Na programe dňa je voda každodenná

Slovensko, 26. 9. 2008 (Verejná správa 20/2008)

V minulom čísle sme priniesli analýzu dôsledkov tradičného hospodárenia s vodou. Tento rozbor poslúžil Združeniu miest a obcí Slovenska na vypracovanie odborného dokumentu Zásady integrovaného manažmentu vodných zdrojov na území obcí a ich povodí. Ide o deväť základných pravidiel, ktoré majú spojiť úsilie a reálne možnosti štátnej správy, samosprávy a podnikateľskej sféry na efektívnejšie využívanie vody v každej jej podobe.

Zásada plošnej ochrany vodných zdrojov v území a prednostného uplatňovania plošných opatrení protipovodňovej prevencie v povodí vychádza z toho, že obeh vody v prírode nemá takmer žiadne hranice. Jedinou prirodzenou hranicou sú hranice povodia. Každý kataster obce predstavuje čiastkové povodie, časť povodia. Keď chýba plošná ochrana vôd v povodí, naruší sa obeh vody a následne sa negatívne zmení vodný režim krajiny.

Odvádzanie vody z krajiny by sa nemalo urýchľovať technickými opatreniami, napríklad nadbytočným napriamovaním vodných tokov, či bezdôvodným odvádzaním vody cez melioračné sústavy a kanály. Doterajší spôsob hospodárenia s dažďovou a povrchovou vodou v krajine sa musí zásadne zmeniť. Treba zadržať dažďovú a povrchovú vodu v čo najväčšom množstve, a to vykonaním plošných protieróznych opatrení a opatrení na zvýšenie schopnosti povodia zadržiavať vodu. Povrchovými vodnými tokmi sa majú odvádzať iba prirodzené prebytky vody z povodia. To prispeje aj k protipovodňovej ochrane. Na tú sa však treba pripraviť aj ináč, napríklad vypracovaním aktuálnych povodňových plánov, vymedzením a prípravou záplavového územia, povodňových koridorov a retenčných plôch v sídlach aj mimo nich, vybudovaním objektov na riadené vypúšťanie vody do záplavového územia. Keď už uvedené opatrenia nestačia odvrátiť povodne, potom prichádzajú na rad suché poldre a úpravy brehov a hrádzí.

Dažďová voda je kapitál

Zásada rešpektovania významu dažďovej vody a úlohy krajiny pri distribúcii dažďovej vody vychádza z faktu, že voda a pôda sú najväčšie prírodné aktíva obce a dažďová voda je primárnym zdrojom dopĺňania zásob vodných zdrojov. Zdravá krajina optimálne vsakuje vodu do pôdneho profilu a podložia v závislosti od svojich prirodzených fyzikálnych parametrov, vytvára priaznivé podmienky pre výpar vody z povrchov pôdy, rastlín, vodných a ostatných plôch a riečnou sieťou odvádza len prirodzené prebytky vody.

Pretváranie krajiny mení tieto funkcie krajiny a mení tak aj vodný režim. Ten ovplyvňujú úpravy tokov, hydromeliorácie a odvodňovacie sústavy, zastavovanie povrchov pevnými a nepriepustnými materiálmi, závlahové systémy, hospodárenie na pôde a v lesoch, hospodárenie s dažďovou vodu v zastavaných územiach miest a obcí, spôsob čistenia odpadových vôd a odvádzania vyčistenej odpadovej vody, odbery vody na prípravu pitnej vody a iné účely.

Dažďová voda v mestskom prostredí by nemala skončiť vo verejnej kanalizácii. Mala by podporovať vyparovanie, ktoré má priaznivý chladiaci účinok, mala by vsiaknuť do podložia, zavlažovať verejnú zeleň a ostatnú vegetáciu, ale nezaškodí ani jej akumulácia pri jednotlivých budovách či zastavaných plochách.

