Svetlo nie je lacné, ale tma je drahá

Slovensko, 21. 8. 2008 (Verejná správa 17/2008)

V tomto roku venovali odborníci z okruhu miestnej samosprávy zvýšenú pozornosť racionálnemu využívaniu energie. Na program ich aprílovej banskobystrickej konferencie sa dostala aj problematika verejného osvetlenia ako faktora osobnej a dopravnej bezpečnosti, ale i estetického vzhľadu miest a obcí. Tejto téme sa vo svojom článku venuje Vojtech Hollan, manažér Energetického centra Bratislava.

Od začiatku prípravy projektu Odstraňovanie bariér rekonštrukcie verejného osvetlenia na Slovensku, financovaného z prostriedkov rozvojového programu OSN UNDP/GEF, prešlo už sedem rokov. Za ten čas sa situácia vo verejnom osvetlení mierne zlepšila. Niektoré mestá a obce rekonštruujú alebo už zmodernizovali sústavy osvetlenia. Stále je však veľa samospráv, ktoré na niečo čakajú a zatiaľ sa tam darí drobnej kriminalite, alebo rastie počet dopravných nehôd. Najväčším problémom pri rozhodovaní o tom, ako ďalej s verejným osvetlením, sú, samozrejme, peniaze. Modernizácia verejného osvetlenia pritom znamená aj použitie úsporných osvetľovacích technológií.

Marek Lipa, projektový manažér Centra pre verejné osvetlenie (CEVO), ktoré vzniklo a funguje v rámci spomenutého projektu, však otáľanie s rekonštrukciou nedokáže pochopiť: „Vo väčšine prípadov sa rekonštrukcia a modernizácia splatí sama z dosiahnutých úspor. Všeobecne možno povedať, že obnovené verejné osvetlenie má o 40 percent nižší príkon a teda aj spotrebu. Úspora pri jeho údržbe je ešte vyššia – kvalitných svietidiel sa netreba dotknúť aj niekoľko rokov.“

Nečakať, ale konať

Veľké problémy v problematike verejného osvetlenia a, predpokladáme, že aj v ostatných rozvojových projektoch, paradoxne spôsobili štrukturálne fondy. Len málo starostov dokázalo vysvetliť zastupiteľstvu, že čakanie na eurofondy sa v prípade verejného osvetlenia neoplatí, že neisté nenávratné peniaze treba radšej investovať do projektov, ktoré sa samy nezaplatia a nepredstavujú pre obec prevádzkovú prioritu. Naťahovačky s vyhlásením výziev na podávanie projektov v podstate zmrazili vývoj v oblasti verejného osvetlenia na dva roky. Centrum vyhotovilo desiatky energetických auditov verejného osvetlenia pre obce a mestá a pri väčšine z nich vychádzala návratnosť investícií do šiestich rokov. K realizácii však pristúpili len v Slovenskej Ľupči.

Tamojší starosta Peter Lakomčík pri tom spomína, že poslanci neboli rekonštrukcii naklonení: „Ustúpili, až keď som im čierne na bielom ukázal, že sa nám to vráti na úsporách za dodávky elektrickej energie a údržbu. To čierne na bielom bol audit. Vďaka nemu pochopili, že každá noc, ktorú presvietime starým systémom, pre nás znamená stratu vyše tisíc korún.“ O dotáciách či eurofondoch rozmýšľali aj v Slovenskej Ľupči, ale pochopili, že kým by sa ich dočkali, každú noc by minuli zbytočne veľa peňazí. Mesačne ušetria približne 35 tisíc korún, ročne je to 400 tisíc korún. „Ešte asi štyri roky budeme z úspory splácať lízing a potom už bude mať Slovenská Ľupča tieto peniaze k dobru. Nevraviac o tom, že moderné a kvalitnejšie osvetlenie máme už dnes,“ vysvetľuje P. Lakomčík a dodáva: „Keby sme čakali na dotácie z európskych fondov, možno by sme ich dostali o dva – tri roky. Ale to už budeme mať vyše polovicu systému splatenú. S rekonštrukciou verejného osvetlenia sa neoplatí otáľať a je jedno, či sa obec rozhodne pre úver, lízing alebo inú formu splácania.“

