Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 13. 10. 2008 (Verejná správa 21/2008)

Prezident Ivan Gašparovič prevzal záštitu nad konferenciou venovanou európskemu sociálnemu modelu. V prehľade o vývoji reformného procesu konštatoval u nás obrovské majetkové a príjmové rozdiely a príkre sociálne nerovnosti: „Neobišla nás chudoba, o ktorej sociológovia hovoria, že je dedičná. Máme početné skupiny sociálne vylúčených, doslova triedu s podpriemernými príjmami, dôchodcov, zástup nezamestnaných a nízko kvalifikovaných pracovníkov. Je to aj preto, že životné náklady najmä v prvých rokoch transformácie rástli príliš rýchlo, no príjmy veľmi pomaly. Po roku 2006 sa vplyvom zdravého vývoja hospodárstva začali premietať výsledky rastu do sociálnej situácie obyvateľstva. Zvyšuje sa miera zamestnanosti, ale rast reálnych priemerných miezd ešte stále nekopíruje rast produktivity práce,“ povedal prezident.

Podľa vyjadrenia Francúzska, ako predsedajúcej krajiny Európskej únie, tento rok má byť rokom obnovovania sociálnej Európy. „Aj Slovensku v prvom rade ide o harmonicky rozvíjajúcu sa spoločnosť. Teda aj solidárnu a sociálne súdržnú. Bez nich sa projekt spoločného európskeho domu môže začať duchovne i geneticky vyprázdňovať,“ povedal vo svojom vystúpení Ivan Gašparovič. Venoval sa aj téme medzigeneračnej solidarity: „Reformný proces zlyhal vo vypracovaní scenára dlhodobého financovania dôchodkového systému ako celku. Vo financovaní verejného dôchodkového piliera sa objavila veľká diera a nikto nepovedal verejnosti, ako sa táto diera bude dať po čase zaplátať. Predchádzajúca vláda odložila bokom aj viac ako milión súčasných dôchodcov, takzvaných starodôchodcov a invalidov,“ uviedol. Konštatoval, že ideálny dôchodkový systém neexistuje. Existujú však systémy, ktoré znižujú riziká súvisiace so sociálnym vylúčením celých skupín starších občanov a dokážu akumulovať zdroje i na budúce výdavky. „Mňa oslovujú niektoré severské systémy, lebo dominantnými aspektmi dôchodkového systému sú, a aj v budúcnosti budú medzigeneračná a príjmová solidarita,“ povedal prezident.

Ivan Gašparovič zastáva názor, že základom našej sociálnej politiky musí byť rozvojová a efektívna rodinná politika: „Mnohé, najmä mladé rodiny, žijú dnes pod obrovským ekonomickým tlakom, v napätí – čo bude zajtra. Žijú pod hrozbou narušenia rodinných vzťahov. Rozpad rodín spôsobuje pokles hodnoty sociálneho kapitálu spoločnosti a je zdrojom aj mnohých ďalších sociálnych problémov. Problémová, či neúplná rodina má priamy vplyv aj na oblasť verejných financií. Aj hospodársky rast a životaschopnosť našej ekonomiky, kvalita života občanov závisia vo veľkej miere od schopností rodiny. Preto potrebujeme stabilizované rodiny schopné vychovávať deti, ktoré sú tvorivým potenciálom budúcnosti.“ Zdôraznil, že štát musí presadzovať takú sociálnu politiku vo vzťahu k svojim občanom, aby sa cítili po celý život užitočnými a cenenými. Musia však pocítiť význam solidarity, uplatňovania skutočnej rovnosti príležitostí, starostlivosť o ľudsky dôstojné podmienky pre tvorivý, plnohodnotný život. Na tému sociálneho štátu uviedol, že to nemá byť len systém sociálnych záchranných sietí. V jeho predstavách je to životný priestor, v ktorom človek žije rád, netvorí hodnoty pod tlakom sociálnej neistoty a nemá existenčné problémy s napĺňaním svojich základných životných potrieb. Sociálny štát je domovom ľudskosti a spolupatričnosti, „je dohodou rozumu s citom, prirodzeným vyjadrením záujmu človeka o budúcnosť. A opačne: sociálny štát nie je iba pre vyvolených, nie je priaznivcom ponižovania, ani odopierania ľudských práv a slobôd, nie je ani uzurpátorom moci, ani bezmedznosti a svojvôle. Sociálny štát je verejnou zmluvou medzi nástrojmi jeho moci a občanmi,“ povedal prezident