Treťou zásadou je spolupráca a združovanie vlastníkov a spoluvlastníkov pôdy a budov za účelom ochrany a využívania dažďovej vody a ochrany pôdy pred eróziou. Pre extravilány obcí je vhodné zriaďovať vodné farmy, v mestskom a urbánnom prostredí vodné spoločenstvá s podobnými princípmi fungovania ako spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Vodné spoločenstvá by predstavovali združenia vlastníkov bytov, majiteľov susediacich nehnuteľností a obcí, vytvárané za účelom hospodárneho nakladania s dažďovou vodou. Zamerali by sa na združovanie finančných prostriedkov na budovanie a prevádzku rôznych systémov zachytávania, akumulácie a využívania dažďovej vody, napríklad na vsakovanie, na zavlažovanie verejnej zelene, využitie ako úžitkovej vody.

Vodné farmy by spočívali predovšetkým v rozšírení farmárskej praxe o aktívne zadržiavanie dažďovej vody v otvorenej krajine a využívanie tejto vody na rôzne produkčné a mimoprodukčné účely. Mohli by tak pozitívne pôsobiť v poľnohospodárskej krajine, lebo by vo veľkom rozsahu a dôsledne aplikovali protierózne postupy, opatrenia na zadržiavanie vody a priaznivo by rozvíjali vegetačné prvky. Tieto plochy by mohli postupne slúžiť napríklad na rekreáciu, rybné hospodárenie, chov vodnej hydiny alebo pestovanie biomasy.

Štvrtá zásada sa týka posudzovania dopadov plánovaných stavebných, investičných a hospodárskych aktivít v území na obeh vody v krajine. V procese územného plánovania, strategického environmentálneho hodnotenia a povoľovania stavieb treba skúmať, do akej miery navrhovaná výstavba, stavba alebo činnosť obmedzuje niektoré funkcie krajiny. Treba tiež skúmať, či stavebník, investor alebo prevádzkovateľ plánovaných činnosti navrhuje kompenzačné opatrenia, napríklad akumuláciu zachytenej dažďovej vody zo striech, či podporu vsakovania dažďovej vody do podložia, vytvorenie plôch verejnej zelenej alebo rôznych originálnych, či náhradných vodných plôch na podporu výparu vody do okolitého prostredia.

Plánovanie po precíznej inventarizácii

Piata zásada má inventarizačný charakter. Žiada prehodnotiť doterajšie úpravy krajiny, ovplyvňujúce vodnú bilanciu a vodný režim pri zavádzaní integrovaného manažmentu. Na to by mali nadviazať také opatrenia, ktoré umožnia eliminovať negatívne dopady alebo odstrániť príčiny týchto negatívnych zásahov do prostredia. Ide predovšetkým o možnosti pozitívne ovplyvňovať vodný režim na území obce, ktorý je vytváraný vlastnými a dažďovými vodami. Zároveň treba skúmať vplyvy povrchových vôd pritekajúcich do katastra obce a v prípade potreby navrhnúť a prerokovať nápravné opatrenia s predstaviteľmi obcí na hornom toku. Cieľom tejto zásady je aj obmedziť a vylúčiť neužitočné odvádzanie vôd z katastrálneho územia obce. Plnenie tejto zásady nesmie poškodiť obyvateľstvo žijúce na dolnom toku.

Šiesta zásada vyžaduje dôkladné čistenie odpadových vôd a ekonomické hodnotenie nákladov na budovanie verejného vodovodu a kanalizácie. Dôsledné čistenie odpadových vôd sa mnohonásobne oplatí pre obyvateľov aj pre obec a región. Ekonomické hodnotenie nákladov na kanalizáciu, vodovod alebo čistenie odpadových vôd má vychádzať z investičných a prevádzkových nákladov pripadajúcich na jedného obyvateľa. Tak dostaneme odpoveď na to, aký systém čistenia odpadových vôd je pre obec alebo komunitu najvhodnejší – centralizovaný alebo decentralizovaný. Osobitne treba zostaviť kalkulácie pre obec s verejnou kanalizáciou, pre obec bez nej, pre obec s rozostavanou kanalizáciou a na kombináciu uvedených situácií. Podobne treba postupovať pri vybudovaní a prevádzke verejného vodovodu.