Finančný expert CEVO Marcel Lauko však financovanie rekonštrukcie verejného osvetlenia zo štrukturálnych fondov celkom nezavrhuje. Zdôrazňuje pritom niekoľko „ale“. V prvom rade si treba uvedomiť, že príprava žiadosti o peniaze z eurofondov je administratívne náročná. Samospráva musí zaplatiť odborníka (interného alebo externého), ktorý tejto problematike rozumie. Inak hrozí, že pre drobný, formálny nedostatok projekt ani neprejde do posudzovania. Ani po získaní príspevku nemá obec istotu, že všetky peniaze aj dostane. „Opäť sa môže vyskytnúť drobná formálna chyba, zdržanie, účtovná nedôslednosť alebo časť výdavkov nebude považovaná za oprávnenú a obci ju nepreplatia,“ pripomína M. Lauko a ďalej vypočítava možné negatíva financovania zo štrukturálnych alebo nórskych fondov: „Takýto administratívny postup, prirodzene, nemôže trvať krátko. Do skončenia realizácie modernizácie obec platí zbytočne veľa za energiu a údržbu existujúceho a teda stále zastaraného systému.“

Úvery a lízing

Do úvahy treba vziať aj to, že peňazí z Európskej únie nie je dosť. Na základe známych alokácií a finančných limitov možno očakávať súhrnnú finančnú podporu modernizácie verejného osvetlenia približne v 160 obciach a mestách. Na Slovensku je pritom 2883 obcí a asi polovica chce rekonštruovať. Šancu však má len malý zlomok z nich. M. Lauko k eurofondom dodáva: „Na základe našich auditov verejného osvetlenia vieme, že na Slovensku sú aj obce, ktoré rekonštrukciou nedosiahnu významné úspory. Môže za to extrémne zlý stav verejného osvetlenia, prípadne nízky počet svetelných miest, ktoré bude treba pri modernizácii doplniť tak, aby osvetlenie vyhovovalo požiadavkám technických noriem. Práve tieto obce sú ideálnym prípadom na financovanie zo štrukturálnych fondov. Nenávratnú pomoc potrebujú najviac, lebo samy si pomôcť nedokážu.“

Pre ostatné obce je rozumnejšie použiť na rekonštrukciu verejného osvetlenia komerčné zdroje a štrukturálne fondy „ušetriť“ na iné aktivity. Najbežnejšou formou komerčných zdrojov financovania je pôžička z banky. Pri rekonštrukcii verejného osvetlenia pôjde najčastejšie o investičný úver. Banky rozhodujú o jeho poskytnutí na základe zhodnotenia finančných pomerov žiadateľa. Popri bonite posudzujú aj vplyv investície na jeho budúce hospodárenie. Poskytnutie úveru má svoju formu — úverovú zmluvu. Jej súčasťou je stanovenie práv a povinností zmluvných partnerov, výšky úveru, úrokovej miery a spôsobu úročenia. Banka nezabudne tiež na záruku úveru a sankcie pre prípad nedodržania či porušenia zmluvných podmienok.

„Napriek environmentálnym a spoločenským prínosom rekonštrukcií verejného osvetlenia posudzujú banky takéto projekty ako bežné komerčné investície,“ pripomína M. Lauko. Obce preto nemôžu očakávať lepšie úrokové sadzby. Na druhej strane, úverová bonita obcí ako subjektov verejnej správy je hodnotená veľmi pozitívne. Banky túto skutočnosť zohľadňujú pri nárokoch na zabezpečenie úveru. V porovnaní s bežnými žiadateľmi poskytujú obciam zväčša výhodnejšie podmienky. Úver na takú veľkú investičnú akciu, ako je modernizácia sústavy verejného osvetlenia, je však pre niektoré obce problematický. Mohlo by sa im stať, že sa povážlivo priblížia k limitu zadlženia, pri ktorom musia požiadať o nútenú správu.

