Snivý podnecovateľ výtvarnej moderny

Slovensko, 18. 9. 2008 (Verejná správa 19/2008)

Maliarska tvorba Antona Jasuscha v dvadsiatych rokoch minulého storočia nemalou mierou prispela k aktivizácii práve sa formujúcej slovenskej výtvarnej moderny. Ako jej významný predstaviteľ spájal vo svojej maľbe prvky expresionizmu, impresionizmu i secesie, pričom si vytváral vlastný spôsob výtvarného prejavu. Tento reprezentant košickej avantgardy sa za polstoročie tvorby stal neodmysliteľnou súčasťou histórie výtvarného umenia na Slovensku a jeho dielu patria vrcholné priečky v medzivojnovom umení u nás.

Maliar Edmund Gwerk napísal o inšpiratívnom vyžarovaní jeho tvorby toto: „Dávno hľadám toho maliara, v umení ktorého by som našiel to, čo je skutočne veľké, nové, čisté a hodnotné. Oslňujúca technika a fantázia Rubensa, titanská sila Michelangela, ako aj ostatní majstri renesancie a nových škôl – všetci mi dali čosi nové, ale nedostal som nikdy odrazu toľko, koľko mi dal svojou veľkosťou, svojimi vedomosťami, svojimi farbami a formami, svojimi myšlienkami a fantáziou Anton Jasusch.“

Budúci umelec sa narodil 25. apríla 1882 v jednej z najbohatších košických rodín. Prvé osudové výtvarné ponaučenie našiel mimo akademickej pôdy, v takmer okamžitom okúzlení maliarstvom Károlya Ferenczyho, ale najmä Jószefa Ripla-Rónaia.

Po maturite v roku 1902 na priemyselnej škole stavebnej v Budapešti strávil rok

v dôstojníckom učilišti. V roku 1905 začal študovať na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení, odkiaľ sa vybral do vtedajšieho centra umeleckej moderny – Mníchova, kde sa zapísal do súkromnej školy Antona Ažbeho. O dva roky bol už v Paríži, v tolerantnej a bohémskej atmosfére Académie Julien. Pre mladíka z „veľkej dediny“ a navyše aj s jazykovými problémami však nebolo ľahké absorbovať parížske trendy. Zanedlho sa vrátil domov vari ešte viac fascinovaný prvotnými vzormi.

Nezvyčajný maliarsky kolorit

Jeho tvorbu pred prvou svetovou vojnou charakterizuje záujem o čisto výtvarné problémy. Riešil najmä vzťah plochy a línie, pričom využíval nezvyčajnú, neprirodzenú farebnosť. Vytvoril si originálny maliarsky prejav, ktorý Zsófia Kiss-Szemán – autorka koncepcie tohtoročnej umelcovej profilovej výstavy v Slovenskej národnej galérii v Bratislave – charakterizovala takto: „Základnú charakteristiku i stavbu jeho maľby určovali najmä vzťah farieb, spleť línií, ako aj maliarske otázky plošného dekorativizmu, vďaka ktorým Jasusch poukazuje na prekonanie cieľov tradične chápaného zobrazujúceho umenia. Tieto Jasuschove diela jednoznačne poukazujú – aj po rokoch štúdia v Mníchove a Paríži – na nedotknutý vplyv a nadšenie tvorbou Jószefa Rippl-Rónaia, ktorú pokladal aj po dlhých rokoch za jednu z najinšpirujúcejších. Disciplinovane usporiadané škvrny obrazu Na poli naozaj pripomínajú takzvané „kukuričné“ obdobie Rippl-Rónaia, člena skupiny Nabis, ktorý tiež poskladal svoje obrazy akoby z farebných kukuričných semienok. Plošný dekorativizmus a výrazná, maliarovým videním transformovaná farebnosť, sprevádzajú jeho tvorbu s nenaturalistickým charakterom počas celého života.“

Anton Jasusch prežil prvú svetovú vojnu ako vojak na talianskom a ruskom fronte, neskôr v zajateckých táboroch na Ďalekom východe. Do vlasti sa vrátil cez Indiu, Cejlón, Čínu, Malajziu a Kóreu až v roku 1920. Po dramatických zážitkoch na fronte, deprimovaný hrôzami vojny sa utiahol na celé mesiace do ateliéru, tvoril a liečil si dušu. Do svojich obrazov premietol existenciálnu tematiku hľadajúc filozofické a symbolické vyjadrenia pre absurditu ľudského života a civilizácie. Zobrazoval vízie, katastrofické a symbolické výjavy vzťahujúce sa k morálke, zlu a ničeniu ľudskej dôstojnosti. Aj preto ho často označujú za vizionára. Sám o svojej tvorbe raz skromne poznamenal, že viac ako vízie vkladal do obrazov plno vzrušujúceho tvorivého napätia.