Ivan Gašparovič sa zúčastnil na slávnostnom otvorení akademického roka na Univerzite Komenského v Bratislave. Apeloval na nevyhnutnosť väčšej aktivity a cieľavedomosti pri formovaní vedomostnej spoločnosti. Ďalej zdôraznil, že kľúčom k úspešnosti sa stáva tvorivosť a jej previazanosť so životom, spojenie poznania so skutočnosťou. Upozornil na nezdravé sociálne trendy – svojvoľnosť, násilie, sociálnu neistotu, nevymožiteľnosť práva, nekultúrnosť a kládol dôraz nielen na potrebu vzdelávania, ale na potrebu výchovy k humanizmu. Budúci čas musia podľa slov hlavy štátu poľudštiť práve nastupujúce generácie.

Zúčastnil sa na vojenskej prehliadke v Bratislave pri príležitosti 15. výročia vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ako ich hlavný veliteľ zdôraznil, že armáda pomáha aj civilnému obyvateľstvu a účasť slovenských vojakov v zahraničných misiách vysoko hodnotia predstavitelia medzinárodných organizácií a zoskupení i politickí reprezentanti a obyvateľstvo krajín, kde pôsobia. Počas uplynulých pätnástich rokov sa slovenskí vojaci zapojili do vyše dvadsiatich zahraničných vojenských operácií, mierových a pozorovateľských misií pod vedením Organizácie Spojených národov, NATO, EÚ a OBSE.

Vystúpil na medzinárodnej konferencii, ktorá sa venovala téme bezpečnej dodávky energie. Hlavu štátu privítal predseda Trnavského samosprávneho kraja a predseda Slovenského jadrového fóra Tibor Mikuš. Prezident vyjadril radosť z toho, že patríme medzi popredné krajiny, ktoré využívajú jadrovú energiu. Ocenil úsilie vlády, ktorá má záujem o výstavbu ďalších dvoch blokov elektrárne v Mochovciach. Jadrovú energiu označil z ekologického hľadiska za najčistejšiu. Slovensko je krajina závislá od energetických zdrojov a aj z tohto pohľadu je najvýhodnejšia. „Elektráreň Mochovce nebude poslednou, ktorá bude postavená na Slovensku, pretože naša ekonomika a hospodárstvo budú stále náročnejšie na spotrebu energie,“ uviedol.

Prezident Gašparovič vymenoval osemnásť sudcov bez časového obmedzenia a prijal predsedu Ústavného súdu Ruskej federácie Valerija Zorkina. Na stretnutí zdôraznil, že osobne vidí možnosti na zlepšenie vymožiteľnosti práva u nás vo zvýšení disciplíny sudcov, ktorí o jednotlivých prípadoch pojednávajú. Prijal poverovacie listiny aj od štyroch nových veľvyslancov – z Fínska, Brazílie, Kazachstanu a Írska. Veľvyslankyňa tejto krajiny Kathryn Collová sa vyjadrila aj k problematike írskeho referenda, ktoré odmietlo prijatie reformy Lisabonskej zmluvy Európskej únie. Slovenský prezident vyjadril presvedčenie, že napriek zamietavému referendu by Únia mala pokračovať v ratifikačnom procese a Lisabonskú zmluvu by mala vrátiť do života.

Späť