Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 26. 9. 2008 (Verejná správa 20/2008)

V Piešťanoch sa na summite stretli prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky. Ivan Gašparovič privítal prezidenta Českej republiky Václava Klausa, prezidenta Maďarskej republiky Lászlóa Sólyoma a prezidenta Poľskej republiky Lecha Kaczynskeho. Diskutovali o súčasnom stave a perspektívach spolupráce krajín V4. Hlavy stredoeurópskych štátov sa zhodli, že ďalšie rozširovanie Európskej únie patria k prioritám ich zahraničnej politiky.

Podľa Ivana Gašparoviča je zmysel vyšehradskej spolupráce práve v hľadaní spoločných riešení a vzájomnej podpore, všade tam, kde je to možné. Pred svojimi partnermi tlmočil postoj Slovenska k rozširovaniu Európskej únie. „Ak umožnila vstup nám, tak by sme mali konať tak, aby rovnakú šancu dostali aj ďalšie európske krajiny, ktoré o tento spôsob integrácie prejavujú záujem a sú schopné splniť kritériá vstupu,“ zaznelo v príhovore slovenského prezidenta. Jednou z tém, ktorou sa prezidenti zaoberali, boli aj otázky legálnej a nelegálnej migrácie. Zhodli sa, že Schengen priniesol pozitívne výsledky, ale napriek tomu nesúhlasia s politikou niektorých našich západných susedov, ktorí v skutočnosti len posunuli kontroly do svojho vnútrozemia.

Témou rokovania bol systém európskej bezpečnosti a v súvislosti s ním aj konflikt v Gruzínsku a problematika rusko-gruzínskych vzťahov. Náš prezident informoval, že na príčinu konfliktu nemali rovnaký názor, ale ako povedal: „Všetci sme sa zhodli na tom, že musíme odmietnuť použitie sily pri riešení konfliktov.“

Ivan Gašparovič a László Sólyom spoločne navštívili aj Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. V diskusii so študentmi náš prezident konštatoval, že si nemyslí, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú vyhrotené. Pripustil, že pri rokovaní niektorých politických strán vyjdú na povrch určité problémy. Nie sú však také, aby narušili vzájomné vzťahy, či už v rámci ekonomickej spolupráce, alebo spoločného zahraničného vystupovania. Podľa maďarského prezidenta majú slovensko-maďarské vzťahy viacero dimenzií. Konštatoval, že pri spolunažívaní v pohraničných obciach neexistujú žiadne problémy.

Ivan Gašparovič sa zúčastnil vo Viedni na spomienkovom podujatí venovanom pamiatke Alexandra Dubčeka. Stretol sa aj so svojím rakúskym partnerom Heinzom Fischerom. Vo svojom vystúpení vyzdvihol osobnosť Alexandra Dubčeka ako človeka, ktorý uplatňoval oprávnené nároky Slovákov na rovnocenné zaobchádzanie v spoločnom štáte. Pripomenul tiež Dubčekove vnímanie demokracie a jeho prínos pri presadzovaní socializmu s ľudskou tvárou, čím o celých dvadsať rokov predbehol vývoj v Európe. Rakúsky prezident Hein Fischer ocenil skutočnosť, že ciele, za ktoré Alexander Dubček bojoval, sa stali princípmi európskej demokracie.

Prezident prijal verejných ochrancov práv z krajín V4. Zaujímal sa o to, či sa ombudsmani nestretávajú s ťažkosťami pri riešení podaní od občanov. Zároveň ocenil, že spolupráca medzi verejným ochrancom práv a Kanceláriou prezidenta SR je veľmi dobrá a účinná.

Takisto prijal sto honorárnych konzulov Slovenska, ktorí pôsobia v zahraničí a svojimi aktivitami posilňujú kredit našej krajiny. Po pätnástich rokoch existencie samostatnej republiky máme 134 honorárnych konzulátov, z toho 10 generálnych a ministerstvo zahraničných vecí pripravuje ďalších 30 postov.

Zúčastnil sa v Bratislave na pietnej spomienke pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. V príhovore konštatoval, že intolerancia, rasizmus, xenofóbne prejavy v podobe morbídnej štátnej doktríny z čias druhej svetovej vojny utrpeli síce porážku, ale aj dnes po toľkých rokoch môžeme sledovať pokusy o ich oživovanie.

Vycestoval tiež na slávnostné otvorenie akademického roka 2008/2009 na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Hlavu štátu privítala rektorka univerzity prof. Beáta Kosová, primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor i predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Murgaš. V príhovore k akademickým funkcionárom prezident povedal, že Slovensko má dnes pevnú a dôveryhodnú medzinárodnú pozíciu, je plnoprávnym a akceptovaným členom Európskej únie i transatlantických štruktúr. „Pokiaľ však štát nebude investovať do múdrosti, tvorivosti budúcich generácií, môže sa stať, že budeme zaostávať nielen v ekonomike, ale aj v spoločenskom a kultúrnom živote,“ zdôraznil. Naším spoločným cieľom musí byť na jednej strane investícia do rozvoja školstva, a na strane druhej poznanie, ktoré sa stane hnacím motorom ďalšieho rozvoja všetkých oblastí našej spoločnosti.

Prezident sa vyslovil aj za dokončenie reformy vysokoškolského vzdelávania: „Táto reforma je nevyhnutná. Cieľom musí byť skvalitnenie vyučovacieho procesu, teda lepšie pripravení absolventi pre prax“. Zároveň dodal, že našu vedu musíme odvážnejšie začleniť do celoeurópskeho kontextu.

Na Myjave si uctil 160. výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady položením vencov k pamätníku U Klasovitých. Hlavu štátu privítala starostka obce Poriadie Zuzana Boskovičová. Hostia, medzi ktorými boli aj premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška, sa potom zúčastnili na slávnostnom programe. Prezident vystúpil s príhovorom, v ktorom spomenul búrlivé meruôsme roky v Európe, ktoré aj v slovenskom národe prebudili túžbu po národnej slobode: „Túžba po samostatnom a plnohodnotnom národnom živote bola pre zakladateľov Slovenskej národnej rady métou, kvôli ktorej boli ochotní obetovať svoje osobné šťastie, zasvätiť svoj život národu. Pre slovenskú národnú vec povstali pod vedením Slovenskej národnej rady šíky dobrovoľníkov, aby za ňu bojovali, aby kvôli nej obetovali aj svoje životy. Taká to bola pre nich posvätná vec. Šli s jediným cieľom: hájiť naše oprávnené národné záujmy a práva. Aj keď sa tento boj za naše národné práva v Uhorsku neskončil podľa predstáv jeho osnovateľov, ukázal cestu, ktorej sa nasledujúce generácie nikdy nevzdali: dvíhať slovenského národného ducha, nerobiť z neho legendu, ale skutočnosť“. Ďalej zdôraznil, že tento boj ukázal, že Slováci sa národne vedia zorganizovať, prekonať svoje konfesionálne a iné rozdiely a využiť politickú situáciu na nastolenie svojich záujmov.

Späť