Štyri roky v izolácii znamenali podľa kritikov najdôležitejšie maliarovo tvorivé obdobie. V tom čase vytvoril veľké a pôsobivé obrazové cykly na vtedajšie pomery nezvyčajne rozmanitých a obsahovo náročných diel. Ide o kolekciu dvadsiatich až dvadsiatich štyroch rozmerných diel a veľký cyklus desiatich malieb o rozmeroch takmer tri krát tri metre. V súčasnosti je známa polovica tohto cyklu – štyri plátna sú vo Východoslovenskej galérii v Košiciach a jedno v Slovenskej národnej galérii. Obrazy sú nazvané Zlo, Víťaz, Oheň, Kolobeh života, Žltý mlyn, Revolúcia, Žiarlivosť, Zánik planéty. Táto výnimočná kolekcia skrýva v sebe nadčasové filozofické posolstvo a je umelcovou „terapiou“, ktorou sa pokúšal vyrovnať s osobnou traumou.

Svoje netradičné diela, ktoré v tom čase nemali na Slovensku obdobu, prezentoval v roku 1924 na medzinárodnej výstave Bratislava – Praha – Paríž. Podujatie vyvolalo v tlači asi najväčšiu dejinnú polemiku o výstave výtvarného umenia. Rozsiahla a zanietená debata na stránkach bratislavských denníkov bola plná protichodných vášní a rozvíjala sa vo viacerých rovinách: vo výtvarno-umeleckej, ideologickej, ideovej a tematickej, ďalej sa venovala otázkam originality tvorby, ale aj národnej a národnostnej príslušnosti autora, prítomnosti morálky a v neposlednom rade sa dotýkala aj erotizmu v jeho tvorbe.

Po bratislavskej výstave dostal ponuky na výstavy z ďalších miest, ale keďže nemal dostatok prostriedkov ani len na prevoz obrazov, rozhodol sa dať ich do dražby. Všetky kúpil obdivovateľ maliarovej tvorby, kňaz a novinár Jur Koza-Matejov, ktorý v denníku Slovák v roku 1924 napísal: „Z tejto izby vystupuje pred verejnosť ako tvoriteľ nového smeru, novej formy, nového obrodenia a nového vierovyznania v maliarstve... Toto je gigantická práca a tvorba jedného slovenského umelca.“

Napriek tomu vyšiel Jasusch z výstav ako nepochopený, čo ho zlomilo. Na istý čas sa stiahol a vrátil sa k tvorbe, ktorú charakterizovala menšia ideová výbojnosť, rôznorodosť v štýle i spôsobe maľby a v neposlednom rade prispôsobivosť požiadavkám trhu a obecenstva, ktoré kupuje umenie len ako dekoratívny doplnok. Vracal sa k overeným postupom i témam. Často navštevoval zemplínsku obec Hraň, kde našiel vedľa seba vidiecke krajinárske motívy i prímestské podnety. S chuťou, ale aj s istou iróniou sa venoval spoločensky atraktívnym témam, aké umelcom ponúkalo prostredie cirkusov, kabaretov a varietných produkcií.

Historik umenia a autor monografie o maliarovi Štefan Štraus o tomto období jeho tvorby napísal: „Jasusch síce ďalej maľoval aj v tridsiatych a štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, ale nebola to – aj podľa vlastných odhadov umelca – príliš náročná tvorba. Jasusch, v tých časoch hrdo osamotený od svojich umeleckých druhov, viac medituje, píše úvahy i filozofické divadelné hry a maľuje so zjavným pohŕdaním to, čo sa žiada.“

Posledné tvorivé vzopätie

V roku 1958 počas súbornej výstavy v Košiciach videl po viac než tridsiatich rokoch opäť svoje obrazy, ktoré predtým v núdzi predal. O štyri roky neskôr vystavoval aj v Bratislave a obdobie po týchto výstavách znalci považujú za posledný rozmach jeho tvorby. Popri tematickom bohatstve využil vtedy širokú škálu výtvarných nápadov, ktoré ľahko obmieňal a prispôsoboval rôznym námetom, ich nálade, tónu. Uplatnil vrodený cit pre rytmus a kompozíciu, ale aj ojedinelý zmysel pre dekorativizmus, farebnosť a výtvarnú monumentalizáciu.

„V poslednej fáze Jasuschovej tvorby nájdeme súbor pastelov, ktoré si vyžadovali komornejší výtvarný prejav a zvnútornené poňatie jednotlivých kompozícií i tém. Vznikol rad vynikajúcich pastelov, farebných i bielych, väčšinou na čiernom papieri. V harmonickej kompozícii sa objavujú témy rodiny, materstva, takisto hudby, muzikantov a podobne. Jasusch sa vrátil k začiatkom svojej tvorby aj v technike: prvé pozitívne ohlasy okolo roku 1912 vyzdvihovali jeho novátorstvo v použití pastelovej techniky a nové ponímanie pastelu ako výtvarného prostriedku. Jedným z jeho posledných diel – Vlastnou podobizňou – sa symbolicky uzatvorila tvorba tohto svojrázneho košického maliara,“ uvádza znalkyňa jeho tvorby Zsófia Kiss-Szemán.

Umelec, ktorý prežil takmer celý život v Košiciach, zomrel v tomto meste 3. júla 1965 vo veku osemdesiat tri rokov. Takmer celé jeho dielo je sústredené v košickej Východoslovenskej galérii. Práve v nej sa však niektoré umelcove obrazy poškodili zlým skladovaním i požiarom. Jeden z jeho vrcholných obrazov Kolobeh života – Putovanie duší môžu zreštaurovaný vidieť návštevníci v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Janette ŠIMKOVÁ

Späť