Treba postupovať metódou takzvaného otvoreného plánovania. To znamená žiadať od projektanta vypracovať štúdie viacerých alternatív pri zachovaní environmentálnych a zdravotných kritérií. Potom má nasledovať diskusia s obyvateľstvom obce o výbere najvhodnejšej alternatívy, ktorá zohľadňuje špecifiká, reálne potreby a možnosti obce. V prípade likvidácie odpadových vôd sa odporúča vypracovať aspoň jednu alternatívu tradičného riešenia, zahŕňajúceho verejnú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Ďalšie alternatívy by sa mali zaoberať netradičnými, decentralizovanými riešeniami likvidácie odpadových vôd.

Siedmou zásadou je hospodárne nakladať s vodnými zdrojmi a recyklovať vodu. Pri nakladaní s vodnými zdrojmi je rozumné a užitočné vrátiť použitú vodu späť do lokálnych ekosystémov a na minimum obmedzovať vypúšťanie použitej vody po jej vyčistení do recipientu. Systémy čistenia odpadových vôd by mali smerovať k využitiu reťazca voda – pôda – živiny – energia, ktoré do značnej miery umožňujesamofinancovať mnohé činnosti v tomto reťazci. Verejné budovy alebo budovy občianskej infraštruktúry, prípadne záujmové skupiny, napríklad školy s pozemkami, poľnohospodárske farmy, by si mohli budovať vlastné uzavreté systémy využívania dažďovej vody, čistenia odpadových vôd a recyklácie využitej a vyčistenej vody, napríklad na závlahy technických plodín. Do celkovej spotreby vody na jedného obyvateľa treba zarátať aj objem využitej recyklovanej a dažďovej vody, pripadajúcej na jedného obyvateľa.

Skutočná cena vody

Ôsma zásada bude pre občanov i obce asi najcitlivejšia, lebo sa týka tvorby a uplatňovania reálnej ceny vody. Cena vody má zohľadňovať skutočné náklady na jej zabezpečenie a dodávku do domácnosti vrátane tvorby rezerv na údržbu a obnovu vodárenských sústav a systémov čistenia odpadových vôd. Regulácia vody nemá deformovať trh a obmedzovať schopnosť prevádzkovateľov verejných vodovodov a kanalizácii zabezpečiť potrebnú reprodukciu infraštruktúry a tvorbu rezerv na investície. Pri celoplošnom uplatňovaní integrovaného manažmentu vodných zdrojov v povodiach sa vytvorí stabilné prostredie na obnovu vodných zdrojov. Pri súbežnom dôkladnom čistení odpadových vôd a eliminácii znečistenia územia skládkami a rôznymi inými bodovými či plošnými faktormi znečistenia nebude narastať tlak na zvyšovanie ceny surovej vody na prípravu a dodávku pitnej vody. Pri dobrom hospodárení s vodnými zdrojmi nebudú neprimerane narastať dodávky pitnej vody na dlhé vzdialenosti, nakoľko možno predpokladať postupné celoplošné zlepšovanie stavu zásob a kvality podzemných a povrchových vôd v krajine.

Deviata zásada sa týka prípravy a schvaľovania plánov integrovaného manažmentu vodných zdrojov obcí ako lokálnej zložky procesu vodného plánovania. Predpokladom je etablovanie lokálnej zložky vodného plánovania v reťazci obec – povodie - Slovensko, pričom zásadné pravidlá a inštrukcie by mali byť najprv formulované na úrovni národnej a povodia. Dodržanie tohoto postupu vychádza z právnej zodpovednosti štátu voči Európskej komisii. Rozpracovanie týchto pravidiel a zásad integrovaného manažmentu vodných zdrojov až na lokálnu úroveň umožňuje a podporuje Rámcová smernica o vode.

Zostavovanie plánov integrovaného manažmentu vodných zdrojov obce vychádza z potreby dôkladnej analýzy stavu povodia na území obce, vyhodnotenia tohto stavu a návrhu opatrení na odstránenie nepriaznivého stavu a dosiahnutie dobrého stavu vôd na území obce. Plán integrovaného manažmentu vodných zdrojov obce má byť zostavený v zhode zúčastnených partnerov v príslušnej lokalite. Má podporovať a naplniť verejný záujem v oblasti ochrany a využívania vodných zdrojov. Lokálna úroveň – úroveň obce zároveň predstavuje najvhodnejší priestor na presadzovanie zásad integrovaného manažmentu vodných zdrojov do praxe.

Peter KRÚTKY

Späť