Ďalšou formou finančného zabezpečenia rekonštrukcie verejného osvetlenia je lízing. Ide o štandardnú nájomnú zmluvu, podľa ktorej lízingová spoločnosť kúpi a inštaluje potrebné zariadenie a potom ho „prenajme“ obci. Po skončení doby trvania lízingovej zmluvy obec obvykle odkúpi zariadenie za zostatkovú cenu. V lízingových splátkach je okrem nákladov na obstaranie investície zahrnutá aj odmena pre lízingovú spoločnosť. Obvykle je mierne vyššia ako úroky z úverov. Výhodou lízingu je nižšia náročnosť na prípravu a odpadajú problémy so zábezpekou za poskytnuté zdroje. Záruku v tomto prípade predstavuje samotné technické zariadenie. Formou lízingu financujú modernizáciu verejného osvetlenia aj v Slovenskej Ľupči.

Správca sa vyplatí

Azda najmenej „bolestivou“ formou je financovanie z dosiahnutých úspor (Energy Performance Contracting - EPC). Princíp tejto finančnej schémy je jednoduchý. Na začiatku sa jasne stanovia podmienky a vzťahy medzi obcou a spoločnosťou poskytujúcou takéto energetické služby. Počas zmluvne stanoveného obdobia (napríklad šiestich rokov) obec prevedie správu sústavy verejného osvetlenia na spoločnosť poskytujúcu službu EPC. Počas tohto obdobia bude obec platiť za prevádzku a údržbu toľko ako predtým. Nový správca má zmluvnú povinnosť zrekonštruovať a prevádzkovať sústavu verejného osvetlenia. Náklady na rekonštrukciu a prevádzku (aj primeraný zisk) sa pritom tejto spoločnosti môžu vrátiť len z platieb obce za jej osvetlenie. To znamená, že k rekonštrukcii musí pristúpiť rýchlo, potom klesne spotreba elektriny. Navyše nemôže použiť nekvalitné technické riešenia, lebo počas šiestich rokov správcovi extrémne stúpnu náklady na údržbu. Takýto koncept, prirodzene, predpokladá, že cena elektriny nebude výrazne rásť. Veľkým plusom tohto konceptu je, že obec aj dodávateľ majú identické záujmy – znížiť spotrebu a zvýšiť kvalitu verejného osvetlenia.

V konečnom dôsledku EPC prináša samosprávam významné výhody. Okrem zníženia energetickej náročnosti a s tým spojenými úsporami ide o zvýšenie kvality a spoľahlivosti sústavy verejného osvetlenia. Ďalším prínosom je garancia funkčnosti systému a čiastočné znášanie rizika zmeny cien energie dodávateľskou spoločnosťou.

Nevýhodou EPC je príprava zmlúv. Na rozdiel od iných spôsobov financovania je v tomto prípade príprava zmlúv zložitejšia.

Ponuka z programu OSN

V rámci projektu Odstraňovanie bariér rekonštrukcie verejného osvetlenia na Slovensku vzniká aj finančná schéma zameraná na poskytovanie služieb EPC. Zámerom oficiálnej rozvojovej pomoci OSN nikdy nie je podľa známeho čínskeho príslovia dať ľuďom ryby, ale naučiť ich ryby chytať. Aj preto padlo rozhodnutie poskytnúť obciam takú pomoc, ktorú budú musieť splatiť.

Peniaze uvoľnené ne realizačnú časť projektu teda neposlúžia na zaplatenie rekonštrukcie sústavy verejného osvetlenia v jednej – dvoch obciach, ale použijú sa na záruky za úvery, z ktorých sa rekonštrukcia bude realizovať. Vďaka tomu získajú obce, ktoré pristúpia na tento model modernizácie, jej lacnejšie financovanie. Významný je v tomto prípade fakt, že tento model by na čisto komerčnej báze nebola schopná zrealizovať žiadna spoločnosť. „Najmä menšie obce majú problém s akýmkoľvek financovaním,“ vysvetľuje M. Lipa. „Je to smutné, ale pre súkromné firmy podnikajúce v oblasti prenesenej správy verejného osvetlenia nie sú zákazky v hodnote niekoľko stotisíc korún zaujímavé aj napriek priaznivej návratnosti. Práve na ne je pritom zameraný projekt Odstraňovanie bariér rekonštrukcie verejného osvetlenia na Slovensku a CEVO im pomáha poradenstvom, vypracovaním energetických auditov a pasportov verejného osvetlenia, a čoskoro aj poskytovaním služieb EPC.“

Vojtech HOLLAN

Späť