takej historicko-dokumentačnej úlohy, lebo chceme zistiť, kto odtiaľto pochádza, kto tu žil a pracoval,“ uvažuje nahlas primátor. „Chceli by sme zvolať rodákov, ktorí čosi v živote dosiahli a vyzdvihnúť aj tých, čo sa o rozvoj mesta zaslúžili. Chceme udeľovať čestné občianstvo. Spomeniem aspoň osemdesiatročného Tibora Ágha, ktorý zozbieral množstvo starých ľudových pesničiek po okolitých dedinkách, okolo Nitry, ale i na východnom Slovensku. Narodili sa tu výborní lekári, profesori, ktorí prednášajú na univerzitách v Budapešti.“

V októbri bude Veľký Meder oslavovať 740. výročie prvej písomnej zmienky o meste. Organizátori pozvali predstaviteľov maďarských obcí, ktoré majú v názve Meder (Megyer). Dôvod: cez kultúru a šport sú si ľudia bližší ako cez politiku a politikov.

Ladislav Rudický sa stal primátorom v doplňujúcich voľbách v roku 2007. „To je funkcia na 365 dní a 24 hodín denne,“ hodnotí svoj post a dodáva: „Nevýhoda je v tom, že musíte veľa robiť, výhoda je v tom, že keď sa už niečo urobí, tak to aj vidno a vidia to už aj občania a sú spokojnejší, lebo predtým sa urobilo veľmi málo.“

Peter KRÚTKY

Späť